Bratislava 6. októbra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Bývalý predseda Progresívneho Slovenska Ivan Štefunko ako jeden zo spoluautorov volebného programu koalície PS/Spolu s názvom Bod zlomu uviedol, že vyhotovením tohto dokumentu sa mu splnil sen.
Štefunko vysvetlil, že celý svoj profesionálny život pretvára vízie a nápady na realitu. “Vďaka tomu dnes existuje mnoho úspešných startupov a projektov, ktoré zachraňujú životy, uľahčujú cestovanie alebo prinášajú dôveryhodné informácie o dianí v európskych inštitúciách. Na to, aby sa mohli moje vízie stať realitou, potreboval som vždy jasný plán, ako ich dosiahnuť,” napísal v sobotu na Facebooku.
“Nový plán potrebuje aj Slovensko. Staré riešenia nefungujú, technologické zmeny prinášajú nové výzvy, na ktoré nie sme pripravení. To všetko musíme zmeniť. Mojim snom bolo vždy pripraviť “biznis plán” pre celú našu krajinu – ponúknuť riešenia, ktoré skokovito posunú Slovensko dopredu – k zdravotníctvu, školstvu či súdnemu systému, ktorý slúži všetkým obyvateľom.”
Dodal, že sa nesmierne teší, že si tento sen mohol splniť. “Dnes som ako programový líder za Progresívne Slovensko spolu s kolegom Jánom Remetom predstavil našej členskej základni program našej koalície do najbližších volieb, na ktorom sme spolu s Miroslavom Beblavým strávili tri mesiace skvelej spoločnej práce.”
“Bod zlomu” nie je podľa neho prázdnym volebným programom plným prázdnych hesiel. “Je to konkrétny, odborný a do detailov premyslený plán, ako Slovensko posunúť vpred. Za možnosť viesť tento proces som nesmierne vďačný a teším sa, že už o 5 mesiacov tieto plány začneme realizovať. Lebo Slovensko má na viac.”
Ekonomické nápady PS/Spolu
Progresívci v júli ako svoje prvé pripravované opatrenie predstavili tzv. sabadikal – návrh, aby si zamestnanci mohli po 10 rokoch v práci vziať polročné až ročné voľno. Počas tohto voľna by pritom dostávali dávku zo Sociálnej poisťovne. Na tlačovej besede o tom informoval odborník na sociálne témy strany Progresívne Slovensko Michal Páleník.
Ak by zamestnanci boli v posledných 10 rokoch poistení v nezamestnanosti, mohli by sa so zamestnávateľom dohodnúť na tzv. sabatikale, teda voľne od práce, počas ktorého by zo Sociálnej poisťovne dostávali dávku vo výške 70 % ich čistej mzdy, resp. 50 % z hrubej mzdy. “Z legislatívneho pohľadu budú niečo medzi evidovaným uchádzačom o zamestnanie a osobou na materskej,” povedal.
V nedávnom zverejnenom dokumente Bod zlomu PS/Spolu uvádza, že budúcnosť Slovenska musí stáť na kvalitnej pracovnej sile, inováciách, digitalizácii a modernej infraštruktúre. “Našou víziou je urobiť zo Slovenska ekonomického a digitálneho lídra celého regiónu. Úspech však musí byť rovnomerne rozložený. Nikoho nesmieme nechať bokom, preto chceme zabezpečiť rast miezd, podporiť drobných podnikateľov v poľnohospodárstve a rázne pristúpiť k odstraňovaniu regionálnych rozdielov”
V časti o ekonomike hovoria progresívci o “štáte bez oligarchov” či o zmene vzdelávacieho systému, aby bola ekonomika viac konkurencieschopná. “Zastavíme odlievanie podnikateľského zisku do daňových rajov a legálne obchádzanie daňových povinností. Zavedieme jasné pravidlá pre lobing a ovplyvňovanie verejnej politiky. • Sfunkčníme legislatívu o konflikte záujmov a preukazovaní pôvodu majetku verejných funkcionárov a funkcionárok.”
“Plánujeme znížiť zaťaženie práce kombináciou nižšej dane z príjmu prostredníctvom vyššieho nezdaniteľného minima a nižších zdravotných odvodov, s väčším dôrazom v znevýhodnených regiónoch, kde ich pozitívne pocítia aj zamestnávatelia,” píšu v programe.
“Odpolitizujeme proces nastavenia minimálnej mzdy. Diskusia o minimálnej mzde bude naďalej prebiehať na tripartite. V prípade, že sa sociálni partneri na výške nedohodnú, aplikuje sa automatický model jej zvyšovania. Pri zvyšovaní mzdy budeme dbať na to, aby sa nezvyšovala len hrubá mzda, ale hlavne čistá mzda.”
PS sa chcú detailnejšie pozrieť aj na fungovanie politických strán: “Zlepšíme verejnú kontrolu fungovania politických strán (širší zoznam informácií, ktoré musia politické strany zverejňovať o svojom fungovaní a využití verejných prostriedkov). Zmeníme financovanie politických strán tak, aby boli viac závislé od ľudí, nie od oligarchov či výhradne štátneho rozpočtu. Na politické prežitie nesmie stačiť raz za 4 roky získať hlasy v parlamentných voľbách alebo sa kamarátiť so zopár politickými „investormi“. Navrhujeme znížiť štátny príspevok politickým stranám za parlamentné voľby, naopak zaviesť štátny príspevok aj za úspech v komunálnych a iných voľbách a podporovať získavanie malých darov a členských príspevkov:”