V tom­to texte sa bu­dem za­obe­rať niek­to­rý­mi čas­ťa­mi pod­ne­tu vy­šet­ro­va­te­ľov NA­KA na dis­cip­li­nár­ne stí­ha­nie sud­cu Pet­ra Šam­ka. Pre­čí­ta­la som si je­ho vy­jad­re­nie. Do­vo­lím si te­da iba pou­ká­zať na pár „for­ma­lít“ v tom­to po­da­ní. Pod­net som vi­de­la. Po­žia­da­la som Pet­ra Šam­ka, aby mi ho sprís­tup­nil. Niek­to­rí no­vi­ná­ri ho ma­li k dis­po­zí­cii skôr, ako sud­ca Šam­ko. Zvláš­tne v kon­texte to­ho, že auto­ri pod­ne­tu vy­tý­ka­jú to­mu­to sud­co­vi, že zve­rej­nil nie­čo, čo ne­ma­lo byť ur­če­né pre oči ve­rej­nos­ti.

Pi­sa­te­lia na pod­po­ru svo­jich tvr­de­ní o po­ru­še­ní po­vin­nos­tí sud­cu pred­lo­ži­li, ako sa­mi uvied­li, „dô­kaz­ný pros­trie­dok“  Člá­nok, v  ob­sa­hu  kto­ré­ho vi­dia dis­cip­li­nár­ne pre­vi­ne­nie sud­cu Pet­ra Šam­ka. Prek­va­pi­lo ma, že elit­ní vy­šet­ro­va­te­lia NA­KA /ten­to prív­las­tok sa bež­ne ve­rej­ne pou­ží­va v sú­vis­los­ti s ich me­na­mi, tak­že net­re­ba za tým­to ona­če­ním hľa­dať žiad­nu iró­niu/ pred­lo­ži­li dô­kaz­ný pros­trie­dok. Oča­ká­va­la by som to­tiž, že pred­lo­žia dô­kaz.

Na Po­li­caj­nej aka­dé­mii v štu­dij­nom pred­me­te „Teória a prax vy­šet­ro­va­nia“,  za­bez­pe­čo­va­nom na ka­ted­re vy­šet­ro­va­nia v rám­ci vzde­lá­va­cie­ho prog­ra­mu špe­cia­li­zač­né­ho po­li­caj­né­ho štú­dia pre ab­sol­ven­tov ci­vil­ných a vo­jen­ských vy­so­kých škôl je jed­na z tém, kto­rá sa na­zý­va „Vy­uží­va­nie zá­kon­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov vo vy­šet­ro­va­ní“. Tá­to té­ma sa má pod­ľa po­pi­su za­obe­rať via­ce­rý­mi dô­kaz­mi, ako aj vy­uží­va­ním zá­kon­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov vo vy­šet­ro­va­ní. Ono je v tom to­tiž roz­diel.

Dô­kaz­ným pros­tried­kom je pro­ces­ný úkon, po­mo­cou kto­ré­ho sa zís­ka­va­jú poz­nat­ky dô­le­ži­té pre ob­jas­ne­nie ve­ci. Ide te­da o pro­ces/zá­kon­ný/, kto­rým je mož­né sa dop­ra­co­vať k sa­mot­né­mu dô­ka­zu. Dô­ka­zom je pria­my poz­na­tok ale­bo vý­sle­dok, kto­rý bol zís­ka­ný po­mo­cou dô­kaz­né­ho pros­tried­ku a slú­ži na ob­jas­ne­nie sku­toč­nos­tí, kto­ré sú pred­me­tom do­ka­zo­va­nia. Pred­me­tom do­ka­zo­va­nia sú všet­ky sku­toč­nos­ti dô­le­ži­té pre roz­hod­nu­tie vo ve­ci. Ozna­ču­je sa to aj ako triá­da.

Pi­sa­te­lia pod­ne­tu ďa­lej ape­lu­jú na to, že príp­rav­né a pred­príp­rav­né ko­na­nie je ne­ve­rej­né. Pe­ter Šam­ko pod­ľa nich nie len, že pos­tu­po­val v roz­po­re so svo­jou po­vin­nos­ťou za­cho­vá­vať ml­čan­li­vosť, ale tie­to in­for­má­cie /ok­rem iné­ho/ vy­užil na kri­ti­ku vy­šet­ro­va­te­ľa NA­KA. A oh­ro­zil aj ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci, le­bo je­ho práv­ny ná­zor je mož­né chá­pať aj ako  nep­rí­pust­ný /ho­ci skry­tý/ nát­lak na pred­se­du ok­res­né­ho sú­du, kto­rý mal ko­nať vo ve­ci zba­ve­nia ml­čan­li­vos­ti.

Oh­ro­ze­nie ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci. Ne­viem, ale pod­ľa mňa je oh­ro­ze­ním ne­zá­vis­los­ti súd­nej mo­ci, keď niek­to /nap­rík­lad ad­vo­kát elit­nej me­dzi­ná­rod­nej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie/de­ho­nes­tu­jú­cim spô­so­bom ozna­čí roz­hod­nu­tie kon­krét­ne­ho sud­cu. A je­ho bý­va­lý ko­le­ga eš­te de­ho­nes­tu­jú­cej­ším spô­so­bom pria­mo oso­bu sud­cu. Oba­ja ve­rej­ne. Ale oh­ro­ziť ne­zá­vis­losť súd­nej mo­ci tým,  že  sud­ca „kri­ti­zu­je“ elit­né­ho vy­šet­ro­va­te­ľa NA­KA za to, že po­žia­dal o zba­ve­nie ml­čan­li­vos­ti nes­práv­ne­ho pred­se­du sú­du a ozna­čil sud­cu, kto­rý má byť zba­ve­ný ml­čan­li­vos­ti v sú­vis­los­ti ko­na­ním a  roz­hod­nu­tím v kon­krét­nej tres­tnej ve­ci, ako ci­vil­né­ho sud­cu, a tým­to ro­biť skry­tý nát­lak na pred­se­du sú­du? Sa­ma som zve­da­vá, ako to vy­hod­no­tí dis­cip­li­nár­ny se­nát. Len dú­fam, že si ne­bu­de my­slieť, že tým­to na nich vy­ví­jam skry­tý nát­lak. To ur­či­te nie je mo­jim úmys­lom.

Keď bol trest­ný čin ohý­ba­nia prá­va v le­gis­la­tív­nom pro­ce­se, kri­ti­zo­va­li sme ho od za­čiat­ku, te­da nie len sud­ca Šam­ko, a už vô­bec nie  len sud­co­via, sta­čí si nap­rík­lad po­zrieť pri­po­mien­ky k ne­mu.  Pa­ni mi­nis­ter­ka ho ob­ha­jo­va­la a uvied­la nám na stret­nu­tí v jus­tič­nom pa­lá­ci, že ne­chá­pe, čo­ho sa „bo­jí­me“, le­bo to bu­dú vy­šet­ro­vať elit­ní vy­šet­ro­va­te­lia NA­KA.

Vy­šet­ro­va­te­lia NA­KA, kto­rí po­da­li pod­net sa obá­va­jú, že ve­rej­né spo­chyb­ňo­va­nie tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va zo stra­ny sud­cu mô­že vzbu­diť u ve­rej­nos­ti pres­ved­če­nie, že súd­na moc ne­bu­de ten­to trest­ný čin ná­le­ži­te ap­li­ko­vať. Uvá­dza­jú tiež, že ten­to člá­nok má za nás­le­dok vznik dô­vod­ných po­chyb­nos­tí  o nes­tran­nos­ti sud­cu Šam­ka, a to vo vzťa­hu k pred­met­né­mu tres­tné­mu ko­na­niu, ako aj vo vzťa­hu k všet­kým ďal­ším bu­dú­cim ko­na­niam, kto­ré sa bu­dú tý­kať tres­tné­ho či­nu ohý­ba­nia prá­va.

Ak to­to bu­de čí­tať ne­ja­ká ve­rej­nosť, ubez­pe­ču­jem ju, že sa tak ne­mô­že stať. Tie­to tres­tné či­ny bu­dú sú­diť, te­da ná­le­ži­te a nes­tran­ne ap­li­ko­vať, len sud­co­via Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du. Ho­vo­rí to us­ta­no­ve­nie § 14 písm. p/ Tres­tné­ho po­riad­ku. Sud­ca Šam­ko nie je sud­com toh­to sú­du.Tak­že jed­no­du­cho ne­mô­že byť nes­tran­ný, aj ke­by rov­no chcel. A o prí­pad­nom skry­tom nát­la­ku zo stra­ny sud­cu Šam­ka na všet­kých sud­cov Špe­cia­li­zo­va­né­ho tres­tné­ho sú­du há­dam net­re­ba ani nič na­pí­sať.

Eš­te som za­bud­la, že pa­ni mi­nis­ter­ka nás „ubez­pe­či­la“, že sud­ca mô­že byť stí­ha­ný za ta­ký­to trest­ný čin len v prí­pa­de, ak to pria­mo vo svo­jom roz­hod­nu­tí bu­de kon­šta­to­vať na­dria­de­ný súd ale­bo ús­tav­ný súd. Te­da, že ohol prá­vo, a to v zlom úmys­le. Ne­viem, či to po­ve­da­la aj vy­šet­ro­va­te­ľom.

Dňa 16.07.2013 bol pub­li­ko­va­ný roz­ho­vor /prav­ne­no­vi­ny.sk/ s ad­vo­ká­tom, kto­rý ak­tuál­ne za­stu­pu­je niek­to­rých z auto­rov pod­ne­tu. Ok­rem iné­ho v ňom od­zne­lo aj to­to: „S po­ču­do­va­ním sle­du­jem nap­rík­lad to, ako naj­vyš­šie or­gá­ny toh­to štá­tu opa­ko­va­ne a dl­ho­do­bo vy­sie­la­jú ob­ča­nom/inak pô­vod­com všet­kej ich mo­ci/jas­né sig­ná­ly, že prá­vu a prin­cí­pom nik­dy ne­pod­ľah­nú – do­kon­ca ani vte­dy nie, ak by si ne­ja­ká kom­pe­ten­tná in­šti­tú­cia do­vo­li­la im to v sú­la­de s prá­vom pri­ká­zať ale­bo od­po­ru­čiť. A ani nie je vi­dieť, že by to ne­ja­kej kri­tic­kej ma­se ľu­dí va­di­lo.“

Súh­la­sím.

Post scrip­tum.

Ne­súh­la­sím s tým, aby sa zve­rej­ňo­va­li osob­né úda­je ve­rej­ne čin­ných osôb a bo­li tak oh­ro­ze­né ich ro­di­ny, či už ide nap­rík­lad o bý­va­lé­ho pre­mié­ra, kto­rý bý­val v by­te od­sú­de­nej oso­by, ale­bo o bý­va­lé­ho pre­mié­ra,kto­rý bý­va v do­me svo­jej man­žel­ky. Nie­ke­dy je však mi­ni­mál­ne ad­re­sa pot­reb­ná. Nap­rík­lad, keď niek­to na­pí­še pod­net na dis­cip­li­nár­ne stí­ha­nie sud­cu. Le­bo, ako ve­dieť, kam mu od­po­ve­dať? Z no­vín?

Mar­ce­la Ko­so­vá, sud­ky­ňa Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve