Brdo pri Kranju 25. júla (TASR) – Krajiny západného Balkánu sa pokúsia oživením niekdajšieho "brdského procesu" z roku 2010 intenzívnejšie sami riešiť otvorené otázky v čase, keď čakajú na vstup alebo priblíženie sa k Európskej únii. Je to hlavné posolstvo z neformálnej schôdzky ich prezidentov tohto regiónu, ktoré sa dnes konalo v slovinskom Brde.
Na schôdzke, ktorej hostiteľom bol slovinský prezident Borut Pahor, sa okrem jeho partnerov z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Chorvátska, Macedónska, Srbska a Kosova zúčastnil i čestný hosť – najvyšší francúzsky predstaviteľ Francois Hollande.
"Čím viac budeme riešiť naše problémy, tým atraktívnejší sa stane tento región pre rozširovanie Európskej únie," uviedol Pahor na spoločnej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom.
Podľa Pahorovho názoru otvorené otázky, ktoré pochádzajú ešte z čias rozpadu bývalej Juhoslávie, by sa mali vyriešiť neodkladne, teda skôr, ako by mohli v závere prístupových rokovaní s Bruselom viesť k eskalácii napätia vo vzťahoch zainteresovaných štátov. Na ilustráciu slovinský prezident spomenul práve pohraničný spor jeho krajiny s Chorvátskom, ktorý na mesiace zablokoval prístupové rokovania Záhrebu s Bruselom.
Slovinský prezident vyjadril presvedčenie, že politický dialóg na tejto platforme bude mať v ďalších rokoch značný význam. Ďalší podobný summit sa uskutoční v Chorvátsku a účasť na ňom ako hosť už prisľúbil predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Hollande zdôraznil, že jeho prítomnosť na schôdzke mala byť signálom podpory Francúzska pre európsku integráciu Balkánu. Aj Hollande vyzdvihol veľký význam riešenia sporných otázok a dodal, že EÚ môže dané krajiny podporiť, nie však suplovať ich úlohu. Francúzsko by podľa Hollanda chcelo v budúcnosti zintenzívniť vlastnú sprostredkovateľskú aktivitu v regióne, napríklad ponúknutím svojej pomoci v úsilí o vyriešenie macedónsko-gréckeho sporu o názov jednej z postjuhoslovanských republík.