Svätý Nestor, biskup a mučeník

Svet 11. júna 2017 (HSP/Foto:Karol Jerguš)

Keď kráľ Šalamún prvý chrám na zemi pravému Bohu vystavil, stavanie to zázračnej veľkoleposti, v Jeruzaleme slávili slávnosť zasvätenia tohto chrámu a doniesli Bohu obeť  najväčšiu na svete. Zabili a obetovali totiž dvaadvadsať tisíc býkov a stodvadsať tisíc oviec. Ale Syn Boží nový zväzok uzavrel s ľuďmi, vystavil si chrám omnoho väčší a svätejší, nie z kamenia, lež z ľudí, Cirkev totiž katolícku, spoločenstvo všetkých veriacich. Aj tento chrám zasvätený mal byť obeťami, nie však obeťami zvierat, lež krvou omnoho šľachetnejšou. Prvá obeť bol sám Spasiteľ, za ním počas tri sto rokov padli tisíce najlepších kresťanov smrťou mučeníckou. Preto aj nieto dňa v roku, ktorý by krvou viacej mučeníkov poznačený nebol

V polovici tretieho storočia pozdvihol cisár Decius všeobecné prenasledovanie proti kresťanom. Tohto času bol Nestor biskupom v meste Magyde v Pamfýlii. Bol on muž nielen v každom ohľade bohabojný, lez spolu vážny a natoľko ctihodný, že si ho aj pohania vysoko vážili .V čas prenasledovania boli vždy biskupi a kňazi prví volaní pred súd, pohanskí sudcovia sa totiž domnievali, že keď odstránia pastierov, rozptýli sa stádo a kresťanstvo zanikne.

Nestor, starostlivý o svoje ovečky, napomínal veriacich, aby sa ukryli, sám ale ostal v meste vo dne v noci, za blaho svojej obce sa modliac. Tu prišla banda vojakov, k vypátraniu kresťanov vyslaných, i  k nemu. Svätý biskup vyšiel im v ústrety, rieknuc:

„Čo chcete, deti moje?“  Oni mu odpovedali:

„Hlavný sudca a súd ťa volajú.“  Na to sa označil znamením svätého kríža a išiel za nimi.

Keď do súdneho dvoru vstúpil, všetci sudcovia vstali pred ním, pozdravili ho, a dali mu doniesť stolicu, na akej ten čas len významní  muži pred súdom sedávali. Svätý Nestor ďakoval za to vyznačenie a potom sa pýtal, z akej príčiny ho predvolali. Hlavný sudca, odvolávajúc sa na rozkaz cisárov, žiadal od Nestora, aby obetoval bohom pohanským. Svätý Nestor nazval bohov modlárskych diablami, ktorým neslobodno sa klaňať. Na čo mu pohrozil sudca, že ho pošle k miestodržiteľovi, ktorý ho mukami prinúti k obetovaniu. Svätý Nestor však poznove prežehnal sa znamením svätého kríža a povedal:

„Čo mi vyhrážaš mukami? Ja sa bojím len trestu môjho Boha, nie ale tvojich múk. Ostatne mučený alebo nemučený vyznávať budem vždy Ježiša Krista, Syna Boha živého.“

Na to dal hlavný sudca svätého biskupa odviesť do mesta Perge a išiel i sám ta, lebo tam miestodržiteľ Pamfilie prebýval. Miestodržiteľovi oznámil, ako podľa zákona cisárovho s kresťanmi, nadovšetko ale s biskupom dobre zachádzal, chcejúc ich odvrátiť od bludného ich náboženstva a naviesť k tomu, aby obetovali bohom. Avšak s biskupom nič nemožno vyviesť, lebo on zaťatosťou svojou aj druhých kresťanov v tvrdošijnosti posilnil, ba samým bohom a cisárovi sa rúhal. Keď toto miestodržiteľ počul, obrátil sa k Nestorovi a pýtal sa:

„Ako sa voláš?“

„Sluha Pána Ježiša Krista,“ odvetil on. Na čo miestodržiteľ:

„Som sa ťa nepýtal kto si, lež ako sa voláš ?“

„Moje meno je kresťan a na zemi volajú ma Nestor,“ riekol biskup.

Miestodržiteľ ho ďalej napomínal, aby dobrovoľne a bez múk obetoval bohom a vzýval ich i sľuboval mu, že sa za neho uchádzať bude u cisára, aby ho na vysoké dôstojnosti povýšil. Svätý mučeník, slyšiac tento návrh, pozdvihol oči k nebesiam, prežehnal sa svätým krížom a odpovedal:

„Keď na akýkoľvek spôsob roztrháš telo moje, keď na mne skúsiš okovy, divé zvery, meče, pokiaľ dýchať budem, nezapriem meno Pána môjho, Ježiša Krista.

Na to ho dal miestodržiteľ ukrutne mučiť. Kati mu železné háky tak hlboko vrazili do boka, že mu rebrá bolo vidieť. Nestor však i v prostred týchto múk modlil sa nasledovne:

„Ja velebím Pána po každý čas, a chvála jeho vždy je na mojom jazyku!“

Miestodržiteľ, zastaviac sa nad vytrvalosťou svätého, vykríkol:

„Nešťastlivý človeče, či sa nehanbíš, nádej svoju skladať v človeka a to v človeka na kríž vyveseného?“

Svätý Nestor mu však odpovedal:

„Túto potupu pokladám za česť pre mňa a všetkých, ktorí meno Pána nášho Ježiša Krista vzývajú.“

Rozbúrený ľud, ktorý pri súde prítomný bol, kričal, aby Nestora o život pripravili, miestodržiteľ sa ho preto ešte raz pýtal:

„Či chceš obetovať bohom alebo nie?“  Svätý mučeník ale, dôverujúc v Krista, odpovedal mu:

„Ty zlostný synu satana, nielen že sa Boha nebojíš, ktorý ti moc vrchnosti udelil, lež by si ešte aj mňa chcel nútiť, aby som Boha jedine pravého, stvoriteľa a udržiavateľa všetkých vecí, opustil a márnym kamenným modlám sa klaňal.“

Na čo miestodržiteľ :

„Č teda chceš držať s nami alebo s Kristom?“

„S Kristom som držal.“  povedal mučeník, „ s ním držím teraz a držať budem na veky.“

Keď  teda miestodržiteľ videl, že oproti takejto stálosti nič nevykoná, vyriekol súd:

„Keď ty Nestor cisárovi a bohom nesmrteľným podrobiť sa nechceš, lež nasleduješ Ježiša pod Pontským Pilátom ukrižovaného, budeš teda ako on ukrižovaný aj ty.“

Súd bol hneď  prevedený. Nestor potom, keď už bol na kríž pribitý, ešte raz prehovoril k okolo stojacim kresťanom:

„Milé deti! neohrozene vyznávajme vždy nášho Boha, Boha, ktorý trpel za nás, nezapierajme nikdy, aby satan netešil sa zo sluhov Krista. Trpme s ním, aby srne s ním oslávení boli,  nezapierajme ho, aby nás aj on nezaprel. Rozpomeňte sa, že Otec dal nám za Spasiteľa našich duší a položil za obeť našich previnení jeho, ktorý žiadneho hriechu nespáchal, a Otec daroval mu všetkých nás, aby pred menom Ježiš každé koleno kľakalo na nebi i na zemi, a každý jazyk vyznával, že Ježiš Kristus Pán je v sláve Boha Otca.“ Toto povediac, vydal ducha svojho roku 250.

Tomu, čo svätý mučeník Nestor s kríža kázal okolo stojacim kresťanom slovom i skutkom, len niečo v krátkosti pridám. Ty, drahý čitateľu! o mnoho ľahšie môžeš vyznávať svojho Spasiteľa, a nemusíš obávať sa, žeby si za to bol mučený alebo križovaný. Ak ho však vzdor tomu zapieraš, čo si ty za kresťana? Tvoje okolnosti dovoľujú, ba tvoje svedomie samo ťa snáď napomína, aby si každodenne na svätú omšu išiel, a večeru Pána častejšie než iní  prijímal. Možno, že sa dakto zastaví nad tým, alebo ťa preto vysmeje, lež ti to vadí? Svätý Nestor a tisíce mučeníkov dali sa mučiť pre vyznanie Spasiteľa, ty by si nechcel zniesť nevhodný vtip alebo posmech hriešneho, nevzdelaného človeka ? Keď ideš okolo kostola alebo vedľa kríža, keď zvonia na anjel Pána, snímaš obyčajne klobúk a prežehnáš sa, tu však vidíš, že blíži sa ku tebe človek, ktorý takéto veci nerád vidí, a z nich sa posmieva, čo učiníš ? Zaprieš Spasiteľa, alebo človeka hriešneho ? Mohol by si sa snáď bohato oženiť, keby si privolil k tomu, aby všetky deti tvoje neboli vychované vo viere katolíckej, čo učiníš ? Tak jesto mnoho skúšok, ktorými kresťan vieru svoju vyznáva alebo ju zapiera. Skúšky tieto sú vôbec o mnoho ľahšie, než boli skúšky mučeníkov. Vždy však a všade medzi ľahkými skúškami platí to, čo povedal Pán:

„Kto ma vyznáva pred ľuďmi, toho Syn človeka vyznávať bude pred anjelmi Božími. Kto ma ale zapiera pred ľuďmi, ten bude zapretý aj pred anjelmi Božími.“ (Luk. 12, 8, 9.)

Karol Jerguš