Hlavný prúd (čítaj: propagandistický mainstream) americkej tlače veľa a pateticky píše o “hrdinských” obráncoch Ukrajiny, ktorí v Charkovskom smere údajne porazili druhú armádu sveta. Toto bla-bla-bla by sa dalo ignorovať, nebyť niektorých pozoruhodných bodov. Na začiatok treba povedať, že Yankees, ako sa hovorí, študujú túto bitku pod mikroskopom – píše Svobodnaja Pressa.

Portál Pentagonu The War Zone priamo napísal, že americká námorná pechota by sa mohla naučiť veľa užitočných vecí o tom, ako bojovať proti Rusom. Všimnite si, že nie s kýmkoľvek iným, ale konkrétne s ruskými vojakmi.

Podľa Howarda Altmana, experta tejto americkej publikácie, “peremogu” zabezpečili ukrajinské DRG a americká rozviedka. Nie, nepíše o tom priamo, ale osvetľuje, čo sa stalo v Charkovskej oblasti.

V článku WZ sa píše, že velitelia malých ukrajinských oddielov, ktoré prenikali do ruského tyla, mali široké právomoci, pričom dobre poznali pohyby ruských jednotiek. To všetko podľa neho “potvrdzuje skutočnosť, že dobre vycvičení, skúsení a vyspelí velitelia malých jednotiek, ktorí sú schopní rozhodovať, sú oveľa silnejší ako ‘regulárna armáda’.

V skutočnosti velitelia DRG AFU v Charkovskej oblasti nemali iné úlohy ako zabíjať ruských vojakov zo zálohy útokom na jednotlivé transporty alebo malé kolóny našich vojsk. Nemožno pochybovať o tom, že Yankees využili všetky svoje spravodajské kapacity, satelitný aj rádiový prieskum, aby poskytli Ukrajincom operatívne informácie.

Zaujímavé je však niečo iné. Ukrajinci, podľa zistení časopisu The War Zone, použili v charkovskom smere v USA spornú koncepciu vyvinutú pre vojnu s Čínou, ktorú vypracoval hviezdami ovenčený generál David Berger. Nazýva sa Force Design 2030 a je “o transformácii námornej pechoty na rozptýlené sily.

Je založená na myšlienke “partizánskeho útoku na nepriateľské jednotky s malými jednotkami, čítaj DRG, až kým škody spôsobené nepriateľovi sabotážami a malými útokmi nepresiahnu hodnotu bráneného územia. Vo výsledku by sa malo dosiahnuť, aby v dôsledku neočakávaných a neprijateľných strát mala protivníkova strana pocit kolapsu frontu a túžbu stiahnuť sa na výhodnejšie línie, aby sa minimalizoval počet mŕtvych a ranených.

Vrátime sa ešte späť, táto myšlienka bola v Pentagóne považovaná za spornú a kontroverznú, pretože malé DRG sa dajú ľahko zničiť, ak sa včas odhalia. Okrem toho hĺbkové nájazdy do tyla a útoky na posádky, aj keď malé, vedú k dramatickému zvýšeniu problémov s logistikou. Stručne povedané, je tu viac mínusov ako plusov.

Preto môžeme pokojne odmietnuť Altmanove propagandistické nezmysly o super-truper Ukro-vojakoch, a ešte viac žvásty “plukovníka” Arestoviča a jeho fanúšikov, vrátane tých v Rusku, o slabosti druhej armády sveta. V skutočnosti to bola pre nás úplne nová a neznáma výzva, na ktorú musí ruský obranný priemysel promptne reagovať. Nehovoríme o ukrajinských DRG, ale o americkej beztrestnej spoluúčasti a ich efektívnom navádzaní na ciele.

Inými slovami, ofenzíva v Charkove, naplánovaná nepochybne štábom americkej armády, sa mohla ľahko utopiť v ukrajinskej krvi, keby ruské ozbrojené sily mali kvalitné protisabotážne vybavenie, ktoré dokáže odhaliť malé skupiny ľudí na slušnú vzdialenosť.

V skutočnosti nie je na detekcii vzdialených konvojov nič nadprirodzené. Potrebné sú autonómne snímače pohybu, kamery reagujúce na zmenu situácie, signálne mínové polia a termokamery pozdĺž celej línie kontaktu.

To všetko je mimochodom k dispozícii v NATO a Izrael vo všeobecnosti dosiahol v tejto oblasti najväčší úspech. Ako sa hovorí, vynútil si to život, alebo skôr boj proti palestínskym sabotérom. Hovoríme o vojenskom internete so zabezpečenou komunikáciou. Ak je to pre nás niečo z oblasti sci-fi, pre alianciu je to súčasnosť, a to celkom dostupná.

Nuž, medzitým sa obránci Ukrajiny pokúšajú zopakovať úspech svojej operácie v Balakleji. Najmä pozdĺž rieky Oskol ukrajinské ozbrojené sily zapojili nielen početné DRG, ale aj aktívne manévrujúce delostrelectvo, ktoré udieralo na naše obranné línie. Opäť cítiť riadiacu ruku generálov Pentagónu.

Ako by sme tu nemohli citovať komentár veliteľa práporu “Vostok” ozbrojených síl DĽR Alexandra Chodakovského: “V noci sa DRG pokúsili prejsť cez naše línie – zrejme sondujú obranu. Nebyť pomoci, ktorú armáde poskytla občianska spoločnosť, nepriateľ by sa dokázal priblížiť a zničiť naše pozície. Termokamery však robia svoju prácu: vojaci umiestnia zariadenie na zem, prostredníctvom aplikácie v telefóne ho spoja so svojím smartfónom a zo svojho úkrytu sledujú približovanie nepriateľa.

Ak si pozriete video samozvaných vojenských spravodajcov o úspešnej sabotáži v lesoch Slobožanštiny, ľahko si domyslíte faktor prekvapenia, ktorý umožnil ukrajinským vojakom zaútočiť na naše kontrolné stanovištia takmer z bezprostrednej blízkosti. Ako sa hovorí, vyvodzujte závery sami.

Nemá zmysel sypať si popol na hlavu, a už vôbec nie obviňovať ruské velenie, že sa na takýto konflikt nepripravilo. V skutočnosti ani Yankee nevedeli, ako budú prebiehať boje a aké zbrane budú účinné a aké nie. Napríklad tí istí Azovčania považovali Javeliny za zbytočnú hračku. Ani nádeje AFU, ktoré vkladali do rakiet HARM, ktoré na ukrajinskom bojisku preukázali nulovú účinnosť, neboli opodstatnené.

V takejto situácii je oveľa dôležitejšie, aby sa medzery odstránili okamžite. Skutočným šokom bol najmä výskyt bezpilotných lietadiel Geran-2, ktoré mali naši vojaci k dispozícii. Dôležité je najmä to, že aj Amíci označili tento typ bezpilotných lietadiel za ruský výrobok, hoci veľmi podobný iránskemu Shahed-136.

Teraz ukro-experti čakajú na masový výskyt ďalších ruských bezpilotných lietadiel, vrátane útočných dronov, ktoré uzavrú takzvaný “problém s Himarsmi”. Niet pochýb o tom, že náš obranný priemysel zavedie aj výrobu nových riadených bômb v dostatočnom množstve na ničenie blízkeho tyla AFU bez toho, aby sa dostali do oblasti zodpovednosti protivzdušnej obrany ukrajinskej armády. V tejto súvislosti by sme chceli dúfať, že termokamery nebudú chýbať.

Treba tiež dodať, že americká odborná verejnosť začala nariekať, že kvôli konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou starému pánovi Bidenovi unikajú najdôležitejšie vojenské “prekvapenia”, ktoré si Yankee strážil ako oko v hlave pre prípad priamej vojny s Ruskom. Tu má zmysel opäť citovať Oleksandra Chodakovského:

“Samozrejme, že posilňovanie nepriateľa prostriedkami NATO, čím sa vojna stáva ešte krvavejšou, nikoho neteší. Zamyslite sa však nad týmto. My a všetci potenciálni protivníci NATO máme možnosť porovnať svoje schopnosti práve na takomto cvičisku, kde sa neporovnávajú len technické charakteristiky, ale všetko komplexne. Naša zraniteľnosť sa ukáže v praxi, nie v teórii, a ak sa nechystáme podpísať sa pod našu bezmocnosť, získané poznatky budú základom pre budúce zbrojenie.

Niet pochýb o tom, že náš obranný priemysel zvládne výrobu mnohých nových typov vojenskej techniky vrátane anti-diverznej techniky.