Kéry si všíma, že už prvé dni a týždne po menovaní novej vlády ukázali, že nepísané pravidlo o 100 dňoch, v rámci ktorých by nová koalícia vedená Robertom Ficom mala mať nárok na neútočenie na ňu, na Slovensku neplatí. Do novej vlády sa od prvej minúty spustila paľba, vedená najmä z troch strán – od Igora Matoviča a jeho skrachovaného Slovenska, tiež od Progresívneho Slovenska a potom od liberálnych novinárov a médií. Toto sú tri, najmä zlobou proti Ficovi spojené tábory, ktoré sa síce nemusia, ale do novej vlády kopú za každú cenu. Aj keď by si dôvody mali vymyslieť.

Kéry rad radom rozoberá na vládu útočiace subjekty:  „Matovič, ten bol a zostal pomstychtivým a vulgárnym človekom. Potvrdil to hneď na ustanovujúcej schôdzi parlamentu, napríklad v slušnej spoločnosti neakceptovateľnými, hrubými verbálnymi atakmi špeciálne na Petra Pellegriniho (asi neprehltol, že Hlas dal ponuke od PS košom). S krvavými očami a vulgárnym slovníkom, tentokrát opäť najmä na Roberta Fica, pokračoval tento doslova psychopatický politik aj počas debaty o programovom vyhlásení vlády. Bez hanby používal veselo vulgarizmy, ktoré by príčetný a slušný človek nepoužil ani v krčme IV. cenovej skupiny. ,,Priblblý ako lečo”, tak nazval jedného z poslancov SMERu-SSD. Neuvedomil si, že tie vulgarizmy nesvedčia o nikom inom, ako o ňom. Sú pravým Matovičovým zrkadlom.“

Druhým opozičným táborom sú podľa Kéryho liberáli. Kéry im vajatanie, bezradnosť a neobhajovanie slovenských záujmov v zahraničí (hoc kričia, že im je zastupovanie slovenských záujmov a jeho bezpečnosť Slovenska prvoradá) vyčíta už dlhodobo.

Podľa Kéryho by navždy malo zostať mementom napríklad to, keď Michal Šimečka, šéf Progresívneho Slovenska, bol medzi tými slovenskými europoslancami, ktorí v roku 2021 v Európskom parlamente obrazne povedané nehodili do koša predloženú Správu o Kosove, ale kladne na ňu kývli. Šimečka tak vyslal signál, že asi súhlasí napríklad s formuláciou uvedenou v danej správe, že ,,nezávislosť Kosova je nezvratná” a s výzvou, aby pätica členských štátov EÚ, ktoré doteraz Kosovo neuznali, vrátane Slovenska, tak urobila v budúcnosti.

„Zaujímalo by ma, či s daným Šimečkovým postojom súhlasí taký Tomáš Valášek, ktorý na poslednom zasadnutí Zahraničného výboru NR SR bohorovne presadil do opozičnej výzvy výboru aj vetu, že ,,vládna koalícia nemá právo hazardovať s bezpečnosťou Slovenska”. To asi hovoril o predchádzajúcich troch vládach, ktoré vyprázdnili slovenské vojenské sklady v prospech vojny na Ukrajine a z našej krajiny urobili doslova vazalský štát NATO a USA,“ konštatuje Kéry.

„Mimochodom, ak sa už toľko na poslednom Zahraničnom výbore NR SR, ktorému predsedám,“ pokračuje Kéry, „z popudu opozície hovorilo pri Ukrajine v podstate len o pokračujúcej vojne (slovo mier politici PS nemajú vo svojej výbave), na jazyk sa tlačí otázka – a čo humanitárna kríza v Gaze, páni Valášek či Krúpa? My v SMERe-SSD súhlasíme s tým, že po teroristických útokoch Hamasu spáchaných na území Izraela, má židovský štát právo brániť sa. Ale tak ako pri Ruskej federácii, aj tu, tentokrát v prípade pásma Gazy, uplatňovať princíp kolektívnej viny? Vy, politici opozície, si naozaj bez hanby myslíte, že každý občan pásma Gazy je terorista? Čím sa previnili také deti Gazy? pýta sa Kéry“

Kéry nazýva túto opozíciu prázdnou a protislovenskou a ubezpečuje ju, že nemusí mať strach o zahraničnú politiku Slovenska v nadchádzajúcich rokoch. „Bude vedená na všetky štyri svetové strany,“ sľubuje Kéry. „Sebavedomo, s tým, aby obhajovala v prvom rade záujmy Slovenska a ľudí v našej krajine žijúcich.“

Za tretí opozičný tábor považuje Kéry médiá. „To, ako sa tiež s krvavými očami pustili do koalície a novej vlády, krátko zdokumentujem príkladom z oblasti kultúry. Naschvál, pretože ak sa ani politici, ale ani novinári a médiá nesprávajú kultúrne, čo čakajú od celej spoločnosti? Aký signál svojou nekultúrnosťou vysielajú?“

O čo išlo? kladie si otázku Kéry a odpovedá: „O tlak liberálnej kaviarne na realizáciu jednej výstavy v Historickom múzeu na Bratislavskom hrade, kde mali byť prezentované aj fotografie LGBT+ párov. Pointou ale je, že tá výstava nebola podľa všetkého v plánoch múzea. Takže to celé bola absurdná situácia, kedy podľa vyjadrenia múzea museli jeho zástupcovia vysvetľovať niečo, čo sa nestalo, kedy sa mala rušiť výstava, ktorá nebola plánovaná, kedy ju mala rušiť dokonca ministerka kultúry, ktorá žiadny príkaz o stopke pre aktivity hocakej komunity nevydala, kedy sa mal zrušiť podpis zmluvy, ktorá neexistuje atď. Jednoducho – niekto (v tomto prípade fotografka) si na základe bežnej komunikácie so zamestnankyňou múzea vydedukoval, že bude výstava, a teraz tlačí, prečo nebude. Hoc žiadna výstava s fotografiami danej fotografky nie je, výchadzajúc zo statusu múzea na sociálnej sieti, súčasťou výstavného plánu na rok 2023. A výstavný plán na rok 2024 sa momentálne v múzeu iba finalizuje. Nič z horeuvedeného nebránilo liberálnym médiám vyvíjať niekoľko dní na ministerstvo kultúry aj múzeum dosť tvrdý tlak, aj keď s premyslenými formuláciami zo strany editorov, že sa ten vymyslený zákaz či zrušenie stali ,,vraj”, ,,údajne” či sa niečo len ,,malo” stať. Špinu vyliali. A druhá strana, ty sa bráň, ako vieš…“

„Zdá sa, že sa niektoré médiá stále nepoučili,“ konštatuje Kéry. „Myslím,“ pokračuje, „že patrím k slušným politikom, ktorí sa na každú podloženú kritiku snažia reagovať vecne a slušne. Rovnako, ako hociktorý politik či rezort, vrátane napríklad ministerstva kultúry, urobí chybu, musí zniesť mediálnu kritiku. Ale ak sú médiá nejakou témou, či inštitúciou alebo stranou posadnuté a chcú na nich stoj čo stoj nájsť hocakú, aj vymyslenú špinu, ale následne len vajatajú, snažiac sa vymyslenú tému umelo nafúknuť, je to choré. Toto budem vždy tvrdo odmietať.“

„My do toho pomyselného lesa, ktorý vo svojom úvodnom príhovore v pléne pomenoval premiér Robert Fico, budeme vchádzať,“ sľubuje Kéry. „Hoc je Slovensko vinou predchádzajúcich troch vlád v katastrofálnom stave, nebojíme sa. Ak sa v tomto lese bude ozývať hoc tvrdá, ale vecná, slušná a konštruktívna kritika, na ňu budeme reagovať. Vulgarizmy, prázdne slová či vymyslené veci však budú predstavovať zrkadlo tých, ktorí ich vyslovia. Tam sú potom naše slová zbytočné.“