“Krym “odjakživa ruský?” alebo hranice Tureckej ríše v severnom čiernomorí roku 1774?” Napísal Ondrejcsák s tým, že najčastejším argumentom rôznych “cestovateľov“ na Krym – či už reálne cestujúcich poslancov alebo domácich, mentálne na východe žijúcich predstaviteľov – je, že Krym bol odjakživa “ruský“ či “vždy patril Rusku“.

Ondrejcsák evidentne tento postoj nezastáva. “Po prvé, odvolávať sa na historické postavenie jednotlivých území má z pohľadu reality medzinárodného práva nulovú relevanciu. Mohlo nejaké územie hoci aj niekoľko storočí patriť niekomu, ale ak je podľa súčasnosti medzinárodne uznaných hraníc územím iného štátu, tak historický precedens je zaujímavý akurát pre historikov,” uviedol.

Ako príklad uviedol oblasť súčasného Kaliningradu. “Patril od založenia mesta v roku 1255 ako Königsberg prevažne k nemeckým štátnym útvarom (s významnou poľskou etapou), najmä Prusku a po nemeckom zjednotení v 1871 Nemecku. Ak by Rusko či Nemecko používalo podobnú logiku ako v prípade Krymu, tak Kaliningrad/Königsberg bol “odjakživa nemecký“ – minimálne teda 700 rokov, a len niečo viac ako polstoročie (od 1945) patrí Sovietskemu zväzu a následne Rusku. Takáto argumentácia však ako som už hovoril, má nulovú relevanciu pre medzinárodné právo – je jedno, či ide o Krym, Kaliningrad, či ruský Ďaleký východ. Slovensko totiž ruské hranice uznáva. Podobne ako ukrajinské.”

“Po druhé, aj keby sme sa pohrali teda s argumentáciou našich cestovateľov na Krym a ich domácich fanúšikov, by sme sa dostali k zaujímavým dátam. Neviem čo myslia pod pojmom “odjakživa“, či “vždy“, ale minimálne to evokuje, že počas histórie patril polostrov najdlhšie práve Rusku. Nechajme bokom teraz antickú históriu a raný stredovek, predpokladám, že antickí Gréci, či neskôr Góti a ďalší sa už k vlastníctvu hlásiť nebudú. Faktom ale je, že v roku 1475 sa Krym, presnejšie Krymský chanát, stal súčasťou Tureckej ríše. Pod nadvládou Turkov Krym zostal až do roku 1774 a následne v roku 1783 bol anektovaný Ruskom. Celková dĺžka tureckej nadvlády bola teda krásnych 299 rokov. Ruská nadvláda trvala od roku 1783 do roku 1954 (odvtedy súčasť Ukrajinskej SSR), a následne po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa už aplikovala suverenita nezávislej Ukrajiny,” uviedol Ondrejcsák.

“Odjakživa ruský“ teda podľa neho znamená 171 rokov. Čo je približne 50 % dĺžky tureckej nadvlády. “Snáď to už stačí na vysvetlenie, prečo treba tvrdenia propagandy overovať. Navyše, keď sa pozrieme na etnickú mapu Krymu, ani v tom prípade nesedí tvrdenie o „večnej ruskej pravde“. Ešte aj v roku 1898 – čiže viac ako 100 rokov po ruskom obsadení polostrova a následnej ruskej etnickej invázii – tvorili najväčšiu etnickú skupinu Krymu Tatári. Jednoducho ich bolo viac ako Rusov. A to sú údaje zo sčítavania obyvateľstva cárskeho Ruska…”

Štátny tajomník rezortu obrany doplnil, že ruské etnikum sa stalo definitívne dominantným až po násilnej deportácii a genocíde Krymských Tatárov – a Grékov, Bulharov, Arménov – Stalinom, v roku 1944. Čiže ruská etnická dominancia na Kryme je ešte oveľa kratšia ako politická dominancia – trvá len cca storočie,” uviedol na záver.

Marčekovo vyjadrenie z cesty na Kryme

“Krym bol, je a bude ruský. My sme sa prechádzali po promenáde a zastavovali sme bežných ľudí. Nebol ani jeden jediný, ktorý by mi povedal, že nie je spokojný s tým, že Krym sa pripojil k Ruskej federácii. To potom budete môcť vidieť na tom videu, ktoré sme tam natočili, ako tí ľudia spontánne reagovali, od pätnásťročných detí, študentiek, až po starších ľudí. Samozrejme, za ten krátky čas sme tých rozhovorov nestihli urobiť veľa, naše mainstreamové médiá budú iste reagovať, že to nie je objektívna vzorka a malo ich byť viac – hoci obávam sa, že niektorým by nestačilo, ani keby som tam rovno vypísal nové referendum. Ale na to, ako krátko sme tam boli, sme toho videli a počuli dosť veľa a dnes môžem povedať, že som mal absolútnu pravdu, keď som hovoril, že Krym sa pripojil k Ruskej federácii oprávnene – jednoznačne sa tak rozhodli občania, ktorí tam žijú,” uviedol v rozhovore ešte počas návštevy Krymu.

“Všetkým treťosektorovým politikom-policajtom, ktorí Slovenskú republiku monitorujú, odkazujem, že nielen že som sa správne rozhodol, že som na Krym odcestoval, ale že tam budem častejšie chodiť, pretože som ako občan, nie ako poslanec Národnej rady SR, dohodol napríklad spoluprácu na vytvorení obchodnej komory. Tá by mala zastrešiť nielen Slovensko, ale celú Úniu, pretože deň predo mnou tam boli poslanci z Čiech, Rakúska, Nemecka – my zďaleka nie sme prvá výprava, ktorá na Krym prišla,” dodal (viac v článku).