17:00 – To najdôležitejšie z večerného prejavu predsedu

– Hovoril o stretnutí v Stavke, kde náčelník štábu AFU a náčelník generálneho štábu AFU podali správu o fronte. Najťažšie boje sú v Doneckej oblasti, smer Charkov je stabilizovaný.

– Informoval o vládnej správe o energetike. Bez podrobností.

16:20 – Americká administratíva spolupracovala so Zelenským počas celej práce na tzv. mierovom vzorci. Priznal to John Kirby, koordinátor pre strategickú komunikáciu v Rade pre národnú bezpečnosť Bieleho domu.

15:35 – Na Konotop v Sumskej oblasti bol uskutočnený raketový útok.

Podľa starostu Konotopu let zasiahol výrobnú infraštruktúru.

Hovorí sa o jednej zranenej osobe.

14:45 – Americký prezident Joe Biden v rozhovore pre časopis Time priznal, že keď zastával post senátora a viceprezidenta USA, strávil mesiac na Ukrajine a že za jeho vlády v krajine prekvitala korupcia.

„Predtým som nebol pripravený podporiť vstup Ukrajiny do NATO. Strávil som mesiac na Ukrajine, keď som bol senátorom a viceprezidentom. Bola tam značná korupcia. Okolnosti boli naozaj ťažké,“ povedal.

13:55 – Biden nevylúčil, že Ukrajina zostane mimo NATO, ale Washington jej bude naďalej dodávať zbrane.

13:00 – Ukrajinské drony dvakrát zaútočili na nákladné auto na území obchodného podniku v Šebekine, uviedol gubernátor Belgorodu Gladkov.

V dôsledku pádu prvého dronu s následnou detonáciou bol zranený vodič vozidla.

Po druhom útoku dronom sa kabína a nádrž nákladného vozidla vznietili. Hasiči požiar okamžite uhasili.

12:10 – Macron blufuje, keď oznamuje možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu, tvrdí francúzsky publicista denníka The Washington Post Lee Hockstader.

Domnieva sa, že dôsledky vstupu vojsk „by mohli byť vážnejšie a menej predvídateľné“ ako zrušenie predchádzajúcich „červených línií“, a nevidí žiadne náznaky, že by sa na to niekto v Európe vážne pripravoval.

„Problém je v tomto: čo ak Putin odhalí Macronov bluf? Najmä preto, že francúzsky líder neurobil takmer nič, aby pripravil domácu verejnú mienku na návrat vriec s mŕtvolami z Ukrajiny. Nehovoriac o tom, že väčšina hlavných spojencov Francúzska v NATO, ktorí sami ostro vystupujú proti nasadeniu vojsk, pravdepodobne nevyužije francúzske obete na snahu o priamejšiu konfrontáciu s Ruskom,“ píše Hockstader.

Pochybuje, že Francúzi na Ukrajine budú schopní ponúknuť bojmi preverenej AFU nejakú „pridanú hodnotu“. Poukazuje však na to, že Paríž v dodávkach zbraní zaostáva za ostatnými spojencami.

10:00 – Traja podozriví, ktorí vystavili rakvy s nápismi „Francúzski vojaci na Ukrajine“ v blízkosti Eiffelovej veže, boli prepustení z väzby, informovala agentúra AP s odvolaním sa na prokuratúru.

Zadržanými boli Ukrajinec, Bulhar a Nemec. Bulharský občan uviedol, že dostal zaplatené za prevoz rakvy do Paríža, kde sa stretol s ďalšími dvoma komplicmi, ktorí cestovali do Francúzska samostatne. Predtým sa podieľal na poškodzovaní pamätníka holokaustu v Paríži.

Francúzska spravodajská služba podozrieva z organizácie provokácie s rakvami Rusko.

Prokuratúra žiadala obžalovať ich z úmyselného násilia, ale vyšetrujúci sudca to odmietol. Označil ich za svedkov, ktorí majú podľa francúzskeho práva osobitné postavenie. Do skončenia vyšetrovania budú na slobode.

09:20 – Zo Západu naďalej zaznievajú protichodné vyhlásenia o pravdepodobnosti vojny s Ruskom.

NATO má dva až tri roky na to, aby sa pripravilo na prípadný ruský útok, uviedol pre agentúru Bloomberg generál Eirik Kristoffersen, veliteľ nórskych ozbrojených síl.

„V istom momente niekto povedal, že to bude trvať 10 rokov, ale myslím si, že sme sa vrátili k menej ako 10 rokom kvôli priemyselnej základni, ktorá teraz funguje v Rusku. Bude to nejaký čas trvať, čo nám dáva príležitosť v nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch obnoviť naše sily, obnoviť naše rezervy a zároveň podporiť Ukrajinu. Musíme to urobiť v priebehu dvoch alebo troch rokov, aby sme sa uistili, že sme pripravení na všetko, čo sa môže stať,“ povedal Kristoffersen a vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu.

08:15 – „Americké a ukrajinské priority sa rozchádzajú,“ píše New York Times s odvolaním sa na nemenovaných Bidenových poradcov, ktorí sa s novinami podelili o svoje názory v súkromí.

Súdiac podľa kontextu sa hovorí o tom, že Biely dom nie je pripravený na širšie zapojenie do vojny s Ruskom, ktoré požaduje Kyjev.

„V tejto chvíli už Ukrajina nemá čo stratiť vyhrotením vzťahov s Ruskom. A pán Biden má čo stratiť. Biely dom sa viditeľne obáva, že prezident Vladimir Putin nasadí na bojisku jadrové zbrane – v snahe presvedčiť svet, že ak Ukrajina bude naďalej zhadzovať bomby a rakety americkej výroby na ruské územie, nebude váhať použiť proti Ukrajine najsilnejšiu zbraň,“ uvádza sa v článku.

Zelenskyj zasa „odmietol jadrové obavy ako prehnané“.

Washingtonu tiež nie je jasné, ako presne by mohol vyzerať „prijateľný koniec“ na Ukrajine. „Oficiálne Ukrajina stále hovorí o úplnom víťazstve,“ ale „zdá sa, že Rusko získava pôdu pod nohami,“ píše sa v článku.

Článok sa zameriava na skutočnosť, že Biden má problém „zvládnuť dvoch najťažších amerických spojencov, prezidenta Vladimíra Zelenského na Ukrajine a izraelského premiéra Benjamina Netanjahua“.

Publikácia sa domnieva, že obe vojny – na Ukrajine aj v Izraeli – vstupujú do rozhodujúceho bodu obratu.

07:55 – Generálny tajomník NATO uznal, že Rusko rýchlo posilňuje svoj obranný priemysel, a vyjadril rozhorčenie nad tým, že aliancia tak neurobila.

„Je pravda, že Rusko dokázalo posilniť svoj obranný priemysel rýchlejšie, ako sme očakávali, a je pravda, že spojenci NATO venovali zvyšovaniu zbrojnej výroby viac času, ako mali,“ povedal Jens Stoltenberg pre Sky News.

Generálny tajomník dodal, že USA poskytnú pomoc Ukrajine bez ohľadu na to, kto bude predsedníckou krajinou, pretože je to „v súlade s bezpečnostnými záujmami“.

07:30 – Vojenskí analytici sa nedomnievajú, že rozhodnutie umožniť Kyjevu zasiahnuť Rusko západnými zbraňami zásadne zmení situáciu na bojisku, píše CNN.

Kateryna Stepanenko, analytička Inštitútu pre štúdium vojny, píše, že mnohé z ruských letísk, z ktorých sa uskutočňujú údery, sa nachádzajú mimo dosahu rakiet GMLRS, ktoré Ukrajina dostala povolenie používať.

Preto podľa nej môžu akcie USA „otupiť“ ruskú aktivitu, ale nie ju obmedziť.

Franz-Stefan Gadi z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie sa domnieva, že Ukrajina teraz bude môcť „zasiahnuť niektoré ruské predmostia, veliteľské a riadiace centrá a zásobovacie sklady. To nezastaví, ale skomplikuje ruské vojenské akcie proti Charkovu“.

„Musíme byť realistickí, čo môžeme od tejto zmeny politiky očakávať, keďže ruská armáda sa už prispôsobila zavedeniu presnej pozemnej paľby,“ povedal.

Mathieu Bouleg, výskumník z Centra pre analýzu európskej politiky, uviedol, že zmena politiky umožní Ukrajine „byť efektívnejšou, pokiaľ ide o odrážanie útokov a preventívne bojovanie“.

„Sama o sebe však nezmení pravidlá hry. Je to doplnok, steroid, dodatočný posilňovač obrany Ukrajiny,“ povedal.

06:55 – Na Ukrajine už pôsobí francúzsky vojenský personál, povedal bývalý plukovník francúzskeho námorníctva Père de Jong pre publikáciu Valeurs Actuelles.

Francúzske masmédiá predtým napísali, že Macron by mohol 6. júna počas Zelenského návštevy oznámiť vyslanie západných inštruktorov na Ukrajinu. Informovalo sa aj o jeho zámeroch vytvoriť na tento proces európsku koalíciu.

06:30 – 3. júna 2024. Hlavné udalosti dňa z ruského pohľadu:

– Kumulatívne straty ukrajinských vojakov za deň dosiahli až 1 745 osôb, vyplýva zo súhrnu ruského ministerstva obrany.

– Špeciálne jednotky Achmat boli presunuté na charkovský smer, uviedol veliteľ jednotky.

– Ruská armáda zmarila pokus AFU vylodiť sa z člnov na ľavom brehu Dnepra pri lokalite Dnepryany, uviedol gubernátor Saldo.

– FSB odhalila agentúrnu sieť ukrajinských špeciálnych služieb v Sevastopole vytvorenú na sabotáže proti vojenským a infraštruktúrnym zariadeniam, uviedla agentúra.

– Ukrajinské útoky na ruské systémy varovania pred raketami budú potlačené a odpoveď môže byť asymetrická, povedal námestník ministra zahraničných vecí Riabkov.

– Holandsko umožní Kyjevu použiť svoje stíhačky F-16 na údery na „vojenské ciele“ na ruskom území, uviedol minister obrany krajiny.

– Pakistan pravdepodobne vynechá samit o Ukrajine vo Švajčiarsku, uviedla miestna publikácia Pakistan Today, ktorá citovala svoje zdroje.