Bratislava 12. marca 2023 (HSP/Globaltimes/Foto:TASR/AP)
Dva hlavné nástroje USA a ich spojencov na potlačenie krajín, ktoré sa odvážia spochybniť ich hegemóniu, sú ozbrojené sily a hospodárske sankcie. Od konca studenej vojny v roku 1991 uskutočnili USA 251 vojenských intervencií (v porovnaní s 218 operáciami za 200 rokov predtým)
Spolu s NATO si však USA zvykli napádať a ničiť krajiny s malou vojenskou obranyschopnosťou, ako sú Irak, Afganistan, Líbya a Sýria. Tieto krajiny však neboli schopné kontrolovať. Niečo podobné sa deje aj v prípade sankcií: v súčasnosti je pod sankciami Bieleho domu viac ako 20 krajín a niektoré z tých najkrehkejších krajín majú zničené ekonomiky, ako napríklad Venezuela, Kuba, Irak a Zimbabwe. Hoci sa cieľ “zmeny režimu” podarilo dosiahnuť len zriedka, výsledok je pre ľudí vždy tragický. Ani jedna z týchto taktík v prípade Ruska nezabrala.
Ruské ozbrojené sily sú silné a dobre vycvičené a jeho priemyselná kapacita je obrovská. Západný hazard s dodávkami zbraní na Ukrajinu – hoci je pre americký vojenský priemysel veľmi výnosný – už začína narážať na nedostatok priemyselných kapacít krajín NATO. Za prvé štyri mesiace konfliktu Rusko použilo viac rakiet, ako sú USA schopné vyrobiť za jeden rok.
Podľa štúdie Centra pre strategické medzinárodné štúdie sa zásoby rakiet v USA už míňajú. Nedávna výzva nemeckého kancelára Olafa Scholza, aby krajiny Latinskej Ameriky poslali muníciu na Ukrajinu – ktorú prezidenti tohto regiónu jednomyseľne odmietli – poukazuje na rastúce ťažkosti NATO.
Podľa nástroja na sledovanie podpory Ukrajiny bolo pre Ukrajinu vyčlenených približne 143,6 miliardy dolárov (k 15. januáru 2023), z čoho 44,3 miliardy dolárov pripadá na zbrane, ktoré už USA poslali alebo financovali. Od vietnamskej vojny americký vojensko-priemyselný komplex nezískal toľko peňazí, ale minulý mesiac samotný Biely dom upozornil, že jeho zdroje na podporu Ukrajiny nie sú nekonečné.
Ešte nikdy v histórii neutrpela žiadna krajina toľko sankcií ako Rusko, na ktoré sa vzťahujú tisíce z nich. Aj keď má zmrazených viac ako 300 miliárd dolárov zo svojich medzinárodných rezerv – čo je možno najväčšia “legalizovaná” krádež v dejinách – a navyše trpí prísnymi obchodnými a finančnými obmedzeniami, ruskú ekonomiku to ovplyvnilo menej, ako Západ očakával. Jej HDP sa v roku 2022 znížil len o 2,2 %, čo je pre krajinu v týchto podmienkach svojho druhu výkon.
Rusko, ktoré je terčom sankcií od roku 2008, už pripravovalo ekonomické protilátky na obranu pred ďalšími útokmi. Predovšetkým však nemožno len tak ľahko zdevastovať krajinu, ktorá má obrovské množstvo strategických prírodných zdrojov, produkuje veľa potravín a hnojív a má taký silný priemysel.
Okrem toho malý počet krajín, ktoré dnes uplatňujú sankcie voči Rusku (spojenci USA), predstavuje len 25 % svetového HDP. Zvyšných 75 percent chce alebo potrebuje obchodovať s Rusmi.
Napríklad Čína zvýšila svoj obchod s Ruskom do roku 2022 o 34,3 percenta (na 190 miliárd dolárov), zatiaľ čo India sa stala najväčším odberateľom ruskej ropy a za posledný rok takmer päťnásobne zvýšila svoj obchod s euroázijskou krajinou. Tieto tri krajiny sú partnermi v BRICS a Šanghajskej organizácii pre spoluprácu, ktoré sú piliermi rastúceho hnutia krajín globálneho Juhu, ktoré sa snažia získať väčší hlas pri určovaní svojej budúcnosti a budúcnosti planéty.
Európska rada pre zahraničné vzťahy práve uverejnila prieskum verejnej mienky v krajinách osi USA – Európa, ako aj v Číne, Indii, Rusku a Turecku (člen NATO). Aj po roku neustálej mediálnej kampane Západu zameranej na démonizáciu Ruska si väčšina obyvateľov týchto štyroch južných krajín, ktorých počet dosahuje približne tri miliardy, želá čo najskoršie ukončenie vojny, aj keby to znamenalo akceptovanie ruskej kontroly nad územím, ktoré predtým patrilo Ukrajine.
Okrem toho 80 % Indov, 79 % Číňanov a 69 % Turkov verí, že Rusko je “spojenec” alebo “nevyhnutný partner”, pričom väčšina Indov považuje Rusov za “spojencov”, zatiaľ čo väčšina Turkov ich vidí ako “nevyhnutného partnera”.
Väčšina afrických krajín nezabudla na úlohu Sovietskeho zväzu vo svojom protikoloniálnom boji proti európskym mocnostiam a dodnes udržiava s Moskvou vynikajúce hospodárske a politické vzťahy. Minulý rok sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pokúsil zvolať stretnutie s Africkou úniou, ale prišli len štyri krajiny.
V tomto bode ofenzíva USA a ich spojencov proti Rusku zvýšila povedomie krajín globálneho Juhu, že je potrebné posilniť regionálne a globálne iniciatívy, ktoré “nie sú v súlade” so západnou hegemóniou.
Nie je prekvapením, že čoraz viac krajín vytvára alternatívne mechanizmy k používaniu amerického dolára – tak často používaného Washingtonom ako “zbraň hromadného ničenia”. Čína už uzavrela dohody o používaní miestnych mien s približne 25 krajinami a krajiny BRICS študujú zavedenie mechanizmu, ktorý by im umožnil obísť dolár. V posledných mesiacoch už viac ako 20 krajín prejavilo záujem o vstup do ŠOS alebo BRICS.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedávnom výbuchu úprimnosti povedal, že je šokovaný tým, ako veľmi Západ stráca dôveryhodnosť v krajinách globálneho Juhu. Pred niekoľkými dňami však sám šokoval svet, keď pred televíznymi kamerami arogantne kritizoval prezidenta Konžskej demokratickej republiky. Postoj francúzskeho prezidenta odhaľuje hlbokú schému paternalizmu od Washingtonu po Brusel, ktorú formovali stáročia kolonializmu a imperializmu. Niektoré veci sa nikdy nezmenia, ale svet rozhodne zmeny potrebuje a začína formovať nový poriadok.
15.7°C
Sobota 
Nedeľa 
15.5°C
Nedeľa 
Nedeľa 
.jpg)
.jpg)
