Robia to kričaním poloprávd:

Prvá polopravda: tá kampaň neplatila priamo za to, aby sa ľuďom hovorilo, voľte PS.

Nie, akurát, že všetko v tom zacielení aj rétorike k tomu smerovalo. Veď tá Kampaň Chcem tu zostať úplne jasne navádzala na to nevoliť Smer, aj keď ho nemenovala.

Je to pre tieto kruhy bežný postup. Pred voľbami v roku 2016 doyen kaviarne a vyslanec nie domácich záujmov Pavol Demeš zorganizoval akože kampaň za lepšie školstvo. Ešte sa dušoval, že to s voľbami nič nemá, kampaň bude pokračovať, kým sa školstvo nezlepší. V skutočnosti to akurát vytváralo priestor pre veľmi intenzívne mediálne útoky na vtedajšiu vládu. A celá kampaň akože za školstvo skončila okamžite po voľbách.

Druhá polopravda: veď niečo z toho ani nešlo influencerom. Iste, lenže jedným z cieľov týchto aktivít je proste pumpovať peniaze do prostredia, ktoré robí to, čo tí sponzori chcú.

Tu dostala napríklad jedna mimovládka 60 tis. na vytvorenie a propagáciu „volebnej kalkulačky“. To je čo za blbosť, to sú veci ktoré toľko nestoja, aj keby ste to kŕmili neviem akými dátami a chceli neviem ako spropagovať.

Proste, tu nešlo o produkt, ale o to, dostať ku konkrétnym skupinám ľudí peniaze. Podporiť PROSTREDIE, a ono sa už potom nejakým spôsobom správa.

(Mimomochodom, mne kaviareň vyčítala, že som pred prezidentskými voľbami robil info videá – ja som to pritom tiež nerobil za niektorého konkrétneho kandidáta, čiže majú tu ich argument a bolo tam pár tisíc na propagáciu, takže si stačí porovnať, koľko dávajú oni a koľko iní. Moja aktivita pritom bola len REAKCIOU, na eliminovanie presne týchto akože nezávislých kampaní, v skutočnosti jasne mierených na podporu Korčoka. Keby sme sa tu všetci správali slušne a štandardne, ani ja to nerobím.)

Britské ministerstvo sa vyviňuje z kauzy ovplyvňovania na Slovensku

Tretia polopravda. Veď niektoré organizácie si tie peniaze uviedli vo výročných správach. No, po prvé, áno, bol tam uvedený nejaký hmlistý program nejakého donora, to veľa nepovie o tom, odkiaľ a prečo naozaj peniaze prúdili. Veď preto aj teraz to škandalózne odhalenie, že britská vláda si najala sprostredkovateľa, cez ktorého ovplyvňovala digitálne politické prostredie na Slovensku.

A najmä pri samotných influenceroch, ako odhalili investigatívni novinári, už bola požiadavka podpísať zmluvu so záväzkom nehovoriť o detailoch sponzoringu. Takže sa netvárme, že to bola nejaká čistá vec.

Aby sme boli objektívni: celá tá kampaň mimovládneho sektora pred voľbami v roku 2023 bola v skutočnosti brutálne neúspešná. Niečo o tom viem, keďže som to veľmi podrobne sledoval. Pôvodne sa plánovali tri veľké kampane, so zapojením obrovského množstva influencerov a celebrít. Potom sa im to ale organizačne rozbilo.

Plus, napríklad ja som verejne ohlásil, že ak naozaj mimovládky urobia masívnu kampaň, ja urobím protikampaň. Dokonca som na to rezervoval napríklad veľké bilbordov, 300, aj produkčné kapacity. Zrejme aj to trochu prispelo k tomu, že druhá strana, vrátane donorov, v podstate rezignovala. Žiadna rozsiahla kampaň sa nakoniec nerobila, ustúpili od toho. (A takto sa to má robiť, nie sťažovať sa, ale robiť protiopatrenia.)

Ale to, že im to nakoniec nevyšlo, neznamená, že nejde o dôležitú tému. Naopak. My tu máme v krajine kruhy, ktoré rovnakým metódami fungujú dlhodobo a nielen smerom k samotným voľbám. A je to podopreté rôznymi akože demokratizačnými školeniami, grantmi na to a hento a pre tých najlepších aj džobmi v Berlíne, Bruseli, Londýne či Washingtone, odkiaľ potom pôsobia ako spojky na tunajšie prostredie z akože mimovládok v tamtých mestách.

Plus, reálni agenti zahraničných záujmov, ľudia odtiaľto čo sa zvykli pravidelne stretávať napríklad s pracovníkmi istých ambasád.

Čiže, téma nesmie v žiadnom prípade zaniknúť. Naopak. Banánové republiky nech si vytvárajú tam, kde rastú banány. Tu sme v strede Európy.

Juraj Draxler