Podľa štúdie, ktorú zverejnil časopis The Federalist, generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg počas volieb v roku 2020 nalial stovky miliónov dolárov do oficiálne nestraníckych neziskových organizácií, ktoré manipulovali s financovaním volebných kancelárií tak, aby prevážili misky váh v prospech demokratov.

Analýza, ktorú vykonal doktor William Doyle, hlavný výskumný pracovník Caesar Rodney Election Research Institute v texaskom Irvingu, ukazuje, že financovanie zo súkromných zdrojov bolo zamerané na kľúčové „bojisko“ s cieľom zvýšiť náskok hlasov vtedajšieho demokratického prezidentského kandidáta Joea Bidena proti jeho súperovi, republikánovi Donaldovi Trumpovi.

Práve v štátoch ako Georgia, kde Biden zvíťazil o 12 000 hlasov, a Arizona, kde zvíťazil o 10 000 hlasov, sa ukazuje, že masívne dodatočné zdroje posunuli demokrata k víťazstvu. Správa tvrdí, že nešlo o tradičné financovanie kampane alebo lobing, ale o šikovnú manipuláciu s „právnymi kľučkami„, ktorá pravdepodobne umožnila, aby si voľby v roku 2020 „kúpil“ jeden z najbohatších mužov sveta.

Cielené stranícke financovanie

Podľa Williama Doyla a jeho tímu je súkromné financovanie správy volieb tým, čo novembrovú prezidentskú kampaň 2020 výrazne odlišuje od všetkých predchádzajúcich. Dve neziskové organizácie financované Markom Zuckerbergom – The Center for Technology and Civic Life (CTCL) a The Center for Election Innovation and Research (CEIR) – údajne previedli 419,5 milióna dolárov zo súkromných zdrojov generálneho riaditeľa Facebooku do miestnych vládnych volebných úradov.

Táto infiltrácia, údajne vykonaná na úrovni miest a okresov, umožnila, aby tieto úrady boli využívané ako „platforma“ v oblastiach s demokratickými voličmi. Metódy používané na získavanie hlasov pre demokratov sú popisované v rozsahu – od množstva administratívnych postupov a dohôd o zdieľaní dát až po priame oslovovacie kampane v kľúčových štátoch.

Čo sa týka posledného spomínaného, ​​správa uvádza, že neziskové organizácie financovali vo Wisconsine samozvaných „volebných navigátorov„. Títo ľudia mali za úlohu „pomáhať voličom (potenciálne priamo pri ich dverách) odpovedať na otázky, pomáhať pri zabezpečovaní volebných lístkov… a svedčiť pri podpisovaní absenčných volebných lístkov“. Ďalej bola údajne dočasne zriadená personálna agentúra spojená s politickou vodkyňou, aktivistkou za volebné práva Stacey Abramsovou, nazvaná „Happy Faces“, ktorá mala sčítať hlasy počas volebnej noci v okrese Fulton v Georgii.

Pod zámienkou údajnej pomoci pri hlasovaní počas pandémie covidu-19 Center for Technology and Civic Life (Centrum pre technológie a občiansky život) údajne koordinovalo s miestnymi samosprávami sčítanie hlasov v demokratických oblastiach.

Analýza vymenováva spôsoby, akými CTCL dosiahlo svoj cieľ tým, že sa uchýlilo k neziskovým organizáciám, sociálno-mediálnym platformám a ovplyvňovateľom (influencerom) volieb na sociálnych sieťach. Patrila k nim aj propagácia všeobecného korešpondenčného hlasovania – teda niečoho, pred čím Donald Trump od počiatku varoval ako pred „katastrofickým“ a plným volebných nezrovnalostí.

Financovanie volebných úradov prostredníctvom neziskových organizácií navyše údajne smerovalo k predĺženiu lehôt, ktoré uprednostňovali korešpondenčné hlasovanie pred osobným. To údajne umožnilo „odstránenie hlasovacích lístkov„, kedy mohli byť státisíce korešpondenčných hlasovacích lístkov odmietnuté kvôli „chybám„, ako sú chýbajúce alebo nezhodné podpisy.

Aktivistické skupiny sa ponáhľali, aby pomohli voličom opraviť ich hlasovacie lístky skôr, než bude neskoro, aby mohli byť započítané. Do takto financovaných programov „práca s komunitou“ boli údajne aj nákladné hromadné zásielky.

Nelegálny zber hlasovacích lístkov bol údajne umožnený CTCL prostredníctvom rozšírenia nekontrolovaných súkromných schránok v rámci nového „volebného programu korešpondenčného hlasovania„. Nezisková organizácia CTCL podľa štúdie smerovala prostriedky na zvýšenie počtu dočasných volebných pracovníkov v rámci skrytej infiltrácie volebných kancelárií platenými aktivistami Demokratickej strany.

Správa tvrdí, že do volebných kancelárií v oblastiach, kde hlasujú demokrati, prúdili závratné sumy navyše. Dve vyššie spomínané súkromné ​​neziskové organizácie boli zodpovedné za 85 percentné navýšenie celkového dodatočného financovania volieb, ktoré sa sústredilo do obcí so silným zastúpením demokratov.

CTCL preukázateľne poskytla 25 grantov v hodnote 1 milióna dolárov a viac mestám a okresom v Arizone, Georgii, Michigane, Severnej Karolíne, Pensylvánii, Texase a Virginii. Z nich 23 smerovalo do oblastí, ktoré v prezidentských voľbách v roku 2020 vyhral Joe Biden.

Analýza vykonaná tímom pod Doylovým vedením hovorí, že fondy CTCL zvýšili zdroje v demokraticky voliacom Green Bay na 47 dolárov na voliča, zatiaľ čo vidiecke oblasti stále registrovali 4 doláre na financovanie voličov. Rozdiely tohto druhu, ako uvádza správa, sú viditeľné v oblastiach, ako sú Detroit, Atlanta, Filadelfia, Pittsburgh, Flint, Mich., Dallas, Houston a ďalšie mestá – príjemcovia peňazí CTCL.

Analýza ponúka prípadovú štúdiu štátu, v ktorom prebiehali boje – Texasu, kde sú uvedené demokratické okresy, ktoré dostali najvyššiu úroveň výdavkov CTCL v prepočte na jedného obyvateľa. Okres Tarrant, ktorý je uvedený ako republikánska volebná oblasť, sa v roku 2020 preklopil na stranu demokratov.

Štrukturálna predpojatosť

Záverom štúdia zdôrazňuje, že využívanie súkromných organizácií, ktoré nemajú administratívnu a finančnú transparentnosť a nepodliehajú rovnakým pravidlám a kontrolám ako verejní zamestnanci a inštitúcie, znamená, že ich nemožno monitorovať prostredníctvom žiadostí o otvorené záznamy.

Analýza ukazuje, že masívny prílev súkromných finančných prostriedkov umožnil, aby bol počas prezidentských volieb v roku 2020 zavedený „tieňový“ volebný systém. Ten údajne systematicky zvýhodňoval demokratického voliča pred republikánskymi voličmi z „hĺbky“ volebného systému.

Podľa autorov správy bola „štrukturálna zaujatosť„, ktorá prestupovala voľbami v roku 2020, pravdepodobne tým, čo umožnilo Joeovi Bidenovi zabezpečiť si triumf v zbore voliteľov. Do budúcnosti, po uzavretí ďalších analýz jednotlivých štátov, chce projekt ponúknuť „kontrafaktuálnu volebnú mapu„, ktorá by odrážala, ako by vyzerali výsledky volieb v roku 2020 bez 419,5 milióna dolárov od CTCL/CEIR – teda Zuckerberga.

Táto bombastická správa vyvolala pobúrenie v Republikánskej strane (GOP). Senátor Ron Johnson spochybnil legálnosť „straníckych“ výdavkov Marka Zuckerberga na voľby 2020.

„Aj keď stále nevieme, čo všetko sa stalo, verejné správy o jeho vplyve na voľby 2020 v Green Bay a ďalších demokratických baštách vzbudzujú dostatočné podozrenie,“ citoval Johnsona denník The Post.

Senátor Rand Paul (R-Ky.) Sa na Twitteri opýtal, či boli voľby „na predaj„? Predseda wisconsinského štátneho zhromaždenia Robin Vos išiel ešte ďalej a poveril vyšetrovaním práce financované Zuckerbergom a jeho ženou v piatich mestách vo Wisconsine.

Are our elections for sale? Did Mark Zuckerberg purchase the Wisconsin Presidential election?https://t.co/QdyifxMGPD

— Senator Rand Paul (@RandPaul) October 13, 2021

Stalo sa tak potom, čo na začiatku tohto roka analýza konzervatívnej Nadácie pre vládnu zodpovednosť zistila, že v kľúčovom štáte Georgia bolo do okresov, v ktorých neskôr zvíťazil Biden, naliatych odhadom 29 miliónov dolárov z peňazí generálneho riaditeľa Facebooku.

V reakcii na túto správu Zuckerbergov hovorca Ben LaBolt priznal dary v hodnote 350 miliónov dolárov The Center for Technology and Civic Life a 69,5 milióna dolárov Center for Election Innovation and Research.