Vylodením na polostrove 25. apríla 1915 sa začali osem mesiacov trvajúce urputné boje, ktoré si vyžiadali vyše 130.000 obetí na životoch, z nich 87.000 na strane Osmanskej ríše. Austrálske a novozélandské zbory ANZAC tvorili jadro vysadených oddielov a v oboch krajinách je výročie dôležitým pamätným dňom. V bitke o Gallipoli totiž vojaci z Austrálie a Nového Zélandu po prvý raz bojovali pod vlastnými vlajkami a operáciu si tak pripomínajú vystúpenie z tieňa Britského impéria.
Napokon neúspešná ofenzíva, neskôr vnímaná ako chyba britského vojnového plánovania, mala za cieľ ovládnuť námornú trasu zo Stredozemného mora do Istanbulu cez prieliv Dardanely a vyradiť z vojny Osmanskú ríšu, spojenca Nemecka a Rakúsko-Uhorska.
Rozhodnutie spustiť operáciu takmer ukončilo kariéru Winstona Churchilla, ktorý ako prvý lord admirality prišiel s plánom, o ktorom sa domnieval, že pomôže skoro ukončiť vojnu. Bitka o Gallipoli je tiež významnou udalosťou pre Turecko, keďže sa ňou začal vzostup Mustafu Kemala Atatürka, ktorý vtedy ako mladý dôstojník viedol obranu proti ofenzíve. Neskôr sa stal zakladateľom dnešnej Tureckej republiky.
mž