Môj profil 
Predplatné
Pri stretnutí pápež František zdôraznil prvoradý podiel samotného Boha na kňazskej formácii a aktívnu spoluprácu s ním zo strany všetkých troch ľudských protagonistov procesu formácie ku kňazstvu: samotného kandidáta, tímu formátorov na čele s biskupom, ako aj Božieho ľudu. Svätý Otec využil Jeremiášov obraz Božej práce s človekom ako hrnčiara s hlinou, pričom pripomenul, že každého z kňazov Boh povoláva spolupracovať na tomto diele.
„Téma kňazskej formácie je rozhodujúcou pre poslanie Cirkvi. Obnova vo viere a budúcnosť povolaní sú možné len ak máme dobre formovaných kňazov.“ Po tomto úvode pápež František pripomenul úlohy hlavných činiteľov formácie:
„Chcem povedať predovšetkým toto: kňazská formácia závisí v prvom rade od Božieho konania v našom živote a nie od našich aktivít. Je to dielo, ktoré si vyžaduje odvahu nechať sa formovať Pánom, aby premenil naše srdce a náš život. Toto nám pripomína biblický obraz hliny v rukách hrnčiara (porov. Jer 18,1-10) a epizóda, kedy Pán hovorí prorokovi Jeremiášovi: «Vstaň a choď do hrnčiarovho domu» (v. 2). Prorok tam ide a pri pozorovaní hrnčiara, ktorý pracuje s hlinou pochopí tajomstvo milosrdnej lásky Boha. Odhalí, že Izrael je chránený v milujúcich rukách Boha, ktorý sa ako trpezlivý hrnčiar stará o svoje stvorenie, kladie hlinu na hrnčiarsky kruh, stvárňuje ju, modeluje ju a tak jej dáva formu. Ak zistí, že váza sa nepodarila, tak milosrdný Boh zmieša hlinu opäť do kopy a s nežnosťou Otca ju začne formovať odznova.“
Ako ďalej zdôraznil Svätý Otec, „tento obraz nám pomáha pochopiť, že formácia sa nevyrieši nejakou kultúrnou aktualizáciou alebo nejakou sporadickou miestnou iniciatívou.“ … S odkazom na text dokumentu Ratio pripomenul, že „táto práca trvá celý život.“ Ide tu o trpezlivú Božiu prácu s človekom, ktorý sa cieľavedome necháva formovať, vysvetlil pápež František:
„Musíme jasne povedať: ak sa kňaz nenechá každý deň formovať Pánom, stane sa kňazom vyhasnutým, ktorý vykonáva svoje poslanie zo zotrvačnosti, bez zápalu pre Evanjelium a pre Boží ľud. Naopak kňaz, ktorý sa dennodenne odovzdáva do umných rúk Hrnčiara s veľkým „H“, zachováva si v srdci zápal, prijíma s radosťou sviežosť Evanjelia a hovorí spôsobom, ktorý sa dotýka života ľudí. Jeho ruky, pomazané biskupom v deň vysviacky, sú potom schopné pomazávať rany, očakávania a nádeje Božieho ľudu.“
„Každý z nás kňazov je volaný spolupracovať s božím Hrnčiarom! Nie sme len hlina, ale tiež pomocníci Hrnčiara, spolupracovníci jeho milosti. V kňazskej formácii, tej počiatočnej aj tej permanentnej – obidve sú dôležité – môžeme rozpoznať najmenej troch aktérov, ktorí sa tiež nachádzajú v ‚hrnčiarovej dielni‘. Ponajprv sme to my sami. V Ratio sa píše: «Prvý a hlavný zodpovedný za vlastnú trvalú formáciu je samotný kňaz» (č. 82).“
„Na to, aby seminarista alebo kňaz bol protagonistom vlastnej formácie, musí dokázať povedať „áno“ a aj „nie“: viac ako hluk ľudských ambícií uprednostňuje ticho a modlitbu. Viac ako vkladať dôveru do vlastných diel, vie sa odovzdať do rúk hrnčiara a do jeho prozreteľnej tvorivosti. Viac ako vopred pripravenými schémami sa nechá viesť zdravým nepokojom srdca, a tak zorientuje vlastnú neúplnosť smerom k radosti zo stretnutia s Bohom a s bratmi. Viac ako izolovanosť, hľadá priateľstvo s bratmi v kňazskej službe a s jemu zvereným ľudom, vediac že jeho povolanie sa rodí zo stretnutia lásky: stretnutia s Ježišom a stretnutia s Božím ľudom.“
Ako „druhého protagonistu“ uviedol pápež František „formátorov a biskupov“. Sú nimi „rektori, duchovní vodcovia, vychovávatelia, tí, čo sa venujú permanentnej formácii klerikov, a na prvom mieste biskup“.
Tretím protagonistom je podľa slov pápeža Františka „Boží ľud. Nikdy naň nezabudnime: ľud, so svojimi zápasmi v konkrétnych situáciách, so svojimi otázkami a so svojimi potrebami, je veľkým „hrnčiarskym kruhom“, ktorý formuje hlinu nášho kňazstva.“
„Milovaní, otázka ktorá má zaznieť v našom vnútri, keď vstúpime do hrnčiarovej dielne je táto: Akým kňazom túžim byť? „Salónnym“ kňazom, spokojným a zaisteným, alebo misionárskym učeníkom ktorému horí srdce pre Majstra a pre Boží ľud? Niekým, kto sa uvelebil vo vlastnom pohodlí, alebo učeníkom na ceste? Vlažným, ktorý uprednostňuje nerušený život, alebo prorokom, ktorý prebúdza v srdci človeka túžbu po Bohu?
Panna Mária, ktorú dnes uctievame ako Ružencovú Pannu Máriu, nech nám pomáha kráčať s radosťou v apoštolskej službe a pretvorí naše srdce na podobu svojho: pokorného a poddajného, ako hlina v rukách hrnčiara.“
.JPG)
