Môj profil 
Predplatné
Pozastavil sa aj nad výrokom eurposlanca OĽaNO Branislava Škripeka, podľa ktorého homosexuáli nie sú menšina, skôr len skupina ľudí s odlišným sexuálnym cítením. „Myslím si, že homosexuáli sú menšina, lebo ich je menej. Ale možno v kruhoch, v ktorých sa pohybuje pán Škripek je väčšina homosexuálov, Možno si myslí, že ich je väčšina,“ odhadol predseda SaS.
„Ja homosexuál nie som a ani si nemyslím, že by podstata mojej politickej činnosti mal byť boj za práva homosexuálov. Ale robím to preto, lebo si myslím, že všetci ľudia by mali mať pred zákonom rovnaké povinnosti aj rovnaké práva,“ dodal Sulík.
Nesúhlasí tiež so Škripekovým názorom, podľa ktorého môže byť referendum významným signálom, ktorý pomôže ochrániť konzervatívne hodnoty na Slovensku pred budúcim prenikaním liberalizmu zo západnej Európy.
„Ak kolega Škripek, ktorého si veľmi cením a dobre s ním vychádzam, hovorí, že sa musíme brániť pred niečím, čo hrozí v budúcnosti, tak tam pridajme na otázku: Súhlasíte s tým, aby na Zem nepadol meteorit? Lebo to je možno väčšia hrozba, ako to, čo hovorí pán Škripek,“ reagoval Sulík.
Samotná SaS sa v roku 2010 angažovala v organizácii referenda, podľa Sulíka však bol rozdiel v tom, že ich referendum, ak by bolo úspešné, by veci menilo. „Keby bolo naše referendum prešlo, tak do referenda sa museli platiť koncesionárske poplatky, po referende by sa už neplatili. Do referenda bolo 150 poslancov, po referende by ich bolo 100. Toto referendum však nemení vôbec nič,“ povedal. „Dnes nemôžu dvaja homosexuáli uzavrieť manželstvo a po referende, bez ohľadu na to, ako dopadne, zas len nebudú môcť,“ ilustroval svoj názor príkladom.
Právo organizátorov na referendum po tom, čo získali na petíciu viac ako 400.000 podpisov, však nepopiera. „Demokracia niečo stojí. Niekedy zrejme musí naša spoločnosť vynaložiť 6,8 milióna eur na to, aby sme zistili, že to, čo platí dnes, bude platiť aj zajtra,“ povedal s tým, že tieto peniaze sú podľa neho „vyhodené von oknom“.
„Títo ľudia majú právo zo zákona, aj morálne právo referendum si robiť. Ale nevidím žiadnu povinnosť, morálnu, či zákonnú ísť k referendu. Keď si raz myslím, že niečo je zbytočné, moje dobré právo je sa toho nezúčastniť. Keď sa ma niekto opýta, čo mu odporúčam, moje právo je mu povedať, že odporúčam využiť sobotu lepšie,“ uzavrel Sulík.
V diskusii reagoval aj na otázku, či sa budúca spolupráca s Eugenom Jurzycom a Jurajom Drobom bude obmedzovať len na snahu o znovuvytvorenie poslaneckého klubu SaS. „S Jurajom Drobom, aj Eugenom Jurzycom napevno rátam do budúcna, aj po budúcich voľbách, budú s nami kandidovať. Juraj Droba bol členom SaS, vracia sa do košiara a Eugen Jurzyca je jeden z top ekonómov Slovenska,“ vyhlásil Sulík.
V diskusii rozprával aj o legislatíve v oblasti rozvodov, zákonnom zakotvení referenda, aj o tom, ako by sa podmienky pre jeho organizovanie mohli meniť v budúcnosti.
ml
.JPG)
