Ruský minister obrany Sergej Šojgu 23. októbra postupne telefonicky rokoval s ministrami obrany  Anglicka, Francúzska a Turecka. A deň predtým mu zavolal minister obrany USA Lloyd Austin. Podstatou posolstva Šojgu bolo, že na Ukrajine je špinavá bomba a Zelenskyj sa ju chystá odpáliť. Tak to bolo oficiálne oznámené. Diskutovalo sa o možnostiach, ako toto šialenstvo zastaviť – zostáva len dúfať.

Špinavá bomba alebo rádiologická zbraň, je zbraň, ktorá spôsobuje zamorenie územia rozmetaním či rozprášením rádioaktívnych látok klasickou výbušninou alebo iným spôsobom. Jej účinok ako zbrane hromadného ničenia, je založený skôr na panike z choroby z ožiarenia a chaose pri evakuácii zo zamoreného prostredia ako na samotnom výbuchu, ktorý sotva spôsobí väčšie priame škody ako výbuch klasickej nálože. Veľmi nákladná však môže byť asanácia územia zasiahnutého rádioaktívnymi látkami, pretože môže mať veľmi veľký rozsah.

Článok na portáli Slobodnaja Pressa analyzuje dôvody, ktoré primäli ruského ministra obrany varovať svojich náprotivkov v kľúčových krajinách kolektívneho Západu.

Prvá možnosť. Šojgu niečo vie. Zdá sa, že má spoľahlivé informácie o hodine „X” a umiestnení jadrovej bomby na Ukrajine. Buď niekde unikli informácie od operátorov akcie, alebo ruská spravodajská služba prichytila niekoho z vykonávateľov akcie pri čine. Alebo k Rusom prebehol a vyniesol informácie o blížiacej sa katastrofe. To sa tiež stáva. A Šojgu sa rozhodol podeliť sa o tieto informácie s hlavnými mocenskými štruktúrami rozhodujúcich Západných krajín, aby mohli ovplyvniť Zelenského, keďže majú na neho značný vplyv. Rusov pochopiteľne  nebude počúvať.

Druhá možnosť. Všetci traja oslovení ministri mohli v skutočnosti vedieť o hodine „X” na Ukrajine. A nielen to – mohli sa na tom podieľať. S Britmi je už dávno všetko jasné. Nie je potrebné „znovu vynaliezať koleso” (v zmysle špinavej bomby na Ukrajine, v nejakej jadrovej elektrárni). Na Ukrajinu by jednoducho mohol byť dodaný „hotový výrobok”. Do tohto tranzitu mohli byť zapojení všetci traja ministri. Vyzerá to celkom logicky. Francúzsko, na základe požiadavky Anglosasov, mohlo Zelenskému dodať aj niektoré súčiastky pre finálnu bombu. A mohlo jednoducho slúžiť ako tranzitný bod. Macron mohol o blížiacej sa katastrofe vedieť. A Turecko mohlo byť použité ako zásterka – v rámci nešťastnej „dohody o obilí”. Práve v rámci tejto dohody boli na jednej z lodí na prepravu obilia dodané výbušniny pre krymský most z Bulharska do Gruzínska. Pritom Turci boli povinní kompletne prehľadávať všetky lode, ktoré prechádzali ich vodami a ich oblasťou zodpovednosti. A dvadsať ton výbušnín v podpalubí jednej z lodí bolo prehliadnutých. Alebo len zatvárali oči? Možno to bol „problém zatvorených očí”, o ktorom hovorili Šojgu s tureckým ministrom?

Tretia možnosť. Je možné, že Šojgu všetkým trom ministrom vysvetlil mieru osobnej zodpovednosti každého z nich, ak by na Ukrajine došlo ku katastrofe. Ministri sa dozvedeli veľa informácií o zraniteľných miestach ich kritickej infraštruktúry vo svojich krajinách, o dôsledkoch „neočakávaných” katastrof spôsobených človekom na ich územiach a mnoho ďalšieho – súkromného aj zaujímavého. Potom určite pocítili neodolateľné nutkanie zavolať Zelenskému a podrobne mu vysvetliť jeho miesto v potravinovom reťazci milovníkov západných hodnôt. A možno minister obrany USA zavolal Šojguovi práve preto, že jeho echolokátory zaznamenali u Miami nejaký neidentifikovateľný objekt podobný ruskému podvodnému dronu Poseidon. To vás isto prinúti siahnuť po telefóne…

Tí, ktorí aspoň trochu poznajú mravy ukrajinskej politickej elity, vedia, že títo ľudia sú vo svojej nenávisti voči Rusku absolútne bezbrehí a sú schopní všetkého. Nemajú žiadne zábrany. Už v roku 2015 Oleksandr Turčynov pre miestnu tlač povedal: „Využijeme všetky zdroje, ktoré máme, na vytvorenie účinných zbraní. Nemyslím si, že je potrebné o tom hovoriť vo vysielaní. Ide o uzavreté vojensko-technické programy, ktoré budeme realizovať. Pre nás je najdôležitejšie, aby boli zbrane účinné. To, či budú „špinavé“ alebo „čisté“, je už technologická záležitosť.

Potom sa v tlači objavili dôverné informácie, že vedenie Východného banského kombinátu (mesto Želiezne vody, Dnepropetrovská oblasť) a Kyjevského inštitútu pre jadrový výskum (INRI NAS) dostali za úlohu vyrobiť „špinavú bombu”. Práce na nej sú teraz údajne v štádiu dokončenia. Tento kombinát je jediným podnikom na Ukrajine na ťažbu a spracovanie uránovej rudy. INR má jadrový reaktor a množstvo aplikovaného vývoja v oblasti jadrovej energetiky, fyziky žiarenia a fyziky plazmy. Zdá sa však, že toto všetko nie je nič viac ako len odvádzanie pozornosti. Z dvoch dôvodov:

Prvý dôvod. Pre pluk akademikov a doktorov vied, ktorí sa podieľajú na jej vývoji (zamestnanci INR Národnej akadémie vied – 760 ľudí) špinavá bomba nie je také zložité zariadenie. Obyčajný kontajner, v ktorom sú rádioaktívne látky a výbušniny. Na spôsobenie skutočných škôd, t. j. rádioaktívneho zamorenia veľkého územia, je potrebné, zhruba povedané, vyhodiť do vzduchu horu jadrového odpadu na kopci výbušnín. No, alebo vytvoriť špeciálnu raketu, ktorá vyhodí do vzduchu nejaký kontajner so špeciálnymi izotopmi (len jadrový odpad nebude stačiť, je príliš slabý). Vo všeobecnosti „špinavá bomba” nie je vojenská zbraň, ale vybavenie teroristu, ktorý sa rozhodol pre jadrové vydieranie. Čo Zelenský a spol. zrejme sú.

Druhý dôvod. Ak „špinavá bomba” už fyzicky existuje, čo je viac než pravdepodobné, potom je dosť jednoduché vypočítať „ideálne” miesto jej použitia. Jeho meno sa denne objavuje v správach, tam kde sa odohrávajú najťažšie boje. Áno, Bachmut. Alebo niekde nablízku. Práve tu sa hodí realizovať pekelný plán výbuchu špinavej bomby a zo všetkého podľa plánu obviniť Rusko.

V skutočnosti je takmer v centre územia, ktoré boli pripojené k Ruskej federácii, a urobiť z celého „rusifikovaného” priestoru mŕtvu zónu je dosť lákavé. A každý vie o najsilnejšom opevnení, ktoré tu Ukrajina budovala od roku 2014 a pritom naratív západných médií o tom, že Rusi nenašli iný spôsob jeho zničenia, ako použiť taktické jadrové zbrane, sa priam ponúka… Presvedčivé, nie? Pre Západ je to viac než presvedčivé.

Takže zrejme preto v Bachmute plnom jednotiek OSU v podstate mlčí všetko ruské delostrelectvo – ďalekonosné delá, samohybné vozidlá a húfnice. Preto tu pechota a Wagnerovci dobývajú mesto milimeter po milimetri a používajú „nekonvenčné metódy boja”. Kontajner s bombou nemožno narušiť. Rusi nechcú dopustiť, aby došlo ku katastrofe. V opačnom prípade by za to boli západnou spravodajskou a mediálnou mašinériou ihneď obviňovaní.

Aj o tom možno Šojgu hovoril so svojimi partnermi. A – pokračujme v domnienkach – po tom, čo ministri verejne odmietli diskutovať o „špinavom probléme”, zrazu vyrukovali so zámerom „vrátiť kontejner na jeho základňu”. A to si vyžaduje tranzitný koridor a niekoľko hodín pokoja zbraní. A potom, pán ruský minister obrany, už sa neznepokojujte.

Ale to by bol úplne iný príbeh. Ten sa ešte nezačal.