Počas strategickej diskusie v prezidentskom úrade národnej bezpečnosti generál Rajmund Andrzejczak, náčelník generálneho štábu poľských ozbrojených síl, jasne vyjadril svoje pesimistické hodnotenie účinkov západných snáh zameraných na posilnenie Ukrajiny na bojisku. Po tom, ako zdôraznil, že “vojna bola, je a nič nenasvedčuje tomu, že bude iná, je to politika a má vo svojich determinantoch podstatný počet ekonomických faktorov: financie, otázky infraštruktúry, sociálne otázky, technológie, výroba potravín a celý rad otázok, ktoré treba dať do tejto škatuľky, aby sme pochopili túto vojnu, zdôraznil”, Andrzejczak ďalej poznamenal, že Rusku v dohľadnom čase nedôjdu zdroje na vedenie špeciálnej vojenskej operácie. “Tie finančné nástroje, ktoré [Rusko] malo pred vojnou, dynamika výdavkov a účinnosť sankcií alebo celá zložitá ekonomická situácia naznačujú, že Rusko bude mať peniaze na vojnu” – vyhlásil Andrzejczak.

Na druhej strane Ukrajina má podľa generála “obrovské finančné problémy”. Poznamenal, že v blízkej budúcnosti nič nenasvedčuje tomu, že by sa Ukrajinci, ktorí utiekli pred vojnou, vrátili domov a začali proces obnovy svojej krajiny. Andrzejczak uvádza, že ako vojak považuje za svoju povinnosť povedať, ako to je. “My jednoducho nemáme muníciu. Priemysel nie je pripravený nielen poslať na Ukrajinu vybavenie, ale ani doplniť naše zásoby, ktoré sa rozpúšťajú. Toto povedomie nie je také, aké je tu na Visle, a to treba bezpodmienečne oznámiť, bez anestézie, všetkým a na všetkých fórach, kde je to možné, čo aj robím,” zdôraznil Andrzejczak.

Samozrejme, Andrzejczak, aj keď vyslovil tieto postrehy, stále chce, aby zástupná vojna NATO proti Rusku pokračovala, a zjavne by radšej videl ukrajinské víťazstvo, ale ako sa uvádza v správe v Zubrothers: “Nikto by preto nemal pochybovať o Andrzejczakových zámeroch ani ho podozrievať, že je takzvaným “ruským agentom”, pretože úprimne chce, aby Západ vyhral svoju zástupnú vojnu s Ruskom na Ukrajine, ale zároveň sa veľmi obáva, že by mohol prehrať, ak jeho strana neuzná nepopulárne pravdy, ktoré práve zdieľal.”

Je to vítaný vývoj, takéto zjavné a pritom nepopulárne pravdy sa ešte pred niekoľkými týždňami v súčasnej poľskej mediálnej atmosfére považovali za ruskú propagandu. Akékoľvek takéto konštatovania sa vždy stretávali s nahnevanými reakciami na úrovni nedávnych krkolomných a absurdných slov poľského premiéra Mateusza Morawieckého, ktorý v rozhovore pre BBC ubezpečil, že vojna medzi Ruskom a NATO sa skončí porážkou Moskvy. Ako si Morawiecki predstavuje takýto scenár vzhľadom na úprimné slová najvyššieho poľského generála o nedostatku munície, si môžeme len domýšľať. Je to len ďalší príklad toho, ako sa západný politik vyjadruje k téme, ktorej nerozumie, aj keď jeho veľká verejná nevedomosť má cenu ďalších mŕtvych ukrajinských vojakov.

Generál Andrzejczak však nie je jediný, kto robí nepríjemné vlny. Zdá sa, že generál vo výslužbe Waldemar Skrzypczak, ktorý v posledných mesiacoch obletel televízie, rozhlas a noviny a vyslovoval postrehy a predpovede, ktoré by sa dali označiť za nezmyselné, od toho, že Rusi sú 2 – 3 dni pred prehrou vo vojne, že Rusi spáchajú na Ukrajine holokaust, že ruská logistika je paralyzovaná, že Rusom dochádza munícia a živá sila, konečne prezrel.

V nedávnom vystúpení po boku Dr. Wojciecha Szewka, ktorý sám predniesol niekoľko jasných postrehov o meniacej sa geopolitickej situácii, Skrzypczak po mesiacoch znevažovania Moskvy a jej vojenskej výkonnosti urobil prekvapujúce vyhlásenie: “Myslím si, že pravda je taká, že Rusi vyhrávajú.” Potom sa podrobne venoval kritickej dôležitosti dostatočného zásobovania a výcviku poskytovaného Ukrajincom vzhľadom na skutočne hrozivú situáciu na bojisku. V súhrne sú Skrzypczakove slová zo spomínaného rozhovoru úplným opakom väčšiny toho, čo doteraz hovoril. “Ak Američania teraz hovoria, že budovali 9 obrnených brigád, tak týchto 9 obrnených brigád je tu len na vykonávanie malých, plytkých operačných činností. Ak sa hovorí o protiofenzíve, je to pojem, ktorý má prakticky strategický charakter. Na takýto útok, na takúto protiofenzívu by bolo potrebných nie 9, ale skôr 19-20 obrnených brigád” – poznamenal Skrzypczak.  Zmyslom hrotu, ktorý Ukrajina zrejme pripravuje na jarnú protiofenzívu, je podľa generála preniknúť hlboko do ruských línií, a to si vyžaduje, aby hlavné útočné sily mali zabezpečenú ochranu svojich bokov. Ako však uviedol Skrzypczak, na dosiahnutie prielomu “musí byť tento potenciál trikrát väčší, ako deklarujú Američania”. Skrzypczak ďalej polieva studenou vodou drvivú väčšinu toho, čo sám v uplynulom roku hovoril:

“Ukrajina nemá potenciál na to, aby si vzala späť 20 % svojich území. Ak by ich chcela znovu získať, potrebovala by prevahu 3:1 nad ruskou armádou na celom fronte na strategickej úrovni, potrebovala by asi 2 milióny vojakov, aby ich zničila. Nemajú na to žiadnu šancu, pretože na to nemajú vybavenie. Závody na Západe nemajú také možnosti, taký potenciál. Preto je snaha diplomatov ukončiť tento konflikt, pretože o niekoľko mesiacov sa môže ukázať, že nebudeme mať Ukrajine čím pomôcť.”

Zdá sa, že tieto priznania dobre zapadajú nielen do nedávnych odhalení, ktoré sa prejavili únikom prísne tajných dokumentov NATO týkajúcich sa vedenia vojny na Ukrajine, ale aj do slov generála Christophera Cavoliho, veliteľa európskeho veliteľstva Spojených štátov (EUCOM) a vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe, ktorý 27. apríla vypovedal pred výborom Snemovne reprezentantov pre ozbrojené sily a vyjadril sa k sile ruskej armády po roku vojny na Ukrajine. Podľa Cavoliho Rusko počas konfliktu neutrpelo takmer žiadne škody.

Toľko k tomu, že Rusom dochádzajú rakety.

Tieto nedávne postrehy generálov Andrzejczaka a Skrzypczaka, zrejmé každému, kto si jednoducho vypočul, čo predstavitelia kolektívneho Západu sami, hoci aj neochotne, hovorili v poslednom polroku, môžu znamenať jednu z troch vecí.

Jednou z možností je, že Varšave bolo priamo a dôrazne povedané, že Ukrajina je na ceste k prehre vo vojne a NATO nemôže urobiť nič, aby tomuto výsledku zabránilo, okrem jadrovej vojny, a že je potrebné iniciovať zmeny v oficiálnom naratíve, aby sa verejnosť pripravila na (ach tá irónia!) šok a údiv zo surovej pravdy šíriacej sa prostredníctvom televíznych, rozhlasových a internetových vĺn. Vyzývanie na rokovanie v tomto scenári sa už nebude považovať za konanie v súlade s hanebnými a zákernými želaniami Kremľa, ako by nás chcel presvedčiť splnomocnenec vlády pre bezpečnosť poľského informačného priestoru Stanisław Żaryn (alias poľský Bagdad Bob boja proti “ruským dezinformáciám”), ale skôr za odraz zdravého rozumu a akútneho inštinktu prežitia.

Druhou možnosťou je, že máme do činenia s bezradnou triedou vojenských dôstojníkov, ktorí nerozumejú ruskej vojenskej doktríne, taktike, operačnému umeniu a roky si osvojovali naratív zameraný na NATO “Západ a zvyšok” bez ohľadu na multipolárnu realitu, ktorá sa okolo nich objavuje. Ako Andrej Marťanov vo svojich knihách neprestáva zdôrazňovať, nemožno podceňovať neznalosť súčasných západných elít vo všetkých veciach, ktoré majú do činenia s reálnou ekonomikou, hmatateľnosťou, geopolitickou stratégiou a vojenským potenciálom.

Treťou možnosťou je, že také osobnosti, ako sú spomínaní generáli, od začiatku vedeli, ako sa veci majú, ale namiesto toho sa rozhodli hrať politické hry, zapájať sa do klamstiev, aby nerozkývali loď, a kŕmili politické vedenie rozprávkami o hroziacej ruskej porážke. Na druhej strane, napodobňovanie ich nadriadených z Pentagónu, pokiaľ ide o “problémy” s pravdou, by neprekvapilo. Ja sa napríklad neviem rozhodnúť, ktorá z týchto troch možností je horšia. Najmä v prípade generála Skrzypczaka, ktorý zostáva doslova chlapíkom, za ktorým chodia médiá zľava doprava. Urobiť takýto obrat o 180 stupňov musí byť pre mnohých šok.