Šumichrast: Letci, ktorí prileteli zo ZSSR na pomoc SNP, si získali rešpekt

Bratislava 25. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Československí letci – príslušníci 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR – po prílete na povstalecké územie úspešne zasiahli do bojov proti fašizmu. Bojovým majstrovstvom a preukázanou odvahou si získali nielen veľké uznanie v radoch spolubojovníkov, ale aj náležitý rešpekt v radoch nepriateľa. V rozhovore pre TASR to uviedol riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov – zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast

Povstalci do príletu lietadiel 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR disponovali z väčšej časti na tú dobu už zastaranými lietadlami Letov Š-328 a Avia B-534. Zodpovedajúcu bojovú hodnotu mali len dva Messerschmitty Bf 109 G-6 a niekoľko nemeckých Messerschmittov Bf 109 E, ktoré už aj v tej dobe neboli rovnocennými protivníkmi posledných verzií moderných nemeckých stíhačiek. Čo nastalo po prílete lietadiel Lavočkin-5FN, ktoré tvorili výzbroj nášho pluku?

Prvý československý samostatný stíhací letecký pluk, ktorému velil štábny kapitán František Fajtl, priletel na povstalecké územie 17. septembra 1944. Na pamiatku našich letcov sme tento septembrový deň dlhé desaťročia oslavovali ako Deň československého vojenského letectva. O tom, že odkaz letcov – bojovníkov proti fašizmu – neupadol do zabudnutia ani po dlhých desaťročiach, jasne vypovedá skutočnosť, že slovenskí vojenskí letci si od roku 2009 tento pamätný deň s hrdosťou pripomínajú ako Deň slovenského vojenského letectva.

Vráťme sa však do minulosti. Československí letci po prílete na povstalecké územie úspešne zasiahli do bojov proti fašizmu. Ich úspechy v boji neboli žiadnym prekvapením, pretože časť pilotov pluku mala nielen bohaté bojové skúsenosti, získané v britskom Kráľovskom letectve, ale aj z bojov vo Francúzsku v roku 1940. Boli to skúsení letci, ošľahaní “neľútostnými vetrami” druhej svetovej vojny.

Kto tvoril letecký personál tejto československej leteckej jednotky? Aké lietadlá boli v jej výzbroji?

V leteckom personáli pluku, ktorý tvorili prevažne piloti českej národnosti, boli aj dvaja Slováci. Konkrétne išlo o Antona Matúšeka a Ľudovíta Dobrovodského, bývalých príslušníkov slovenskej stíhacej letky 13, ktorí preleteli na stranu sovietskej Červenej armády 9. septembra 1943 zo základne Anapa. K ich osudom pred zaradením do radov československého zahraničného vojska v ZSSR treba podotknúť, že po spravodajskom preverení absolvovali preškolenie na sovietsku leteckú techniku. Potom boli odoslaní k československej leteckej jednotke, v tom čase k 128. československej samostatnej stíhacej leteckej peruti v ZSSR, ktorá bola vyzbrojená novými lietadlami typu Lavočkin-5FN.

V tomto prípade išlo o moderné sovietske stíhacie lietadlá, ktoré k československej leteckej jednotke “prišli” priamo z výroby, čiže neboli opotrebované prevádzkou v náročných poľných podmienkach. Sovietske letectvo tento typ úspešne používalo na sovietsko-nemeckom fronte ako frontovú a záchytnú stíhačku.

Bol to typ lietadla, ktorý sa dal použiť nielen v leteckých súbojoch, ale aj na bombardovanie nemeckých vojsk?

Bol to stíhací stroj, ktorý bol prioritne určený na letecký boj s nepriateľským letectvom. Nebol konštruovaný na to, aby vykonával činnosti, ktoré od neho povstalci vyžadovali na povstaleckom území, to je priama letecká podpora pozemných vojsk spočívajúca v strmhlavom bombardovaní či ostreľovaní nepriateľa palubnými zbraňami “lavočky”. V sovietskom letectve boli na tieto účely určené iné typy vojenských lietadiel. V prvom rade takéto úlohy plnil legendárny “šturmovik” Iljušin Il-2m3, ktorý Nemci nazývali “čierna smrť”. V súvislosti s útokmi slabo pancierovaných “lavočiek” na pozemné ciele nepriateľa došlo aj k stratám československých pilotov.

Počas bojového nasadenia leteckého pluku zahynuli podporučíci František Vaculík, Bohuslav Mráz a Tomáš Motyčka. Ako k tomu došlo?

K ich zostrelom došlo pri letoch v nízkych letových hladinách, a to nad územím obsadeným nepriateľom. Zasiahla ich nepriateľská obrana proti lietadlám. Veliteľ pluku František Fajtl to komentoval takto: “Príčinou (rozumej zostrelov našich letcov) boli zase tie hnusné neviditeľné zradné strely, ktorým bol vystavený každý náš pilot, keď sa chcel nepriateľovi dostať na kobylku.” V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žiaden pilot sa nedokáže účinne ubrániť pred nepriateľskou protilietadlovou obranou. Môže to byť akákoľvek hviezda, akékoľvek letecké eso. Napríklad aj Slovák Otto Smik, československé letecké eso zo západného frontu, bol zostrelený nemeckou protilietadlovou obranou pri holandskom meste Zwolle.

Kto bol najúspešnejším pilotom pluku?

Najúspešnejším pilotom 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR bol ppor. let. Leopold Šrom, ktorý preukázateľne zostrelil tri nepriateľské lietadlá (jeden Fw 189, dva Bf 109) a dva pravdepodobne (jeden Bf 109, jeden Ju 87). Z dvojice Slovákov bol úspešnejší rtm. let. Ľudovít Dobrovodský, ktorý zostrelil isto jedno nepriateľské lietadlo (Fw 189) a dve ďalšie poškodil (jeden Fw 189 a jeden Ju 88).

Letci 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR uskutočnili počas Slovenského národného povstania (SNP) 573 bojových letov v trvaní 375 operačných hodín a desať minút (údaje z diela českého leteckého historika Jiřího Rajlicha). Piloti pluku v leteckých súbojoch zostrelili deväť nepriateľských lietadiel a tri pravdepodobne. Ďalších sedem lietadiel nepriateľa poškodili a 11 zničili na zemi. Ďalej zničili 77 nákladných a 13 osobných automobilov, tri delostrelecké a tri mínometné batérie, dva tanky, jeden obrnený transportér a tri parné rušne, ako aj ďalší vojenský materiál. Bol to veľký úspech na také krátke obdobie pôsobenia nad povstaleckým územím?

Určite áno. Letci 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR si na povstaleckom nebi vybojovali leteckú nadvládu a účinne podporovali boj pozemných jednotiek 1. československej armády na Slovensku a partizánov, to znamená, do poslednej bodky splnili to, čo od nich armádne velenie očakávalo.

Napriek tomu, že Slovensko už v čase SNP “patrilo” do sféry vplyvu Sovietov, americké letectvo vykonalo niekoľko operačných letov nad územím Slovenska, aby pomohlo bojujúcim povstalcom. Ako?

Takéto operačné lety v prospech SNP boli vykonané 13. septembra 1944, keď bombardéri 15. americkej leteckej armády bombardovali dôležitý železničný uzol Vrútky, a 20. septembra 1944, keď bombardovali letisko Malacky-Nový Dvor, ktoré na základe ochrannej zmluvy využívala nemecká Luftwaffe. Netreba však zabudnúť ani na americký bombardovací nálet na rafinériu v Dubovej, ktorý sa uskutočnil deväť dní pred vyhlásením Slovenského národného povstania.

Pohonné látky, s ktorými počítalo ilegálne Vojenské ústredie, boli zničené. Bombardovací nálet bol vykonaný napriek tomu, že organizátori povstania upozorňovali československých predstaviteľov v Londýne, aby spojenecké letecké sily neútočili na Dubovú, keďže produkcia rafinérie figurovala v plánoch príprav Povstania. Nevieme, z akých dôvodov sa táto informácia nedostala k plánovačom leteckých operácií, respektíve bola ignorovaná.

Na letisku Tri Duby dva razy pristáli americké lietadlá, ktoré z Talianska priviezli materiálnu pomoc a z povstaleckého územia zabezpečili presun zostrelených spojeneckých pilotov. Za akých okolností sa to udialo?

Do bašty SNP sa rôznymi cestami dostalo 41 amerických letcov – príslušníkov 15. USAAF – a jeden utečenec, vydávajúci sa za letca. Išlo o bývalých vojnových zajatcov zo zajateckého tábora v Grinave, posádky amerických lietadiel zostrelených po 29. auguste 1944, a utečenca, vydávajúceho sa za letca, Tieto vojenské osoby v dňoch 17. septembra 1944 a 7. októbra 1944 letecky evakuovali do Talianska. Velenie amerického letectva malo eminentný záujem svojich mužov dostať do bezpečia, pretože vycvičený bojový pilot má v dobe vojny veľkú cenu.

Americké vojenské letectvo z povstaleckého územia letecky presunulo aj trojčlennú delegáciu SNR, ktorá sa neskôr zúčastnila na rokovaniach s prezidentom ČSR Edvardom Benešom v Londýne. Na povstalecké územie dopravilo aj americkú spravodajskú misiu, ktorá však po prechode na partizánsky spôsob boja takmer celá padla do nemeckého zajatia. Osud amerických zajatcov sa tragicky uzatvoril v koncentračnom tábore Mauthausen, kde ich Nemci popravili.

A americké dodávky zbraní?

Američania oba lety na Tri Duby využili aj na dodávku materiálnej pomoci povstaleckej armáde. Povstalcom priviezli protitankové zbrane typu Bazooka, automatické zbrane, základný zdravotnícky materiál. Dodávky tvorila aj munícia k hore uvedeným zbraniam. Rozsah tejto pomoci sa nedá porovnávať s pomocou, ktorú takzvaným leteckým mostom poskytli Sovieti. Samozrejme, každá pomoc bola vítaná a s vďakou prijatá.

Veľmi významnou pomocou pre bojujúcich povstalcov bol letecký presun 2. československej paradesantnej brigády v ZSSR, ktorej velil plukovník Vladimír Přikryl. Bol to náročný presun?

Určite to bolo náročné, a to z viacerých dôvodov. Na povstalecké územie bolo z územia oslobodeného sovietskou Červenou armádou potrebné zabezpečiť letecký presun viac než 2000 príslušníkov brigády, ako aj 730 ton vojenského materiálu. Neľahký prelet zo sovietskych letísk sa mal zavŕšiť pristátím sovietskych letcov, respektíve zhodením materiálu na letisku, nachádzajúcom sa v hornatej časti stredného Slovenska. Prelety sa vykonávali výlučne v noci, často na trase, kde panovalo nepriaznivé počasie, čo značne limitovalo možnosti leteckých manévrov.

V tejto súvislosti netreba zabúdať ani na nemeckých nočných stíhačov či protilietadlové delostrelectvo, ktoré “poľovali” na sovietske lietadlá. Berúc do úvahy výsledky tohto “leteckého mosta”, je potrebné náležitým spôsobom oceniť neľahkú prácu sovietskych letcov. Ich zásluhou sa podarilo na povstalecké územie presunúť jednu z najlepších jednotiek československého zahraničného vojska, ktorá v bojoch s nepriateľom preukázala vysokú bojovú morálku a bojové majstrovstvo.

Krátko pred vypuknutím SNP došlo k neslávne známemu odzbrojeniu dvoch východoslovenských divízií. Mali tieto, odborníkmi považované za kvalitné, divízie k dispozícii lietadlá, ktoré by mohli teoreticky účinne pomôcť povstalcom?

Bojovú zostavu Východoslovenskej armády generála II. triedy Augustína Malára tvorila aj Skupina vzdušných zbraní majora letectva Júliusa Trnku. Táto bola zostavená z bojových leteckých jednotiek s najkvalitnejším personálom a leteckým materiálom, ktorým v tom čase slovenské letectvo disponovalo. Netreba však zabúdať, že napríklad počet najmodernejších lietadiel Bf 109G-6 (15 kusov), ktoré boli zavedené vo výzbroji slovenského letectva, bol značne zredukovaný nielen americkým letectvom 26. júna 1944, ale ďalšie lietadlá tohto typu boli zničené, respektíve poškodené pri viacerých leteckých nehodách. Bez náhradných dielov, ktoré museli byť dodané z Nemecka, nemohli byť uvedené do prevádzkyschopného stavu. Z tohto dôvodu mohla byť len malá časť z nich použiteľná na ozbrojené povstanie.

Ďalšie bojové letky slovenského letectva čakali na prezbrojenie na nové typy lietadiel. Napriek tomu bola kvalita letectva na východe Slovenska určite vyššia, akou disponovalo povstalecké letectvo na letisku Tri Duby. Historickým faktom je to, že Skupina vzdušných zbraní v ranných hodinách 31. augusta 1944 preletela na územie ovládané sovietskou Červenou armádou. Jej príslušníci po preverení sovietskymi a československými spravodajskými orgánmi boli prijatí do československej brannej moci a zaradení do československého zahraničného vojska. Po preškolení na sovietsku leteckú techniku tvorili základ personálu 1. československej zmiešanej leteckej divízie v ZSSR.

Pozná história v európskom či celosvetovom meradle nasadenie leteckých síl povstalcov počas druhej svetovej vojny v takom rozsahu a v tyle nepriateľa, ako to bolo počas SNP?

Nie, vojenská história nepozná činnosť letectva v takom rozsahu a v hlbokom tyle nepriateľa, ako to bolo v prípade Kombinovanej letky a 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku v ZSSR.