Svätý Baldomer, mních

Lyon 18. júna 2017 (HSP/Foto:HSP)

Nielen biskupi, pápeži, kňazi, mnísi a pustovníci, králi a kniežatá stali sa svätými, má z každého stavu, pohlavia a veku vyvolených svojich, ktorí mu slúžili z celého srdca a za to do slávy nebeskej vošli. Tak sú tiež svätí zo stavu remeselníckeho. Jedným z nich je svätý Baldomer, kováč.

Svätý Baldomer býval pred 1200 rokmi v Lyone vo Francúzsku a ako slobodný mládenec vykonával tam svoje remeslo, majúc niekoľko tovarišov a učňov. On už ako tovariš veľmi si vážil čistotu a stránil sa zlých súdruhov a domov, kde málo dobrého vidieť a počuť . Tým radšej sa však modlil a tým usilovnejšie pracoval. Ako majster držal sa pochvalnej obyčaje kresťanskej, všetko s Bohom začínať. Keď v čas ráno vstal, prvou jeho myšlienkou bol Boh. Na kolenách kľačiac vykonával vždy svoju rannú modlitbu a činil vždy predsavzatie, že Boha cez celý deň žiadnym hriechom neurazí  a že všetky práce svoje z lásky k Bohu, ku cti Božej a kajúcnosti za hriechy vykonávať bude. On teda nepočínal si tak, ako mnohí majstri a robotníci za našich časov, ktorí pre samé roboty nemajú kedy ráno sa pomodliť a myslia, že to nič neškodí, keď človek aj bez modlitby ponáhľa sa do práce. On pamätal na staré dobré príslovie:

„Márne ľudské namáhania bez Božieho požehnania“, a preto nikdy nezačal svoju prácu, prv než sa pomodlil. Po svojej rannej modlitbe ponáhľal svätý Baldomer do kostola, aby slyšal omšu svätú, pamätajúc na slová Pánove:

„Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a spravodlivosť jeho, a všetko ostatné bude vám pridané.“

Príduc domov, dal sa z chuti do práce. So starým heslom remeselníckym:

„S Bohom, tovariš, v mene Pána“, dal sa pracovať, až mu pot z čela tiekol. Svätý Baldomer nerobil tak, ako mnohí majstri, tovariši, pacholci a slúžky, ktorí pri práci, prv než si na Boha spomenú, kľajú a zlorečia. Či práca, konaná v zlorečení, môže mať božské požehnanie? Keď svätý Baldomer, prácu svoju dokonajúc, posledný krát uderil kladivom, hovorieval:

„Buď Bohu vždy chvála!“,  Tak, hľa, posväcuje sa každá dokonaná práca skrze úprimné poďakovanie  Bohu! Svätý Baldomer vykonával takýmto spôsobom svoje remeslo a pri tom zgazdoval si značný majetok. Keďže nebol ženatý, vyvolil si chudobných za svoje deti. Každý chudobný dostal od neho nejaký darček, a obzvlášť zaujímal sa tak zvaných „hanblivých chudobných“, ktorí pri všetkej pracovitosti a starostlivosti nemohli si toľko vyrobiť, koľko potrebovali. Týmto pomáhal potajomky, aby sa za to nemuseli hanbiť. V zime staral sa o chudobné deti, aby mali čo obliecť, a pri tom ich vždy napomínal k poslušnosti, k usilovnosti a modlitbe.

Podobne počínal si so všetkými, ktorým preukazoval dobrodenia, a mal veľkú radosť, keď slová jeho neboli nevypočuté. Svätý Baldomer bol aj apoštolom medzi domácimi. On si vzal k srdcu slová Pavla: „Kto sa o svojich domácich nestará, ten zaprel vieru svoju a je horší, než pohan.“  Nemyslel on, že jeho tovariši, učni  a služobníci sú v jeho dome len preto, aby mu za plat chlieb vyrábali, aby pracovali ako stroj, vediac, že sú aj oni deťmi Otca nebeského a majú tiež dušu nesmrteľnú. Preto sa ich ujímal ako otec. Dostávali slušný plat, dobrú chovu, a za to nežiadal od nich, aby namáhali sa nad svoje sily. Zlého tovariša, leňocha, tuláka, márnotratníka v dome netrpel, o učňov sa staral, aby ich v remesle dobre vyučil, a k práci a modlitbe ich privykal. Za to ho tovariši a učni milovali, pracovali mu radi a čo chcel, ihneď sa stalo. Keď učňa vyučil, pomohol mu do dobrého domu, lebo  meno majstra Baldomera známe bolo po celom Francúzsku. Tovariši  a učni veľmi neradi od neho odchádzali, keď  sa to však stať muselo, tu ho opúšťali prelievajúc slzy za dobrým majstrom. Za našich časov to u mnohých majstrov celkom naopak ide. Boh to naprav!

Konečne mal majster Baldomer aj tú krásnu vlastnosť, že nikdy neluhal a nikdy neklamal. Keď povedal „do toho dňa bude robota hotová – to sa skutočne stalo, robota bola dôkladná, a čo za ňu žiadal, mohol mu každý rád zaplatiť, lebo on nikoho nepretiahol. Keď  mu bolo šesťdesiat rokov, videl ho Viventius, opát lyonského kláštora sv. Justa, v kostole sa modliť. Poznal v ňom muža neobyčajného, pustil sa s ním do reči a povedal mu, aby šiel do kláštora. Baldomer to skutočne urobil. Aj v kláštore boli chudobní jeho miláčikmi, čo mal, všetko rozdal. Veľkú láskavosť jeho znali vtáci, títo speváčikovia priletovali k nemu a brali pokrm z jeho ruky. Prepúšťajúc ich, hovoril: „ste sa nasýtili, teraz choďte velebiť Pána!“

V ostatných rokoch jeho života vysvätil ho biskup lyonský za podjáhna. Zomrel sväte, ako žil, roku 650. Pozostatky jeho oslávené boli mnohými zázrakmi.

V živote svätého Baldomera vidíme, že on všetky svoje práce vybavoval podľa najväčšieho poriadku. Všetko malo u neho svoj čas a každú hodinu dňa vynakladal len ku cti a chvále Božej, on žil podľa istého poriadku denného.

Drahý čitateľ byť pravým kresťanom, nábožným a verným Božím, musíš si istý denný poriadok ustanoviť a podľa tohto riadiť živobytie svoje. Takýto krátky denný poriadok ti chcem. Navrhnúť,  zachovávať ho môžeš ľahko v každom stave, v každom povolaní.

1.Ráno vstávaj zavčasu a ako náhle sa zobudíš a lôžko tvoje opustíš, spomeň si na Boha a prežehnajúc sa sv. krížom, riekni  asi takto:

„V mene môjho Pána Ježiša stávam.“

2.Keď si sa obliekol a umyl, vykonaj svoju rannú modlitbu. Nezameškaj ju, aj keby si aj mal pred sebou prácu veľmi súrnu , vykonáš aj túto, a nadobudneš od Boha požehnania. Nikdy však nezabúdaj  pri rannej modlitbe vzbudzovať tri božské cnosti: vieru, nádej a lásku, a vzbudiť dobrý úmysel, že chceš obetovať všetko ku cti a chvíle Božej. Postav sa tiež i pod ochranu blahoslavenej Panny Márie a učiň predsavzatie:

„Nechcem ťa, ó Bože, dnes žiadnym hriechom uraziť“

3.Potom sa daj s chuťou do roboty a nezabudni na krásne heslo:

„ Tak teda v mene Pána, alebo v mene Ježiša.“  Pri práci si častejšie povzdychni:

„Všetko Tebe k vôli, ó Ježišu,“  alebo „ Ježišu, Tebe venujem srdce svoje.“

4. Ak  ti stav tvoj dovolí, aby si bol prítomný pri obete omše svätej, nezabudni toho nikdy. Veľkých milostí môžeš tým od Boha obsiahnuť.

5. Pred jedlom a po jedle sa modlievaj pobožne a potom zase obnov dobrý úmysel a predsavzatie.

6. Potom však chod’ opäť do roboty, a keď si večer prácu skončil, nezabudni na krásne heslo:

„Buď  Bohu chvála na veky.“

7. Prv než ideš spať, kľakni si a vykonaj svoju večernú modlitbu, nábožne ďakujúc Bohu za všetko dobré, spytuj potom svedomie svoje a pýtaj sa sám seba aké myšlienky a žiadosti si prechovával, aké slová si hovoril, čo zlého si učinil, čo dobrého si pominul a ak nájdeš nejaký hriech, tu vzbuď’ v srdci svojom opravdivú ľútosť a obnov predsavzatie; pros Pannu Máriu za jej príhovor, svätého anjela strážcu za jeho ochranu, nezabudni ani na duše v očistci a potom si ľahni v mene Pána Ježiša.

8. V posteli ešte pamätaj na smrť a usni v mene „Ježiš, Maria, Jozef.“

Karol Jerguš