Môj profil 
Predplatné
“Z pohľadu metodiky ESA10 je osobitný odvod príjmom verejných financií rovnakým spôsobom, ako je jeho príjmom napríklad príjem z dane z pridanej hodnoty. Znamená to, že vláda môže jeho zvýšením či predĺžením pri danom rozpočtovom cieli kryť nové výdavkové opatrenia,” uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ rozpočtovej rady Viktor Novysedlák. Z pohľadu rady by tak podľa neho bolo vhodnejšie, aby sa pri daných rozpočtových cieľoch príjmy z bankového odvodu očisťovali a nevytvárali tak priestor na dodatočné výdavky. “Viedlo by to k rýchlejšiemu znižovaniu dlhu, čím by sa naplnil zamýšľaný účel vytvorenia potrebného vankúša pre riešenie prípadnej krízy v bankovom sektore,” dodal.
Legislatíva tiež podľa Novysedláka nebráni tomu, aby sa príjmy z bankového odvodu využívali na aktívne riadenie štátneho dlhu. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, hoci sú prostriedky z odvodu evidované na mimorozpočtovom účte samostatne, môže o tieto peniaze znížiť emisie nových dlhopisov a znížiť tak hrubý dlh Slovenska. “Až v situácii, keď by bolo treba z tohto účtu previesť prostriedky na zákonom daný účel, by ich ARDAL musel na mimorozpočtový účet vrátiť. V prípade, ak by nemal inú hotovosť, musel by emitovať nové dlhopisy a hrubý dlh by sa zvýšil,” doplnil Novysedlák.
Bankové domy na Slovensku a samotný finančný trh sú pritom chránené aj ďalšími mechanizmami. Na národnej úrovni je to aj cez Fond ochrany vkladov SR, do ktorého minulý rok prispievalo dvanásť bankových inštitúcií a ku koncu vlaňajška v ňom bolo 208 miliónov eur. Tieto prostriedky sú určené na poskytovanie náhrad za nedostupné vklady v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon.
Druhým, tentokrát európskym mechanizmom na ochranu bankového sektora, je takzvaný Jednotný rezolučný fond. Zložený je z príspevkov úverových inštitúcií a niektorých investičných spoločností z 19 členských štátov bankovej únie. Ku koncu júna tohto roka bolo vo fonde vyzbieraných zhruba 33 miliárd eur, pričom cieľovú úroveň najmenej 1 % zo sumy krytých vkladov všetkých úverových inštitúcií v rámci bankovej únie, by mal dosiahnuť na konci roka 2023. Predpokladá sa, že vtedy tak objem prostriedkov vo fonde dosiahne 55 miliárd eur.
Ministerstvo financií SR však tvrdí, že bankový odvod má v súčasných podmienkach na Slovensku aj iné výhody. Motivuje totiž bankové domy k znižovaniu celkového zadlženia, na ktorého prudký rast v poslednom období upozorňuje ako na riziko aj samotná centrálna banka. Podľa rezortu financií totiž nabáda bankové subjekty v optimálnej miere k využívaniu vlastných zdrojov, čím eliminuje faktory, ktoré sa podieľali na vzniku finančnej krízy vo forme nadmerného zadlženia. “Zároveň sa počas obdobia plnenia odvodu nepotvrdili obavy, že dôjde k masívnej transformácii bánk, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami, na pobočky zahraničných bánk,” tvrdí ministerstvo.
Národná banka Slovenska (NBS) sa však s parlamentom schválenými úpravami v bankovom odvode nestotožňuje. “Podľa nášho názoru navrhovaná výška odvodu môže zásadne ovplyvniť ďalší vývoj v bankovom sektore. Predpokladáme negatívny dopad na stabilitu bánk, ale zároveň aj na reálnu ekonomiku a klientov,” uviedol pre agentúru SITA hovorca NBS Peter Majer. Ako dodal, NBS podobne ako Európska centrálna banka, považuje za dôležité ohraničiť platnosť bankového odvodu. “Vzhľadom na spomínané negatívne dopady by platnosť odvodu mala byť maximálne jeden rok,” tvrdí.
Parlament schválil zdvojnásobenie bankového odvodu minulý týždeň, zmenu ešte musí potvrdiť podpisom prezidentka Zuzana Čaputová. Kým v súčasnosti ide o 0,2 percenta z hodnoty pasív bánk vykazovaných v súvahe, v budúcom roku sa má odvod zdvojnásobiť na 0,4 percenta s platnosťou aj na nasledujúce roky. Hoci pôvodne sa mal od roku 2021 osobitný bankový odvod zrušiť, štát bude tento odvod od bánk inkasovať aj naďalej. V budúcom roku banky odvedú do štátnych finančných aktív o zhruba 144 mil. eur viac.
.JPG)
.jpg){kind=tracking}
.jpg)
