Bratislava 18. novembra (TASR) – Slovensko bude presadzovať na nadchádzajúcej svetovej klimatickej konferencii v katarskom hlavnom meste Doha, kde sa bude hovoriť o novej klimatickej dohode, podobne ako Európska únia, schválenie jediného globálneho a komplexného, právne záväzného nástroja na znižovanie emisií. Ten by mal podľa envirorezortu zaručiť, že na praktickom riešení problematiky zmeny klímy budú participovať všetci veľkí emitenti. Slovensko tiež presadzuje, aby nový systém fungoval podobne ako mechanizmus súčasného Kjótskeho protokolu.
Ako ďalej vyplýva z návrhu postupu slovenskej delegácie na konferencii, ktorý už odobrila vláda, podmienkou súhlasného stanoviska Slovenska s dohodou má byť aj schválenie nediskriminačného princípu pre prenos a využívanie existujúcich nadbytkov jednotiek emisných povoleniek AAU z prvého obdobia. Pokiaľ ide o dĺžku trvania druhého záväzného obdobia, SR podporuje osemročné obdobie.
Výročná konferencia OSN ku zmene klímy sa uskutoční v dňoch 26. novembra až 7. decembra, pričom ministerský segment prebehne počas posledných štyroch dní. Hlavnými témami konferencie budú rokovania o Kjótskom protokole a podoba novej celosvetovej klimatickej dohody. Tá by mala okrem krajín, ktoré sú signatármi protokolu, zaviazať k znižovaniu emisií veľkých znečisťovateľov ako USA, Čínu a Indiu. Medzi najdôležitejšie témy tohtoročného summitu bude patriť osud protokolu po roku 2012, kedy vypršia súčasné záväzky priemyselných krajín ohľadom znižovania emisií oxidu uhličitého.
"Zástupcovia krajín sa stretávajú v situácii, kedy narastá početnosť a sila extrémnych meteorologických javov, ktoré poukazujú na fakt, že negatívne dosahy klimatickej zmeny sú realitou súčasnosti," uviedol Pavol Široký, koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko. Poukázal na to, že okrem mimovládnych organizácií a väčšiny vedcov už aj mnohé súkromné firmy konštatujú, že snaha vyhnúť sa dramatickej zmene klímy vzhľadom na súčasné ciele vlád sveta nie je realistická a musí sa výrazne zintenzívniť. "Tohtoročné suchá v Európe, USA a Mexiku, povodne v Číne a Brazílii alebo intenzita hurikánu Sandy len potvrdzujú potrebu intenzívnejšieho celosvetového úsilia," upozornil.
Medzi nevyriešené otázky patria okrem dĺžky druhého obdobia znižovania emisií (do roku 2017 alebo 2020) aj možnosť použiť súčasné prebytočné uhlíkové kredity (AAU) v nasledujúcom období. Práce na novej dohode, ktorá by sa z hľadiska právnej záväznosti mala blížiť Kjótskemu protokolu, musia byť hotové do roku 2015. Treťou zásadnou témou bude financovanie klimatických opatrení v rozvojových krajinách.