Prvý krok k právomoci Úradu verejného zdravotníctva na čele s Jánom Mikasom

Poslanci Národnej rady (NR) SR v polovici októbra minulého roka schválili novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia z dielne Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Jej súčasťou bolo okrem iného aj vyjasnenie postavenia nariadení Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) a regionálnych úradov verejného zdravotníctva (RÚVZ), podmienky nadobudnutia ich účinnosti a publikácie. Poslanci o novele rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.

Poslanci teda schválili právnu úpravu, ktorá uvádza, že ak je opatrenia potrebné nariadiť na celom území SR, jeho určitej časti alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva, ÚVZ alebo RÚVZ všeobecne záväzným právnym predpisom. Ten sa bude označovať ako vyhláška a nadobudne platnosť vyhlásením v plnom znení vo Vestníku vlády SR.

Sporné vyhlášky

Následne začal úrad vydávať vyhlášky. V decembri sa hlavný hygienik dostal do centra pozornosti vyhláškou, ktorá umožnila poslancom na konci roka rokovať aj napriek tomu, že viacerí boli pozitívne testovaní na ochorenie Covid-19, prípadne boli v kontakte s pozitívnom osobou, a preto museli byť v preventívnej karanténe.

Rokovanie sa uskutočnilo na základe povestnej fólie, ktorá v tom čase zdobila parlament a za ktorou sa nachádzali poslanci, ktorí mali byť v tom čase izolovaní.

Poslanci mali zároveň prísť do Kancelárie NR SR samostatným vchodom. V priestoroch sa mali nachádzať aj germicídne žiariče. Ďalším ochranným prostriedkom pred nákazou mali byť respirátory.

Uvedenú vyhlášku hlavného hygienika z 27. decembra 2020 však vníma generálny prokurátor ako porušenie. Rovnako nazerá aj na vyhlášku z 10. januára 2021. Podľa Žilinku totiž Úrad verejného zdravotníctva SR nemal oprávnenie upraviť výnimky z izolácie a karantény a výnimky pre osoby v osobitnom režime.

“ÚVZ v ustanovení výnimiek prekročil rozsah svojej pôsobnosti a povolil ich nad rámec zákona,” skonštatoval Žilinka porušenie zákona.

Návrh na Ústavný súd SR

Činnosť Žilinku v súvislosti s nariadeniami týkajúcimi sa koronavírusu neskončila.

Následne generálny prokurátor 23. marca 2021 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh s cieľom preskúmať ústavnosť obmedzení základných práv a slobôd v súvislosti s predĺžením núdzového stavu.

Žilinka považuje za potrebné podrobiť napadnuté časti uznesenia vlády testu proporcionality.

„Teda zisteniu, či obmedzenia základných práv a slobôd, ktoré sú obmedzené zákazom vychádzania v prípade nepreukázania sa negatívnym výsledkom antigénového testu na ochorenie COVID-19, sú primerané účelu, ktorý sa má dosiahnuť ich obmedzením a či sankciami vynucovanú účasť na plošnom testovaní možno považovať za primerané obmedzenie základných práv a slobôd vo vzťahu k sledovanému cieľu,“ upresnil hovorca GP SR Dalibor Skladan.

.

Podľa názoru generálneho prokurátora zákaz pohybu a pobytu implicitne zasahuje aj do výkonu ďalších základných práv a slobôd občanov garantovaných Ústavou SR.

„Ide napríklad o vlastnícke právo – obmedzenie práva užívať majetok v inom okrese, slobodu náboženského vyznania – obmedzenie účasti na bohoslužbách, náboženských úkonoch, obradoch a vyučovaní. Ďalej právo slobodného združovania – výkon práva združovania sa na účel športovej činnosti alebo inej záujmovej činnosti občanov, právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť – zatvorenie prevádzok reštaurácií, obchodov,“ vysvetlil hovorca GP SR.

„Cieľom podaného návrhu generálneho prokurátora je dosiahnutie ústavného a zákonného rámca pre obmedzovanie základných práv a slobôd v núdzovom stave a iných krízových situáciách,“ zdôraznil Skladan.

Postoj poslancov NR SR

V tejto súvislosti sme sa poslancov NR SR opýtali, ako vnímajú podanie generálneho prokurátora a či sú za to, aby škody, ktoré občanom SR vznikli, boli nahradené:

Ako vnímate podania generálneho prokurátora Maroša Žilinku na Ústavný súd SR týkajúce sa tzv. Mikasových vyhlášok a predlžovania núdzového stavu? Sú tieto právne akty podľa vás zákonné?

Ak sa ukáže, že tieto právne akty boli prijaté v rozpore s právnym poriadkom, mali by podľa vás byť ich navrhovatelia zodpovední za škody, ktoré tak vznikli a mali by byť potrestaní? Ste za to, aby štát nahradil škody, ktoré takto vznikli – napr. náhrada mzdy kvôli strate zamestnania, ušlý zisk v podnikaní, prepadnuté zájazdy a pod.?

Juraj Blanár (Smer-SD): „Strana SMER-SD pripravila kvalifikované podanie na Ústavný súd SR, ktorým chceme dokázať, že je vyhlásený v rozpore s ústavným zákonom. Tiež sa domnievame, že takto široko vyhlásený núdzový stav nemal opodstatnenie už v čase, kedy ho vyhlasovala táto vláda prvýkrát – na začiatku októbra. Vtedy bolo na Slovensku 48 obetí na covid19.

Teraz, na konci marca žijeme už piaty mesiac v permanentnom núdzovom stave, a počet mŕtvych presiahol 9 tisíc. A každý deň pribúdajú mŕtvi i nakazení. A vláda namiesto toho, aby pracovala pre ľudí, tak sa utápa celé týždne len vo svojich hádkach, facebookových statusoch a nezmyselných opatreniach. Ak si spomeniete na koniec septembra, tak odborári dokázali dostať do ulíc tisíce ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s antisociálnymi opatreniami tejto vlády. A keďže sa vláda bála verejných protestov a vzbúr, tak ľuďom obmedzili ľudské práva. Nahlas to povedal exminister zdravotníctva za OĽaNO M. Krajčí.

Na poslednom rokovaní parlamentu, kedy schvaľovali ten doterajší núdzový stav, sme koalíciu žiadali, aby predložila zoznam opatrení, načo bol potrebný núdzový stav. Ako ho využívali, aké to malo prínosy a reálne čísla dopadov takýchto rozhodnutí. No nedočkali sme sa ničoho iného, ako len ich tvrdenia, že núdzový stav by chceli predlžovať dovtedy, kým nebudú Slováci zaočkovaní na úrovni 60-80 %. Ale to by pri ich neschopnosti trvalo celé mesiace.

Preto odmietame opätovné vyhlásenia núdzového stavu a strana SMER-SD zaň nebude hlasovať a zároveň urobí všetko preto, aby sme využili každú jednu zákonnú možnosť, ako zastaviť tento vládny chaos. Aj posledný návrh na núdzový stav predložený iba ústne vláde je len potvrdením nezodpovedného prístupu k tomuto inštitútu.

A ak sa pýtate na náhradu škôd, tak toto absolútne zlyhanie koalície OĽaNO-SAS-Za ľudí-SME RODINA spôsobilo miliardové škody. Len živnostníkov je oproti minulému roku o 12 tisíc menej, skončilo 16 tisíc gastroprevádzok, desiatky tisíc ľudí prišlo o prácu a nefungujúca pomoc štátu prináša Slovákom chudobu!“

Juraj Krúpa (OĽaNO): „Rád by som Vás na úvod upozornil, že ako poslancovi NR SR a ani ako predsedovi výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť mi neprináleží rozhodovať o ústavnosti či zákonnosti právnych predpisov a právnych aktov a ani prejudikovať rozhodnutia Ústavného súdu SR.

Podľa zákona o prokuratúre, prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Podľa Ústavy SR, podľa zákona o prokuratúre a aj podľa zákona o Ústavnom súde SR, generálny prokurátor je subjektom oprávneným podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily, ako to spravil aj generálny prokurátor, pán Dr. Maroš Žilinka.

Spolieham sa na to, že jeho právna argumentácia je dostatočne závažná a opodstatňujúca takýto návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, ale tiež verím v to, že Ústavný súd ako najvyšší strážca ústavnosti v Slovenskej republike rozptýli nejasnosti, ktoré vo svojom podaní pán generálny prokurátor naznačuje. Za spornú považuje totiž primeranosť (proporcionalitu) legislatívneho zásahu, čo je problematika, ktorá sa nedá rozhodnúť iba a výlučne jednoduchým jazykovým výkladom textu právnych predpisov.

Vaša druhá otázka smeruje k hypotetickej možnosti domáhať sa náhrady škody v prípade, ak by boli dotknuté predpisy nesúladné s predpismi vyššej právnej sily. Podľa zákona o Ústavnom súde, právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily Ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Zároveň však platí, že právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; hoci povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. To sa pritom vzťahuje na konania, ktoré už boli právoplatne ukončené, a naopak nevzťahuje na potenciálne súdne uplatňovanie práv do budúcnosti. V trestnom konaní platí, že ak rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu konania podľa Trestného poriadku, ak Ústavný súd nerozhodne inak.

Napokon, dodávam, že výslovnú zodpovednosť „navrhovateľov“ právnych predpisov naša právna úprava nepozná. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci postihuje iba nezákonné rozhodnutia a nesprávne úradné postupy, pričom oprávneným subjektom je v takom prípade poškodený účastník príslušného konania. Pri prípadnom uplatňovaní nárokov na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku by bolo nutné preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu – t.j. minimálne: porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi.“

Ľuboš Blaha (Smer-SD): „Sami sme ako poslanci Smeru podali žalobu na ústavný súd ohľadom núdzového stavu a rovnako podporujeme aj podanie GP. V demokratickej krajine nemôže mať nevolený úrad právomoci, ktoré stoja nad parlamentom aj nad všetkými demokratickými mechanizmami. Mikasov úrad už pripomína jakobínsky Úrad verejného blaha, ktorý v čase Veľkej francúzskej revolúcie rozpútal teror. Slovensko prestalo fungovať ako právny štát a kvôli pandémii tu nad tým všetci akoby prižmurovali oči. Práve preto je Smer v podaniach na Ústavný súd najaktívnejšou politickou stranou a oceňujeme aj aktivity GP Žilinku. Ústavný súd musí rozhodnúť, či predmetné právne akty sú, alebo nie sú zákonné.

V prípade, že by boli tieto právne akty nezákonné, každý dotknutý občan má právo obrátiť sa na súd so žalobou o náhradu škody. Očakávam v takom prípade hromadné žaloby. Bola by to lavína, ktorá by zmietla aktuálnu vládu a otázka je, či by nebolo nutné vyvodiť aj trestnoprávne následky voči súčasnej garnitúre.“

Jarmila Halgašová (SaS): „V situácii, v akej sme sa v histórii od II. svetovej vojny nestretli, keď prakticky od volieb bolo a stále je ohrozené zdravie a životy obyvateľstva, bolo potrebné promptne reagovať. Preto dokážem pochopiť, že všetko nemuselo byť urobené stopercentne správne.

Z dlhodobého hľadiska však považujem za neprijateľný prístup, že práva a slobody by mali byť obmedzované v rozpore so zákonmi a ústavou. To, ako je to s vyhláškami, v tejto chvíli ešte nevieme. No pochybnosti o zákonnosti podzákonných noriem, ktoré zasahujú do základných práv a slobôd, tu sú od začiatku pandémie a sú určite oprávnené. Otázok a možných rozporov je veľa.

Ako poslankyňa NR SR som sa okrem iného zamýšľala aj nad “umožnením” poslancom NR SR zúčastniť sa hlasovania NR SR vyhláškou, a to aj v prípade, že ich test na COVID-19 bol pozitívny, dokonca aj ak už majú príznaky ochorenia. Podotýkam, že práva a povinnosti poslancov NR SR sú ustanovené Ústavou SR a ústavnými zákonmi. Určite vítam, že generálny prokurátor koná, aby Ústavný súd SR rozhodol o súlade vydaných vyhlášok s Ústavou SR. Nie som právnik, máme tu nezávislé súdy, preto si nedovolím predpovedať rozhodnutie. Sama som však zvedavá, aké rozhodnutie bude k tejto otázke vydané.

Ak Ústavný súd SR skonštatuje, že platné vyhlášky sú vydané v rozpore s Ústavou SR a ústavnými zákonmi, určite tým budú môcť žalobcovia argumentovať a môže to byť dôležitá skutočnosť pri následnom rozhodovaní našich súdov. Rozhodovanie je však výlučne vecou nezávislých súdov. Za seba môžem vysloviť len prianie, že v prípadoch, kde došlo ku škodám, by som bola veľmi rada, aby poškodení boli odškodnení.“

Gyimesi György (OĽaNO): „Podanie generálneho prokurátora pána Žilinku na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade uznesenia vlády č. 160 zo dňa 17.3.2021, zverejneného pod č. 104/2021 Z. z., týkajúceho sa predĺženia núdzového stavu do 28. apríla 2021, beriem ako živú vodu pre opozíciu a ďalšiu tému pre vás médiá.

To, či je predmetné uznesenie vlády zákonné alebo nie, je už otázka, ktorá spadá do kompetencie Ústavného súdu SR. Ja osobne som toho názoru, že dotknuté uznesenie má za cieľ najmä pomôcť zvládnuť súčasnú situáciu čo najlepšie a tak tomu bolo aj v prípade predchádzajúcich uznesení vlády zavádzajúcich núdzový stav. Pevne verím, že uznesenie vychádza zo zákonných predpokladov, ak by však Ústavný súd SR vyslovil iný názor a podaniu generálneho prokurátora vyhovel, tak môže nastať situácia, kedy by väčšina protipandemických opatrení stratila svoj právny podklad. V súčasnosti už nemožno nechať dodržiavanie protipandemických opatrení len na svojvôli ľudu. Som toho názoru, že ak by sa nezaviedli predmetné opatrenia v podobe, akej momentálne sú, počty nakazených a úmrtí na ochorenie covid – 19 by boli radikálne vyššie.

Na Vašu poslednú časť otázok odpoviem, ak dovolíte, s odkazom na uvedené vyššie, a to, že o zákonnosti uznesenia a daných opatrení rozhoduje Ústavný súd SR –  osobne si myslím, že Ústavný súd SR nadviaže na svoje skoršie rozhodnutie zo dňa 14. októbra 2020, kedy skupina opozičných poslancov (SMER) aj za účasti generálnej prokuratúry napadli zákonnosť – opodstatnenosť vyhlásenia núdzového stavu.

V danom rozhodnutí Ústavný súd SR uviedol, že vláda nevyhlásila núdzový stav bez toho, aby mala základný racionálny oporný bod pre naplnenie podmienok podľa článku 5 odsek 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a nevyhlásila ho na základe iných dôvodov, než dovoľuje toto ustanovenie. Mám za to, že ak by Ústavný súd SR mal tentoraz iný právny názor, bol by to veľký precedens a nevylučujem, že by poškodení občania či spoločnosti si nevymáhali súdnou cestou škody/náhrady/ušlé zisky.

Pre úplnosť dodám, že skupina opozičných poslancov aj s generálnou prokuratúrou napadla aj niektoré opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ktoré Ústavný súd SR odmietol preskúmať pre nedostatok právomoci.

Situácia na Slovensku je vážna a podobné aktivity, či už zo strany opozície alebo generálnej prokuratúry, len prehlbujú nedôveru verejnosti voči vláde a dávajú „živnú pôdu“ pre rôzne konšpiračné teórie. Som názoru, že núdzový stav je prijatý v záujme ochrany života a zdravia všetkých občanov a vláda pri jeho vyhlásení postupovala v zmysle príslušných právnych predpisov.

Marian Kotleba (ĽSNS): „Ľudová strana Naše Slovensko skutočne oceňuje podania generálneho prokurátora pána Žilinku na Ústavný súd SR. Mikasove vyhlášky absolútne odmietame a považujeme ich za protiústavné a protizákonné, rovnako ako generálny prokurátor.

V právnom štáte je nepredstaviteľné, aby hlavný hygienik, rovnako ako akýkoľvek iný úradník, vydával vyhlášky, ktorú sú v rozpore nielen so zákonom, ale dokonca s Ústavou SR. Veľká väčšina týchto vyhlášok je navyše celkom nezmyselná a zbytočná.

Mikas dokonca zašiel až tak ďaleko, že jednou zo svojich vyhlášok celkom účelovo umožnil, aby poslanci pozitívne testovaní na koronavírus, mohli v pléne Národnej rady hlasovať, a to len preto, aby mohli predĺžiť núdzový stav. Toto považujeme za výsmech občanom a podnikateľom, ktorí práve na základe týchto nezmyselných vyhlášok krachujú a prichádzajú o zamestnanie a živobytie.

Preto sme v tejto veci, 29. januára tohto roku, podali na hlavného hygienika Mikasa veľmi presne sformulované trestné oznámenie. Momentálne však od orgánov činných v trestnom konaní nemáme žiadnu odozvu, ale pevne veríme, že sa týmto trestným oznámením budú nielen zaoberať, ale začnú aj konať. Nie je totiž možné, aby sa na Slovensku porušovali a pošliapavali základné práva a slobody občanov, garantované Ústavou SR, na základe nejakých vyhlášok, ktoré sú vždy len podzákonnými právnymi normami.

Ak by Ústavný súd SR rozhodol tak, ako to sformuloval generálny prokurátor vo svojom podaní, a síce, že tieto vyhlášky a opatrenia s nimi spojené sú protizákonné a protiústavné, tak sme určite zato, aby autori týchto vyhlášok niesli za každú cenu trestnoprávnu aj hmotnoprávnu zodpovednosť. A spolu s nimi aj všetci tí, čo ich silou mocou presadzovali a stále presadzujú.

Určite súhlasíme s tým a budeme presadzovať, aby občania, ktorí boli týmito vyhláškami a opatreniami poškodení, boli čo najúčinnejšie zo strany štátu odškodnení. To sa samozrejme týka aj živnostníkov a malých a stredných firiem.“

Jana Vaľová (Smer-SD): „Je to veľmi správny krok a mal prísť aj skôr. Nikto nespochybňuje, že v krízovej dobe sa musia prijímať rýchle a dôležité rozhodnutia, ale mali by byť zákonné a primerané. Hovorí sa, že účel svätí prostriedky, avšak nesmieme dovoliť, aby prostriedky znesvätili cieľ.

A presne to táto vláda spravila. V rozpore s právnym poriadkom SR, s jej ústavou a princípmi právneho štátu akýmsi narýchlo schváleným zákonom v podstate umožnila určitým osobám vládnuť prostredníctvom vyhlášok.

Rozumiem tomu, že ide o výnimočnú situáciu, ktorá potrebovala radikálne riešenie, avšak treba mať na pamäti, že vládna koalícia mala rok času a zároveň má, alebo aspoň donedávna mala ústavnú väčšinu, a preto si myslím, že táto „vláda formou vyhlášok“ mala byť len dočasná, na čas, kým by sa daná problematika legislatívne vyriešila a bola súlade s naším právnym poriadkom.

Preto si myslím, že postup generálneho prokurátora je správny a verím, že Ústavný súd zaujme rovnaký postoj.

Mám za to, že poškodení ľudia by mali byť štátom odškodnení, a to bez ohľadu na to, aký postoj vo veci zaujme ústavný súd. Národ už dosť trpel, vláda sa chváli miliardami z európskej únie a navýšením rozpočtu, avšak namiesto riadnej a dobre cielenej pomoci ľuďom poškodeným pandémiou ich z veľkej časti míňajú v rozpore s týmto problémom.“

Zuzana Franková