Strašný koniec mayskej civilizácie. Vedci zverejnili hlavné verzie

Bratislava 29. júla 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

Mayovia vytvorili najvyspelejšiu kultúru v Strednej Amerike, ktorej rozkvet sa časovo zhodoval s dobou starovekého Ríma. Avšak ku koncu 9. storočia sa ich majestátne mestá vyprázdnili. Nové vedecké dáta umožňujú preskúmať predchádzajúce hypotézy príčin úpadku starej civilizácie

Záhada miest Mayov

Reklama

Kmene Mayov obývajú polostrov Yucatán cez 40 storočí. Najstaršie nálezy patria do druhého tisícročia pred naším letopočtom. K prvému tisícročiu vznikli ich prvé mestá.

V rokoch 250 – 900 nášho letopočtu Mayovia prosperovali. Mali vlastné umenie, vedu, architektúru, sociálne inštitúcie, písomníctvo a astronomický kalendár.

Reklama

Avšak v období rokov 810 – 1050 sa všetky mayské mestá vyľudnili. Hlavné mesto Mutulského kráľovstva Tikal opustili obyvatelia približne v roku 950.

Mayovia neboli nikdy jednotná ríša. Ich mestá bojovali neustále medzi sebou a tiež so susednými kráľovstvami, z ktorých bol najmocnejším Teotihuacán na území dnešného Mexika. Ten bol ale opustený ešte predtým, koncom 7. storočia. Historici sa domnievajú, že sa to stalo kvôli sociálnemu konfliktu, ktorý bol spôsobený prírodnými katastrofami, erupciami sopiek a dlhodobým suchom.

Prvá verzia. Sucho a nedostatok vody

Izotopová analýza usadenín mexického jazera Chichancanab ukázala, že na rozhraní 9. – 10. storočia tu zavládlo extrémne sucho. Vedci vypočítali, že ročný objem atmosférických zrážok tu poklesol o 50 – 70% a relatívna vlhkosť o 2 – 7%.

Ďalšie sucho na Yucatáne pripadlo približne na rok 200 nášho letopočtu. Vtedy sa podľa archeológov prudko znížil počet obyvateľov veľkého mayského mesta Seibal. Ale obyvatelia Tikalu sa dokázali prispôsobiť. Vytvorili sústavu zavlažovacích kanálov a vodných nádrží a začali pestovať výhradne kukuricu, ktorá potrebovala menej vody než ostatné poľnohospodárske plodiny.

Podľa vedcov však toto nepomohlo počas dlhšieho sucha v 9. storočí. Kým boli vodné nádrže plné, do mesta sa sťahovali obyvatelia z celého okresu, ktorí niekoľko rokov za sebou zažili neúrodu. Keď voda a potraviny došli, odišli ľudia do džungle.

Túto hypotézu potvrdzuje aj skutočnosť, že sa súčasne s Tikal vyprázdnili všetky veľké mestá na juhu a v strede Yucatánu, kde nepršalo niekoľko desaťročí, kdežto menšie obce na severe alebo v horách, ako napríklad Kaminaljuyu, prežili.

Druhá verzia. Otrava ortuťou

Originálnu verziu úpadku Tikalu predstavili nedávno americkí vedci. Vykonali geochemický a molekulárny genetický rozbor usadenín zo štyroch hlavných vodných nádrží mesta a zistili, že v dvoch z nich, ktoré sa nachádzajú v strede, je obrovský obsah ortuti a fosfátov a tiež stopy po jedovatých cyanobaktériách.

Takáto voda je nielen nevhodná na pitie, ale smrteľne nebezpečná. Po spektrometrických testoch dospeli výskumníci k záveru, že zdrojom ortuti bola rumelka, minerálny pigment, používaný Indiánmi k získaniu červenej farby, s ktorou zdobili budovy, hlinené výrobky a ďalšie veci. Počas lejakov sa ortuť z pigmentu vylučovala a po dlhé roky sa usádzala v nádržiach.

Je zaujímavé, že maximum ortuti vo vodných nádržiach pripadá na obdobie prudkého zníženia počtu obyvateľov tohto mesta.

Autori zároveň priznali, že okrem dvoch jedovatých vodojemov existovalo niekoľko ďalších vodných nádrží, z ktorých mohli brať vodu obyvatelia Tikalu. Žiadne škodlivé prímesi tam nenašli. Takže daná verzia nie je jednoznačná.

Tretia verzia. Sklamala kukuričná diéta

Americkí antropológovia preskúmali asi 50 pohrebísk prastarej obce Cahal Pech v Belize. Radiouhlíkový rozbor ukázal, že sa časť z nich datuje na 735 – 400 rokov pred naším letopočtom, čo bola doba úpadku.

Vedci zmerali obsah stabilných izotopov uhlíka a dusíka v kostnom kolagéne a zistili, čím sa ľudia živili. Ukázalo sa, že raní Mayovia mali jedálniček značne rozmanitejší, ktorý okrem kukurice obsahoval tiež iné rastliny a tiež mäso divokých zvierat. Neskôr jedli len kukuricu.

Kukurica je totiž nenáročná plodina, ktorá rastie tiež za sucha, takmer bez vody. Za sucha nemali Indiáni na jedenie jednoducho nič iné. Ľudský organizmus sa pri tomto jednotvárnom stravovaní stáva zraniteľnejší. Preto mohli Mayovia podľa antropológov jednoducho zdegenerovať.

Štvrtá verzia. Totálna vojna

Mayovia vždy medzi sebou bojovali. V kronikách sa zachovalo veľa svedectiev toho, ako vládca toho alebo iného mesta zaútočil na susedov a zajal ich vodcu.

Predtým si vedci mysleli, že početné lokálne vojny boli epizodické a mali rýdzo rituálny charakter: existovala nutnosť mať zajatcov ako obeť bohom alebo ako výkupné za zajatcov z urodzených rodín. V kronikách Mayov sa tiež často hovorí o dynastických konfliktoch, keď o moc bojovali rôzni predstavitelia kráľovských rodín medzi sebou.

Avšak nedávny objav amerických vedcov tento názor vyvrátil.

Antropológovia z Kalifornskej univerzity v Berkeley objavili spolu s vedcami z Geologickej služby USA v usadeninách jazera v okolí starého mesta Witzna na severe Guatemaly dvojcentimetrovú vrstvu uhlia z konca 7. storočia, keď bola podľa písomných zdrojov Witzna dobytá a spálená vojakmi zo susedného mesta Naranjo.