Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním katolícki biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia so všetkými kňazmi svojich diecéz omše svätenia olejov, známe pod názvom Missa chrismatis. Popoludní a večer sa konajú v katolíckych kostoloch sväté omše na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, počas ktorých sa zvykne konať aj obrad umývania nôh dvanástim mužom.
Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň neslúži sv. omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Popoludní sa konajú veľkopiatkové obrady, ľudia prichádzajú pokloniť sa ku krížu alebo sa zúčastňujú na krížových cestách, ktoré sa konajú v kostoloch alebo na kalváriách miest a obcí.
Na Bielu sobotu večer po zotmení sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Veľkonočná vigília, v rámci ktorej sa už slávi Kristovo zmŕtvychvstanie. Oslava zmŕtvychvstania Ježiša Krista vrcholí v kresťanských cirkvách na Veľkonočnú nedeľu ráno a predpoludním.