“Zmierovací proces, ktorý razí Rusko v Sýrii, už celkom iste ušetril životy nespočetných civilistov, vojakov a koniec-koncov aj džihádistov, uchoval bojové kapacity sýrskej armády a pomohol Damasku ovládnuť rozsiahle oblasti sýrskeho územia,” napísala v príspevku v Literárnich novinách Spencerová.

Tento proces podľa nej v niektorých prípadoch vrátil bývalých džihádistov do radov sýrskej armády a v poslednej dobe – prinajmenšom nateraz – odložil ofenzívu proti provincii Idlib, ​​do ktorej boli džihádisti z mnohých sýrskych regiónov v rámci dohôd o prímerí pravidelne zvážaní. “Takýto postup síce nezaručuje žiadne triumfálne fanfáry z “víťazstva nad terorizmom”, ale v Sýrii funguje. A došiel až k americkej základni Al Tanf.”

Prvou známkou bola dohoda s Rusmi a odsun Pentagonom podporovanej a vycvičenej džihádistickej Brigády mučeníkov Karjatajnu (s asi piatimi tisíckami civilistov) z priľahlého utečeneckého tábora Rukbán do oblasti pod tureckou “správou” na severe provincie Aleppo. Následne sa zástupcovia Damasku stretli s kmeňovými staršími z Rukbánu a výsledkom je utváranie zoznamu záujemcov, ktorí sa z Rukbánu chcú “uzmieriť” s režimom. Spencerová tiež informuje, že budúci týždeň by ruská vojenská polícia mala do Rukbánu odprevadiť konvoj s humanitárnou pomocou OSN.

“Hoci americká strana s “vyľudňovaním” utečeneckého tábora pri Al Tanfu podľa všetkého súhlasia, realitou je, že sýrska armáda ďalej decimuje zostávajúce oddiely Daeša na neďalekej sopečnej planine Al Safa, čo značí, že americké jednotky v Al Tanfe čoskoro zostanú bez džihádistov, ktorých by ovládali, rovnako ako tých, proti ktorým by bojovali. Čiže, “vojna proti Daeš”, doterajšia zámienka k americkej ilegálnej vojenskej prítomnosti v Sýrii, prinajmenšom pre Al Tanf stratí akékoľvek opodstatnenie. Hoci v praxi dôvod k neplneniu dohôd s Ruskom o odsune samozrejme zostáva – Al Tanf totiž efektívne blokuje diaľnicu medzi Damaskom, Bagdadom a Teheránom…”

Česká analytička ďalej píše, že hoci Donald Trump naposledy v lete avizoval, že americké jednotky – najlepšie do októbra – zo Sýrie odídu, jeho bezpečnostný poradca John Bolton na konci septembra oznámil, že v Sýrii zostanú, “kým neodíde Irán”, čo je podľa amerických politológov “zásadná zmena” , pretože Washington “ustupuje od súčasných protiteroristických operácií k misii zameranej viac na geopolitické manévrovanie a proxy vojny”. Niektoré think-tanky rovno navrhujú, aby americké jednotky zostali v Sýrii natrvalo, pretože by “blokovali voľnosť iránskeho pohybu a prístup ku komunikačným linkám, ktoré by spojili západné Irak s Libanonom”.

“V zásade to isté už oznámil šéf Pentagónu James Mattis alebo osobitný vyslanec amerického ministerstva zahraničia pre Sýriu James Jeffrey, podľa ktorého Pentagon zostáva v Sýrii “nielen do konca tohto roka”. Jeffrey navyše otvorene “vstúpil” do sýrskych vnútorných záležitostí a pohrozil drastickými sankciami, ak Damask bude “blokovať politický proces” a neprepíše svoju ústavu, čiže ak neupraví svoje domáce zákony podľa amerických inštrukcií.” Na sankciách USA chcú spolupracovať s Európou, Áziou aj blízkovýchodnými štátmi a sú pripravené obísť aj Bezpečnostnú radu OSN. “Bude naším poslaním urobiť život čo najhoršom pre tú zdochlinu režimu a donútiť Rusov a Iráncov, ktorí to všetko spôsobili, aby vypadli,” vysvetlil Jeffrey americkú filozofiu v čase, keď vojenskú etapu vojny USA so svojimi “proxy” džihádistami prehrali. A Senát USA medzitým už odsúhlasil ďalšie sankcie proti sýrskemu režimu, a to kvôli “vojnovým zločinom” a “použitiu chemických zbraní”, pričom tie isté sankcie tiež mieria na Rusku za podporu Asadovho režimu.

Spencerová dodáva, že Turecko už oznámilo, že jeho jednotky sa pripravujú “zabezpečiť” oblasti okolo Rakka a Dejrizoru na východe Sýrie, ktorú až doteraz ovládajú ľavicové kurdské YPG alebo kurdské Sýrske demokratické sily (SDF) v americkom žolde. “Ako sa taký úmysel zlučuje s americkým plánom na trvalú vojenskú prítomnosť? Budeme svedkami vojny medzi USA a Tureckom, dvoma členmi NATO, o východ Sýrie? Kurdské YPG medzitým navyše ukončili rokovania s Damaskom o svojej budúcnosti a odmietli sa zúčastniť aj prvých miestnych volieb od roku 2011. Možno predpokladať, že sa tak stalo na nátlak Washingtonu, ktorý vraj kdesi v Sýrii, kde nemá ani funkčnú ambasádu, “zdvojnásobil” počet svojich diplomatov. Možno pritom predpokladať, že USA síce teraz Kurdov znovu vyzbrojujú, ale vo finále pred nimi dajú logicky prednosť geopoliticky významnému Turecku, ako sa o tom špekuluje už od leta, a tak je postup lídrov kurdskej ľavice vcelku nepochopiteľný – nielenže USA neustále menia svoje postoje, čím priznávajú absenciu udržateľnej stratégie, ale predovšetkým YPG reálne hrozí “turecká rana spredu a americká dýka do chrbta” …

“Snaha rozdeliť krajinu na vplyvové zóny bez toho, aby Washington utrácal nejaké “veľké” peniaze na povojnovú rekonštrukciu, je totiž ideálnym spôsobom, ako znovu otvoriť dvere Al Kájde a Daeš a následne pri “boji proti nim” pokračovať v deštrukcii nielen Sýrie, ale celého regiónu. Najväčšou otázkou ale je, do akej miery je však súčasný či avizovaný americký postup v Sýrii relevantný pre budúci vývoj, ktorý určuje Rusko. Už len snaha donútiť Damask, aby sa zbavil svojich iránskych spojencov, s ktorými ho spája päť dekád spolupráce aj vojenské pakty, vyznieva ľahko surrealisticky… Napriek tomu ďalej nie je jasné, kedy vojna v Sýrii skončí. A ak v Sýrii nastane mier, ako asi bude vyzerať?”

Na záver dodáva, že USA nedávno zriadili novú základňu v irackej provincii Anbar, kúsok od sýrskeho Albukamalu.