V sobotu 9. augusta ráno sa z mnohých publikácií v médiách začali vynárať obrysy projektu mierových dohôd na Ukrajine, ktoré by mohli Trump a Putin prijať už budúci piatok na stretnutí na Aljaške. Zdôrazňujeme, že miera spoľahlivosti týchto informácií nie je známa a nie sú oficiálne potvrdené.

Ak je však situácia skutočne taká, ako to opisujú médiá, plán na ukončenie vojny je približne nasledovný:

Kľúčovým bodom je stiahnutie ukrajinských vojsk z celej Doneckej a Luhanskej oblasti a odovzdanie týchto území pod kontrolu Ruska.

V Chersonskej a Záporožskej oblasti sa bojové operácie zastavia na frontovej línii.

Pod kontrolou Ruska ostanú územia, ktoré už obsadilo (vrátane Záporožskej jadrovej elektrárne).

Pokiaľ ide o územia obsadené Ruskom v oblasti Charkova a Sumy, podľa náznakov Trumpa a informácií viacerých médií budú vrátené Ukrajine.

Hoci ich rozloha a význam nie sú porovnateľné s územím, ktoré má Ukrajina vrátiť Rusku v Doneckej oblasti.

Putin súhlasil s ukončením vojny, má však podmienky. Vyjadril sa aj Zelenskyj

Existuje tiež verzia, že v prvej fáze bude vyhlásené „letecké prímerie“ a k úplnému prímeriu s výmenou území sa prejde v druhej fáze.

O ostatných aspektoch potenciálnej dohody (otázka NATO a neutrálneho statusu, vnútropolitická situácia na Ukrajine, zrušenie sankcií voči Ruskej federácii, samotný formát mierovej dohody) je málo známe, avšak v súčasnosti sú zjavne v tieni hlavného bodu – odovzdania celého územia Doneckej oblasti Rusku. A podľa kontextu publikácií v médiách (ak sú ich informácie spoľahlivé) Trump s tým vo všeobecnosti súhlasil.

Sú to najhoršie podmienky pre Ukrajinu a najlepšie pre Rusko – a to za celé obdobie rokovaní.

Doteraz sa hovorilo len o prímerí na fronte, s čím pod tlakom Trumpa súhlasil Zelenskyj, ale Putin nechcel pristúpiť. Za to americký prezident verejne sľúbil potrestať Kremeľ zavedením 100 % cla na hlavných odberateľov ruskej ropy, ak Rusko do 8. augusta neukončí paľbu. Ešte pred uplynutím termínu tohto ultimáta však bolo jasné, že Trumpov plán nefunguje – dvaja najväčší odberatelia ruskej ropy, Čína a India, odmietli zastaviť jej nákupy napriek hrozbám Washingtonu. USA tak čelili perspektíve obchodnej vojny s najväčšími krajinami mimo Západu, čo Trump teraz nepotrebuje.

Podľa všetkého sa kvôli tomu koncepcia radikálne zmenila a namiesto tvrdého tlaku sa Trump rozhodol urobiť Putinovi veľmi veľký ústupok, keď súhlasil s jeho požiadavkou na odovzdanie celého územia Doneckej oblasti Ruskej federácii.

Formálne Putin tiež urobil ústupky, keď zrušil časť svojich podmienok – napríklad odovzdanie celého územia štyroch oblastí, vrátane Záporožskej a Chersonskej. Putin však „ustúpil“ to, čo zatiaľ nemá (a nie je isté, či to niekedy získa), zatiaľ čo Ukrajine bolo navrhnuté, aby sa vzdala toho, čo teraz ovláda (časť Doneckej oblasti).

To znamená, že ak je to kompromis, tak zjavne nie v prospech Kyjeva.

Hoci informácie o podobných podmienkach kolovali v médiách už od včera, ukrajinské orgány mlčali (hoci podľa západných médií Trump a Witkoff informovali Zelenského o Putinových požiadavkách týkajúcich sa Doneckej oblasti už v stredu).

Až dnes ráno Zelenskyj vystúpil s prejavom, v ktorom túto požiadavku odmietol.

Tiež sa odvolal na ústavu, kde je stanovená nutnosť referenda na zmenu územia krajiny.

Trump a Putin potvrdili stretnutie. Zídu sa na mieste, ktoré je geograficky blízke obom

Zelensky dal najavo, že chce s Trumpom vypracovať „reálny mierový plán“. Inými slovami, má v úmysle pokúsiť sa zmeniť dohody, ktoré boli pravdepodobne už dohodnuté medzi Kremľom a Washingtonom, a ktoré obsahovali práve bod o odovzdaní celého Donbasu do rúk Ruska.

Podľa všetkého práve o tom bude reč na stretnutí predstaviteľov Ukrajiny, USA a Európy v Británii, o príprave ktorého informovali západné médiá cez víkend.

Tentoraz však nebude také jednoduché Trumpa presvedčiť. Prezident USA vsadil príliš veľa na nadchádzajúce rokovania s Putinom a sotva bude pripravený radikálne prehodnotiť podmienky a ohroziť celý proces.

Okrem toho Putin už telefonoval s lídrami mnohých krajín (vrátane Indie a Číny), kde informoval o dosiahnutých dohodách. A ich odmietnutie zo strany Washingtonu mu „nepridá body“ vo vzťahoch s týmito krajinami.

Nakoniec, čo je najdôležitejšie, Trump momentálne nemá žiadne reálne páky, aby prinútil Putina súhlasiť s prímerím na línii frontu, čo dokázalo zrušenie 10-dňového ultimáta.

Preto nie je vôbec isté, že Trump prehodnotí podmienky týkajúce sa Doneckej oblasti aj pod spoločným tlakom Zelenského, Európanov a „jastrabov“ z Republikánskej strany. Pokiaľ nedôjde k závažným nepredvídateľným okolnostiam vo vojne na Ukrajine alebo vo vzťahoch medzi USA a Ruskom, ktoré by výrazne vyhrotili vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom a zmarili akékoľvek dohody.

Putinov šepkár

Ak sa nepodarí Trumpa presvedčiť a on bude trvať na svojom, Zelenskyj bude mať dve možnosti:

Prvá – aj tak odmietnuť. To by mohlo viesť k úplnému zastaveniu akejkoľvek americkej pomoci Kyjevu, vrátane poskytovania spravodajských informácií. Možno budú uplatnené aj ešte tvrdšie opatrenia voči ukrajinským orgánom. Putinovi, mimochodom, táto možnosť celkom vyhovuje, pretože výrazne oslabí pozíciu Ukrajiny na bojovom poli.

Druhá možnosť je súhlasiť s výstupom vojsk z Doneckej oblasti, ale zároveň sa pokúsiť získať za to od Trumpa a Európy maximum. Určité bezpečnostné záruky, dodávky zbraní, urýchlené prijatie do EÚ atď.

Pokiaľ ide o ukrajinskú ústavu, na ktorú sa Zelenskyj odvoláva,  tá stanovuje potrebu referenda len na oficiálne uznanie straty územia. Na stiahnutie vojsk referendum nie je potrebné. Stačí rozkaz velenia. A v posledných rokoch boli takéto rozkazy vydané už viackrát – na odchod z Lisičanska, Avdijivky, Vuhledara a iných miest.

Po dnešnom vyhlásení Zelenského sa samozrejme zdá nepravdepodobné, že sa rozhodne radikálne zmeniť svoj postoj a súhlasiť s odovzdaním celého Donbasu. Teraz je jeho hlavnou úlohou presvedčiť Trumpa, aby túto požiadavku stiahol. Ak sa to však nepodarí, Kyjev bude musieť zvoliť jednu z dvoch veľmi nepríjemných možností opísaných vyššie.