Programové vyhlásenie vlády je výsledkom dohody štvorkoalície, kde vnímam dobrú rovnováhu v cieľoch so všetkými stranami, ktoré sú jej súčasťou. S ohľadom na všetko aktuálne politické dianie a súvislosti si dnes preto trojkoalíciu neviem predstaviť. Myslím si, že zmysel dáva pokračovať v štvorkoalícii s početnou podporou a legitimitou v parlamente, ako sme ju na začiatku poskladali.
Funkciu ministerky vo vláde Igora Matoviča som prijala ako obrovskú možnosť urobiť potrebné zmeny v justícii. Justícia v zmenenej politickej aj spoločenskej situácii totiž akútne zmeny potrebovala, lebo bez nich sa o zvýšení dôveryhodnosti súdnictva ani nedalo hovoriť. A musím povedať, že počas celého uplynulého roka som pri ich presadzovaní cítila podporu, či už zo strany premiéra, ako aj celej koalície.

Rovnako však vnímam, že pre reformy je veľmi dôležitá stabilná vláda a dôvera ľudí v túto vládu, dôvera v štát. Pre stabilitu vlády a budovanie takejto dôvery považujem za veľmi dôležitý spôsob vládnutia. Dôvera sa podľa mňa nedá budovať, ak v štýle vládnutia prevládajú osobné útoky nad konštruktívnou kritikou, ak nebadať cit pre potrebu spolupráce, ktorá je v rámci koalície absolútne nevyhnutá a ak absentuje ochota počúvať. V takto vypätej situácii, ktorá aktuálne v koalícii je, a ktorá sa prirodzene premieta aj do nálad v spoločnosti a polarizuje ju, neviem a ani nepovažujem za dobré robiť vážnu reformu justície.

Preto som sa rozhodla zložiť funkciu ministerky spravodlivosti a nepokračovať vo vláde v jej súčasnom zložení. Bolo to ťažké a bolestivé rozhodnutie, pretože si uvedomujem, že na oltár kladiem aj reformu justície. Uvedomila som si však, že neviem takto ďalej splniť očakávania verejnosti na mňa kladené a ani všetky moje predsavzatia, ktoré súvisia s budovaním kvalitnejšej justície pre ľudí, ale ktoré mám rovnako aj v oblasti ľudských práv, v budovaní dôveryhodnosti inštitúcii a ktoré považujem v dnešnej dobe za mimoriadne dôležité.

Napriek tomu vnímam vzniknutú situáciu ako šancu. Hnutie OĽaNO získalo príležitosť a čas na vygenerovanie prijateľnejšieho a menej polarizujúceho lídra a naša strana Za ľudí zasa príležitosť a čas na to, aby ukázala jednotu a zmysel svojho rozhodnutia.

Ministerstvo spravodlivosti nechávam v dobrej kondícii a s vierou, že množstvo prijatých právnych noriem bude uvedených do praxe a ďalšie opatrenia a návrhy, ktoré som so svojím tímom v posledných mesiacoch pripravovala, môžu byť dotiahnuté do úspešného konca. V tomto chcem byť plne nápomocná, nechcem zatvárať dvere a ak bude taká príležitosť, som pripravená sa na ministerstvo aj vrátiť. V každom prípade ak by sa tak aj nestalo, svoje rozhodnutie neľutujem a z postu ministerky odchádzam s pocitom dobre odvedenej práce. Všetko, čo sme si predsavzali, čo je v programovom vyhlásení vlády, sme splnili alebo je to v takom štádiu, že tím kvalitných ľudí na ministerstve to určite dokončiť dokáže. Problémom boli a určite aj budú politické otázky, ktorých riešenie zostane viac na pleciach nového ministra ako na ministerskom tíme. Ale to už je politická úloha pre nového ministra. A svojím spôsobom to zostane aj úlohou pre mňa. Aj keď už nie v pozícii ministerky, ale poslankyne parlamentu, kam sa po odchode z ministerstva vraciam.“

Príloha: Bilancia ročného pôsobenia M. Kolíkovej vo funkcii ministerky spravodlivosti

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nastúpila do funkcie 21. marca 2020. Funkcie sa ujala počas nastupujúcej pandémie COVID-19. Okamžite sa pustila nielen do legislatívnych zmien, ktoré si dopady pandémie vyžiadali, ale za rok od jej pôsobenia vo funkcii môže predložiť dlhý zoznam reforiem a projektov ako je napríklad veľká ústavná zmena, ktorá súvisí s reformou justície, či dôležitý zákon k zaisťovaniu majetku.

LEGISLATÍVNE ZMENY

Reformné zmeny v justícii

Poslanci 9. decembra 2020 definitívne schválili návrh veľkého reformného ústavného zákona v oblasti justície. Ide o kľúčový zákon, ktorým sme otvorili veľa bolestivých tém justície a ponúkli k nim konkrétne riešenia. Právna úprava nadobudla účinnosť 1. januára 2021.

Ústavný zákon v oblasti justície zahŕňa:
reformu zloženia Súdnej rady SR v podobe zavedenia regionálneho princípu pri voľbe jej členov sudcami tak, aby sa zvýšila jej reprezentatívnosť a vedela nastaviť justícii skutočné zrkadlo;
previerky majetkových pomerov sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti;
reformu zloženia Ústavného súdu SR s brzdami proti pasivite parlamentu pri nezvolení kandidátov na ústavných sudcov, ako aj s brzdou proti koncentrácii moci v rukách jednej politickej reprezentácie pre prípad, že by väčšina ústavných sudcov bola volená jednou politickou garnitúrou;
zavedenie vekového cenzu pre zánik funkcie sudcu všeobecného súdu a sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky;
zriadenie Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov aj ďalšie právnické profesie.

Dočasná ochrana podnikateľov

V súvislosti s koronavírusom sme veľmi rýchlo prišli s opatreniami pre zmiernenie dopadov krízy. Prerušili sa premlčacie, prekluzívne a procesné lehoty. Zaviedli sme zákaz výkonu záložného práva, dražieb či iného speňažovania majetku zo strany dražobných spoločností, exekútorov či správcov. Vďaka nami navrhnutej legislatíve sa spružnilo aj obstarávanie napríklad rúšok a respirátorov počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Medzi najvýznamnejšie opatrenia pre pomoc podnikateľom zasiahnutým ekonomickými dopadmi koronakrízy patrilo vytvorenie tzv. dočasnej ochrany podnikateľov I, ktorú bolo možné využiť do konca roka 2020.
Keďže zámerom ministerstva spravodlivosti bolo pomôcť podnikateľom štandardným inštitútom dočasnej ochrany obdobne ako je to v zahraničí, pripravili sme nový zákon pre ochranu podnikateľov, aby takáto možnosť bola aj po 1. januári 2021. Vďaka tomuto zákonu pôsobí dočasná ochrana od 1. januára 2021 ako trvalejší nástroj.

Malý konkurz

Od 1. januára 2021 je účinná aj ďalšia novinka. Nízkonákladový, rýchly, malý konkurz. Táto legislatíva podstatne zjednodušuje pravidlá pre vedenie konkurzu. Opatrenie je určené pre malé firmy, podnikateľov (povedzme reštaurácie, či malé s.r.o.-čky), ktorým ich zámer – možno aj v dôsledku koronakrízy – nevyšiel, aby mohli odísť z trhu pomerne rýchlo a nebola to pre nich „trauma“ na ďalších 5 rokov v rámci procesu riadneho konkurzu.

Zaisťovanie majetku

Parlament v októbri 2020 odobril rozsiahly návrh zákona k zaisťovaniu majetku. Ide o dôležitú úpravu pre efektívny boj proti korupcii.

Hlavné okruhy možno zhrnúť do nasledovných bodov:
správa zaisteného majetku – úplne nová právna úprava;
zefektívnenie nástrojov pre zaisťovanie majetku v trestnom konaní – zmena Trestného zákona a Trestného poriadku;
zriadenie úradu pre správu zaisteného majetku. Návrh zákona ďalej v súlade s programovým vyhlásením vlády zaviedol dve nové skutkové podstaty trestných činov, a to trestný čin ohýbania práva a trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody (prikrmovanie).
Právna úprava priniesla aj ďalšie dôležité zmeny. Napríklad rozsudky senátov po novom obsahujú aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení. Zároveň sa do Trestného poriadku zaviedlo aj právo na vyjadrenie odlišného názoru v prípade rozsudkov súdu v trestných veciach.

Nové pravidlá vydržania

V parlamente prešlo aj ďalšie významné opatrenie pre zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Potvrdzovanie tzv. vydržania sa presunie z notárov na súdy. Návrh reaguje aj na mnohé prípady, keď prostredníctvom inštitútu vydržania prichádzalo k špekulatívnym prevodom pozemkov, pričom skutoční majitelia týchto pozemkov o tom ani len netušili. Účinnosť tohto opatrenia je 1. máj 2021.

V PROCESE

Reforma súdnej mapy

V novembri bol predstavený dlho pripravovaný aj diskutovaný veľký reformný zámer novej súdnej mapy. Jej cieľom je špecializácia sudcov, zlepšenie kvality rozhodnutí a aj rýchlejšie a predvídateľnejšie rozhodovanie súdov. Bonusom vyplývajúcim zo zväčšenia súdnych obvodov bude aj zníženie rizika existencie a pretrvania korupčných väzieb v súdnictve. V jednoduchosti má teda táto zmena zefektívniť justíciu na Slovensku, aby človek dostal rýchle, kvalitné rozhodnutie, ktorému rozumie, ktoré je spravodlivé a ktoré urobil sudca, ktorý je v danej oblasti odborník.
Na reformný zámer nadväzuje legislatívna podoba novej súdnej mapy. Návrh nového zákona o sídlach a obvodoch súdov sme predložili do medzirezortného pripomienkovania 14. decembra 2020. Vzhľadom na dôležitosť materiálu a s ohľadom na vianočné a s tým spojené dovolenkové obdobie sme predĺžili lehotu pripomienkového konania až na 30 pracovných dní a následne opätovne o ďalší mesiac, teda až do konca februára. Momentálne vyhodnocujeme pripomienky. Ministerka spravodlivosti zároveň viedla diskusie so sudcami, prokurátormi aj ďalšími právnickými profesiami a usporiadala okrúhle stoly k zmene súdnej mapy aj k vzniku samostatného správneho súdnictva.

Zlepšenie pomoci pre obete trestných činov

Vláda 16. decembra 2020 schválila právnu úpravu zameranú na posilnenie práv obetí trestných činov a ich ochranu. Reagujeme ňou nielen na nárast prípadov domáceho násilia, ktorý je smutnou súčasťou pandemickej situácie. Tému ako takú vnímame veľmi citlivo. Ochrana obetí je službou, ktorú v demokratickej spoločnosti musí garantovať štát. Pripravená novela sa zameriava na posilnenie práv obetí a ich ochranu pred ďalšou viktimizáciou vo viacerých oblastiach, ako napríklad zjednodušenie prístupu k odškodneniu, či vytvorenie siete tzv. intervenčných centier zabezpečujúcich komplexnú pomoc a ochranu pre obete.

Navrhované zmeny parlament koncom januára schválil v prvom čítaní a definitívne by sa o materiáli malo rozhodnúť na aktuálnej marcovej schôdzi národnej rady. Poslanci zároveň posunuli ďalej aj novelu dotačného zákona. Návrhom sa odstraňujú nedostatky, ktoré vzišli z aplikačnej praxe týkajúcej sa procesu poskytovania dotácií v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.

Prístup k spravodlivosti pre spotrebiteľov sa zlepší

Právnou úpravou, ktorú schválila vláda 24. februára 2021, sa zefektívnia pravidlá, ktoré sa zameriavajú na kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok. Cieľom je zjednotiť rozhodovaciu prax súdov a tiež zabrániť rozdielnemu posudzovaniu neprijateľnosti zmluvných podmienok.
Ak žalovaný dnes podáva odpor proti platobnému rozkazu, takýto odpor musí byť vecne odôvodnený. Musí teda spočívať v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, pripojení listín, na ktoré sa odvoláva a označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Takto môže veľmi ľahko nastať situácia, keď spotrebiteľ v dôsledku relatívne krátkeho času na vyhľadanie právnej pomoci si sám na základe svojich znalostí práva vyhotoví odpor, ktorý je nedostatočne odôvodnený. Podľa procesných predpisov to môže znamenať rozhodnutie súdu o odmietnutí odporu. Po novom bude mať súd povinnosť prihliadať na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu a v dôsledku uvedeného posudzovať vecné odôvodnenie odporu miernejšie.

Návrh opatrení na zefektívnenie fungovania obchodného registra

V legislatívnom procese je aj návrh opatrení na zefektívnenie fungovania obchodného registra. Aktuálne vyhodnocujeme pripomienky k uvedenému materiálu. Návrhom opatrení k efektívnemu fungovaniu obchodného registra plníme ďalší záväzok z programového vyhlásenia vlády súvisiaci so zlepšovaním podnikateľského prostredia na Slovensku. Ide o vecný materiál, ktorý stanovuje plán legislatívneho, informačno-technického a organizačného zabezpečenia nového systému obchodného registra tak, aby zodpovedal požiadavkám 21. storočia. Pre užívateľa resp. verejnosť by mal reformný zámer a projekt obchodného registra priniesť napríklad aj elektronický prístup ku všetkým verejným údajom z obchodného registra; sledovanie vybraných obchodných spoločností, napr. obchodných partnerov; zjednodušené online založenie s. r. o.; možnosť rezervovania obchodného mena na určitý čas; dostupnosť OR SR aj v jazykových mutáciách.

Rekodifikácia práva obchodných spoločností

Do medzirezortného pripomienkovania sme v januári tohto roka predložili aj legislatívny zámer rekodifikácie práva obchodných spoločností. Legislatívny zámer vychádza z toho, že rámec práva obchodných spoločností má priamy vplyv na atraktivitu podnikateľského prostredia a ekonomickú konkurencieschopnosť Slovenska, a preto musí reflektovať potreby ekonomickej praxe.

Momentálne pracovná skupina pre právo obchodných spoločností vyhodnocuje pripomienky, ktoré nám boli od jednotlivých subjektov doručené. Následne sa začne pracovať na paragrafovom znení novej právnej úpravy. Zároveň aj počas medzirezortného pripomienkovania prebiehali odborné online diskusie s odbornou verejnosťou (Slovenská advokátska komora, Notárska komora, podnikateľské združenia, Právnické fakulty) s cieľom otvorene diskutovať o predložených koncepčných a kľúčových zmenách, pričom takéto stretnutia/diskusie budú pokračovať aj počas prác na novej právnej úprave.

NELEGISLATÍVNE PROJEKTY

Ministerstvo spravodlivosti pracovalo aj na mnohých nelegislatívnych opatreniach. Predstavili sme nový, transparentný systém určovania počtu voľných miest sudcov na súdoch. Tým sa skončila prax prideľovania voľných sudcovských miest „len“ na základe osobných stretnutí predsedov krajských súdov s vedením rezortu a sile ich argumentácie.

Naštartovali sme zber údajov na meranie pracovnej záťaže sudcov. Hlavné ciele projektu „Váženie prípadov“ sú zamerané na dosiahnutie rovnomerného pracovného zaťaženia sudcov krajských a okresných súdov, ako aj zvýšenie transparentnosti a efektívnosti prideľovania personálnych zdrojov a s tým súvisiacich finančných zdrojov pre krajské a okresné súdy.

Robíme tiež potrebné kroky v súvislosti s vyšetrovaním tragickej smrti nášho občana, pána Jozefa Chovanca v Belgicku. Na belgickom súde sme podali návrh na vstup do trestného konania vo veci úmrtia J. Chovanca v pozícii „partie civile“ (poškodenej strany), čo by malo Slovenskej republike umožniť získať prístup k spisu a navrhovať právne úkony v rámci konania, a tak prispieť k objasneniu úmrtia.

Zriadenie Európskej prokuratúry

S Generálnou prokuratúrou SR a inými dotknutými rezortmi sme spolupracovali na zriaďovaní Európskej prokuratúry za účelom umožnenia jej bezproblémovej činnosti v podmienkach SR. Slovensko bolo jedným z prvých štátov EÚ, ktoré dokončili vnútroštátne prípravy potrebné na začatie fungovania Európskej prokuratúry. Okrem toho sa ministerstvo podieľalo na viacerých významných medzinárodných hodnoteniach týkajúcich sa boja proti korupcii, prania špinavých peňazí a právneho štátu (Moneyval, GRECO, OECD, EÚ, OSN).

Ministerstvo spravodlivosti bolo tiež veľmi aktívne aj v diskusiách so zahraničnými partnermi a často participovalo na medzinárodných fórach venujúcich sa témam skvalitňovania justície či dopadom pandémie na spravodlivosť. Ministerka Mária Kolíková absolvovala niekoľko diskusií s poslancami Európskeho parlamentu aj predstaviteľmi Európskej komisie o presadzovaných justičných zmenách. Svoje zámery predstavila aj akademikom, predstaviteľom mimovládnych organizácií a think-tankov ako aj diplomatom počas diskusie, ktorú zorganizoval German Marshal Fund v spolupráci so slovenským veľvyslanectvom vo Washingtone. Jasne komunikovala aj to, že Slovensko odmieta regionálny výklad demokracie a právneho štátu s tým, že v Európskej únii môže platiť len jeden výklad týchto základných princípov a dôsledne o tomto ubezpečovala partnerov zo zahraničia.

Medzi právomoci ministerky patrí aj udeliť Cenu za prínos v oblasti ľudských práv. V roku 2020 ju získali epidemiologička Alexandra Bražinová a Lenka Škorpilová [in memoriam]. Cenu Karola Planka za rok 2019 zase udelili Rastislavovi Funtovi za príspevky do Justičnej revue, v ktorých otvára aktuálne témy týkajúce sa novodobých fenoménov, ako je umelá inteligencia, online priestor či problematika GDPR.

PLÁNOVANÉ VECI

Hoci sa tímu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej podarilo presadiť ústavnú reformu justície a usilovne pracuje na dokončení iných projektov, napríklad úspešnej implementácii súdnej mapy, otvorených pre ďalšie obdobie zostáva viacero aj ďalších dôležitých úloh z Programového vyhlásenia vlády.

Máme v pláne otvoriť Trestný zákon a Trestný poriadok. Chceme prehodnotiť výšky trestných sadzieb, napríklad aj tých, ktoré sa týkajú drogových trestných činov, u ktorých sa výška trestov odňatia slobody javí dlhodobo ako neprimerane prísna. Zároveň by sme sa chceli pozrieť aj na možné postihovanie dezinformácií, keďže platný stav umožňuje postihovať dezinformácie len v limitovanom rozsahu, a to v rámci trestného činu šírenia poplašnej správy, prípadne trestného činu ohovárania a máme za to, že uvedená právna úprava nereflektuje dostatočným spôsobom aktuálny rozmach a rozsah šírenia dezinformácií na internete. A v pláne sú aj mnohé ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády alebo plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2021.