„AI nikdy nenahradí skutočného terapeuta, ale môže byť nástrojom, ktorý v niektorých prípadoch doplní systém. Umelá inteligencia môže byť prvým krokom – k pochopeniu, psychoedukácii, orientácii v kríze či k jednoduchému pocitu, že ‘niekto počúva’. Pre mnohých mladých, ktorí nemajú odvahu hovoriť s človekom, je práve rozhovor s chatbotom odrazovým mostíkom k reálnej pomoci,“ ozrejmilo IPčko.

Varuje, že pri AI existujú vážne limity a riziká. Priblížilo, že umelá inteligencia nemá empatiu, zodpovednosť za následky, nevníma traumu, kontext, symboliku ani neverbálnu komunikáciu. Tiež, že umelá inteligencia ponúka jednoduché a rýchle odpovede na veľmi zložité problémy. „AI tiež neodhalí samovražedné riziko s rovnakou hĺbkou ako odborník. A nedokáže ani reagovať zodpovedne pri eskalujúcej situácii, kde je napríklad potrebné kontaktovať záchranné zložky,“ doplnili odborníci.

Vysvetlili, že síce niekedy stačí málo na to, aby sa človek cítil lepšie, no to ešte neznamená, že je to liečivé. „Človek sa môže upokojiť v ilúzii pomoci, ale pod povrchom prehlbuje svoju izoláciu,“ ozrejmilo občianske združenie. Podotklo, že AI navyše len potvrdzuje názory, neprotirečí, nezaťažuje a nepripomína bolesť. „Tak nám hrozí, že nás uzatvorí do bubliny. A tá sa veľmi rýchlo môže stať klietkou,“ upozornilo IPčko.

Vzťah, ktorý lieči, je podľa odborníkov vzťah medzi dvomi živými ľuďmi. „Taký, kde sa odvážime byť autentickí a zraniteľní. Tam vzniká dôvera, zmena, uzdravenie,“ dodali odborníci.