Nové boje okolo turínskeho plátna, ktoré spustila nová “štúdia”

Cicero Moraes, brazílsky 3D umelec, minulý mesiac v odbornom časopise Archaeometry tvrdil, že zobrazenie Kristovho tela na plátne bolo pravdepodobne vytvorené pomocou „nízkeho reliéfu“, ako je socha, a nie ľudské telo.

Obraz na plátne je „viac v súlade s umeleckým nízkym reliéfom ako s priamym odtlačkom skutočného ľudského tela, čo podporuje hypotézy o jeho pôvode ako stredovekom umeleckom diele“, tvrdí štúdia. V tlačovej správe zo 4. augusta Medzinárodné centrum sindonológie – organizácia so sídlom v Turíne, ktorá vedie štúdie o Turínskom plátne a propaguje jeho status ako uctievaného predmetu kresťanskej kultúry – uviedla, že nominálne nové zistenia štúdie boli v skutočnosti zvažované a spochybňované už pred viac ako storočím.

Moraesov výskum „potvrdzuje výsledok známy už od prvých štúdií [v roku 1902], podľa ktorého je obraz na plátne vytvorený ako ortogonálna projekcia“, uviedlo centrum. „V tomto záveru článku nie je nič nové.“

Skúmania Turínskeho plátna, ktoré začali v 70. rokoch 20. storočia, medzitým vylúčili „vytvorenie obrazu prostredníctvom maľby, [trením] s basreliéfom alebo kontaktom s vyhrievanou sochou/basreliéfom“.

Centrum argumentovalo, že výskumníci už viac ako 100 rokov poznajú takzvaný „efekt Agamemnonovej masky“, fenomén, pri ktorom sa vytlačený obraz deformuje, keď je obalený okolo 3D predmetu. Výskumníci tvrdili, že softvér na digitálne modelovanie, ktorý bol použitý na vytvorenie Moraesovej projekcie plátna, „nie je špeciálne navrhnutý na vedecké účely“. Simulovaná fyzika modelu a chýbajúca oporná rovina podľa nich „nezodpovedajú skutočnému fyzikálnemu kontextu“.

Turínsky arcibiskup kardinál Roberto Repole, ktorý je pápežským strážcom plátna, povedal, že jeho úrad „nemá dôvod komentovať hypotézy voľne formulované vedcami s rôznym stupňom dôveryhodnosti“. Prelát poukázal na „obavy z povrchnosti niektorých záverov“ týkajúcich sa plátna, „ktoré často neobstoja pri bližšom skúmaní prezentovanej práce“.

V tlačovej správe centrum citovalo slová slávneho teoretického fyzika Richarda Feynmana, ktorý na začiatku 70. rokov vyzval výskumníkov: „Ak robíte experiment, mali by ste uviesť všetko, čo podľa vás môže spôsobiť jeho neplatnosť – nielen to, čo považujete za správne.“

„Prvým princípom je, že nesmiete klamať sami seba – a vy ste osoba, ktorú je najľahšie oklamať,“ uviedlo centrum s odvolaním sa na vedca.