Frederiksenová zdôraznila potrebu posilniť európske obranné kapacity v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu: „Máme nový cieľ NATO, ktorý bol prijatý. Aby sa to podarilo, musíme Európu zbrojiť. Keď je cieľ NATO stanovený, väčšina ostatných vecí už spadá do politiky EÚ.“

Členské štáty NATO sa minulý týždeň dohodli, že do roku 2035 budú investovať 3,5 percenta HDP do základných vojenských výdavkov a 1,5 percenta do širších oblastí bezpečnosti, ako je infraštruktúra. Španielsko tento cieľ označilo za „nerozumný“ a žiada väčšiu flexibilitu.

Dánsko chce počas svojho šesťmesačného predsedníctva podporiť plány EÚ na zvýšenie obranných kapacít, vrátane zjednodušenia postupov a poskytovania úverov na investície do európskeho obranného priemyslu. „Bezpečnostná situácia v Európe je nestabilná, a preto je nebezpečná,“ povedala Frederiksenová. „Ak sa pozrieme na históriu Európy, vieme, že konflikty majú tendenciu sa šíriť. Dnes je tu toľko napätia, že to samo o sebe môže generovať ďalšie napätie.“

Dánsko patrí medzi najväčších európskych darcov pomoci Ukrajine a od nástupu Frederiksenovej do funkcie v roku 2019 zvýšilo svoje obranné výdavky na viac ako tri percentá HDP. Kodaň bola dlhodobo pevným spojencom USA, no po hrozbách bývalého prezidenta Donalda Trumpa o anexii Grónska sa viac zameriava na európsku bezpečnosť.

V programe „Bezpečná Európa“ dánske predsedníctvo kladie dôraz aj na boj proti nelegálnej migrácii a sľubuje „nové a inovatívne riešenia“. Dánsko presadzuje sprísnenie migračnej politiky a snahu o konsenzus v EÚ na presunutí azylových procedúr mimo Európy a obmedzení rozsahu rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. „Nelegálna migrácia nemôže ohroziť európsku súdržnosť,“ uvádza sa v oficiálnom programe predsedníctva.

Dánsko sa nedávno pripojilo k Taliansku a ďalším siedmim krajinám, ktoré žiadajú reinterpretáciu Európskeho dohovoru o ľudských právach s cieľom umožniť zmeny v migračnej politike, pričom argumentujú, že text niekedy chráni „nesprávnych ľudí“.