Môj profil 
Predplatné
Bratislava 12. januára 2019 (HSP/Foto:screenshot Denník N)
Analýza Newton media ukázala, ako sú mainstreamové médiá neobjektívne. Zo štatistík vyplynulo, že čo sa týka opozičných strán na Slovensku, najviac priestoru neúmerne k svojmu zisku preferencií vo voľbách dostáva Sulíkova strana SaS
Veľký priestor dostáva aj strana strana extrémnych liberálov Progresívne Slovensko, ktorá je mimo parlamentu. Naopak, mainstreamové médiá v pomere k zisku preferencií vo voľbách najmenej píšu o Kotlebovej ĽSNS.
V parlamentných voľbách 2016 získala strana SMER-SD približne 28 % hlasov, SaS 12 %, OĽaNO 11%, SNS vyše vyše 8,5 %, ĽSNS 8% , Sme rodina vyše 6,5 % a už neexistujúca strana Sieť 5 %.
Spoločnosť Newton media zisťovala, koľko priestoru dostali politické strany na Slovensku v popredných internetových mainstreamových médiách v období od januára do konca novembra 2018. Konkrétne sa jedná o portály Aktuality, Denník N, HNonline, Pluska, Pravda a denník Sme. Výsledky sú (ne)prekvapujúce. Analýzu si objednal Denník N.
Na (ne)počudovanie všetky tieto médiá dávajú politickým stranám až podozrivo podobný priestor.
Najväčšia vládna strana SMER-SD dostáva v týchto médiách priestor od 29 do 34 %.
Na druhom mieste sa umiestnila strana SNS, o ktorej vybrané médiá píšu v 15 – 18 % zo všetkých článkov týkajúcich sa politických strán
Tretia skončila Bugárova strana Most-Híd s priestorom v médiách od 13 – 18 %.
Vzhľadom na zisky percent v parlamentných voľbách 2016 sú to vysoké čísla, no treba zobrať na zreteľ, že sa jedná o vládne strany a teda je prirodzené, že médiá o nich píšu najviac. Ďalším faktom je, že o nich mainstream píše väčšinou v negatívnom zmysle.
O tom, či teda mainstream nasilu niektoré strany pretláča do popredia, alebo, naopak, cenzuruje, sa preto môžeme lepšie presvedčiť v porovnaní opozičných strán.
Z nich najviac priestoru dostáva Sulíkova strana SaS a to od 13 až do 18 %. Vo voľbách pritom získala 12 %.
Druhou najviac pretláčanou opozičnou politickou stranou je OĽaNO Igora Matoviča. V médiách o nej píšu v 11 až 18 % prípadov. V parlamentných voľbách získala 11 %.
Na treťom mieste skončila strana Borisa Kollára, Sme rodina. V mainstreame o nej píšu približne v 4 až 6 % prípadoch, čo je v porovnaní so ziskom percent v parlamentných voľbách, kde strana Sme Rodina získla vyše 6,5 %, mierne v jej neprospech.
Mainstreamové médiá úplne cenzurujú Kotlebovu stranu ĽSNS. Tá dostáva priestor len v približne 2 – 4 % prípadoch (aj to v negatívnom zmysle), pritom v parlamentných voľbách získala niečo vyše 8 %.
Kotebovu stranu okrem toho cenzurujú aj televízie, vrátane verejnoprávnej RTVS, ktorá do politických relácií, takmer vôbec nepozýva nikoho zo strany ĽSNS.
Ďalším (ne)prekvapením, ktorý vyplýva z analýzy Newton media je fakt, že všetky tieto pozorované médiá dávajú až príliš veľký priestor extrémne liberálnej strane Progresívne Slovensko. Umiestnila sa síce tesne za ĽSNS, no vzhľadom na to, že strana Progresívne Slovensko nie je parlamentnou stranou, je to príliš veľké čislo. Najviac priestoru jej dáva denník N. Vzhľadom na rovnakého “donora” – ESSET , to ale nie je prekvapivé.
Mainstreamové médiá teda preukázateľne nie sú objektívne a vo svojich článkoch pretláčajú politické strany, ktoré sa zhodujú s ich liberálnou ideológiou a, naopak, cenzurujú strany, ktoré vyznávajú konzervatívne a pronárodné hodnoty.
Alternatívne, resp. nezávislé médiá preto musia túto neobjektivitu vyvažovať, a preto dávajú častejšie priestor stranám a názorom, ktoré mainstream cenzuruje.
Samuel Gdovin
.JPG)
