Tento návrh zákona už bol spomenutou politickou stranou predložený v roku 2016. Návrh mal poradové číslo 269 a bol doručený NR SR dňa 23. 09. 2016. Prijatý v prvom čítaní však nebol z dôvodu nedostatočného počtu hlasov poslancov potrebných k jeho prijatiu.

Vzhľadom na prebehnuté udalosti v mesiaci marec 2018 považujem za potrebné sa obsahom tohto návrhu zákona detailne zaoberať. V prvom rade chcem oboznámiť čitateľov HS s detailmi predmetného návrhu a vyzvať ich, aby pozorne sledovali hlasovanie o tomto návrhu zákona v roku 2018. Bude zaujímavé, ako sa k jeho prijatiu postavia poslanci koalície, opozície a hlavne nezaradení poslanci. Pre porovnanie hlasovania poslancov NR SR v roku 2018 uvádzam, ako hlasovali poslanci pre prijatie tohto návrhu zákona v roku 2016:

Prítomných poslancov:           112

Hlasovalo:                              110

Za:                                            18

Proti:                                        53

Zdržalo sa:                               39

Nehlasovalo:                              2

Neprítomných:                         38

SMER:                       Za – 0             Proti – 13        Zdržalo sa – 25           Neprítomní – 11

SaS:                            Za – 0             Proti – 16        Zdržalo sa – 0            Neprítomní – 3

OĽANO:                    Za – 0             Proti – 14        Zdržalo sa – 0            Neprítomní – 5

SNS:                           Za – 0             Proti – 8          Zdržalo sa – 2            Neprítomní – 5

MOST – HÍD:          Za – 0             Proti – 8          Zdržalo sa – 2             Neprítomní – 5

ĽSNS:                        Za – 12           Proti – 0          Zdržalo sa – 0             Neprítomní – 2

SME – Rodina:        Za – 6             Proti – 0          Zdržalo sa – 0            Neprítomní – 2

Nezaradení:              Za – 0             Proti – 0          Zdržalo sa – 1             Neprítomní – 8

V hlasovaní v roku 2016 je potrebné všimnúť si hlasovanie nezaradených poslancov NR SR. V roku 2016 ich bolo celkom 9 a hlasovali nasledovne:

Alena Bašistová – zdržala sa hlasovania

Peter Marček – neprítomný

Martina Šimkovičová – neprítomná

Miroslav Beblavý – neprítomný

Simona Petrík – neprítomná

Rastislav Holúbek – neprítomný

Radoslav Procházka – neprítomný

Katarína Macháčková – neprítomná

Zsolt Simon – neprítomný

Teraz prejdime k samotnému návrhu „slovenského“ zákona „FARA“. O čom tento návrh vlastne je, a v prípade jeho prijatia aké bude mať následky. Cieľom legislatívneho návrhu „FARA“ je sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území SR. Množstvo mimovládnych organizácií, ich členov a zamestnancov sa za príspevky od zahraničných sponzorov snaží ovplyvňovať verejnú mienku na Slovensku. Snahou týchto mimovládnych organizácií je formovať verejnú a politickú mienku na Slovensku tak, aby bola v súlade s predstavami zahraničného sponzora. Ktokoľvek, kto za peniaze od zahraničnej osoby alebo za odmenu od zahraničnej ambasády presadzuje na území suverénneho štátu ideológiu a záujmy svojich zahraničných sponzorov spadá pod označenie „zahraničný agent“.

Mimovládne neziskové organizácie (MNO), ktoré sú priamo či nepriamo napojené na financovanie zo zahraničia, sa budú musieť registrovať do novovytvoreného Registra zahraničných agentov, ktorý bude spravovať MV SR. Vytvorenie takéhoto registra pomôže sprehľadniť financovanie a činnosť neziskových organizácií presadzujúcich záujmy zahraničných subjektov a zároveň sprísniť dohľad nad ich pôsobením.

Mimovládne organizácie, ktoré spadajú pod pôsobnosť tohto novelizovaného zákona budú zároveň musieť v každej propagačnej aktivite pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok „Pozor! Zahraničný agent.“. Táto povinnosť sa týka tlačených propagačných materiálov, internetových stránok, videí, reklám, verejných vystúpení a akýchkoľvek iných aktivít.

Cieľom tohto opatrenia je ochrániť verejnosť pred systematickým posilňovaním vplyvu cudzích záujmov a ideológií. Toto opatrenie pomôže tiež názornejšie odčleniť a identifikovať myšlienkové a ideologické prúdy, ktoré na Slovensku presadzujú zástupcovia zahraničných subjektov. MNO, ktoré nesplnia povinnosti stanovené týmto zákonom, budú finančne sankcionované. Zahraniční agenti, ktorí závažne porušia ustanovenia tohto zákona, môžu byť súdnym rozhodnutím označení ako nežiaduci. V takom prípade budú títo zahraniční agenti zrušení a ich činnosť na území SR bude pozastavená alebo úplne zakázaná.

Pôsobenie zahraničných agentov, ktorí na území SR pôsobia v iných právnych formách (napr. ako občianske združenia alebo nadácie) bude predmetom ďalšej právnej úpravy. 

Táto novela zákona vychádza z legislatívy, ktorá už takmer 80 rokov ochraňuje nezávislosť a demokraciu v Spojených štátoch amerických (tzv. Foreign Agents Registration Act) a kde je v súčasnosti evidovaných 380 zahraničných agentov (2016). Podobný zákon je v súčasnosti platný aj v Ruskej federácii (Federálny zákon o neziskových organizáciách) aj v Izraeli.

Povinnosť zverejniť tento dodatok sa bude týkať tlačených propagačných materiálov, stránok na internete, videí, reklám, verejných vystúpení a akýchkoľvek iných aktivít predmetnej MNO. MNO, ktoré si nesplnia zákonom stanovené povinnosti týmto zákonom, budú finančne sankcionované dosť podstatnou sumou. Tie MNO, ktoré závažne porušia zákon, môžu byť súdnym rozhodnutím označené ako nežiaduce a v tomto prípade budú zrušené a ich činnosť na území SR zastavená. Podľa novo pridaného odseku 3 sú všetky neziskové organizácie, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov a ktoré spĺňajú definíciu zahraničného agenta, povinné do stanoveného dátumu podať návrh na zápis do Ústredného registra zahraničných agentov. Organizácia, ktorá spĺňa definíciu zahraničného agenta, a napriek tomu nepodá návrh na svoj zápis do Ústredného registra zahraničných agentov alebo ktorej návrh na zápis ministerstvo zo zákonných dôvodov odmietne, bude zrušená. Návrh zmeny ide však oveľa ďalej a pokrýva súčasnú situáciu nasledovne. Zahraniční agenti, ktorí vznikli podľa doterajších predpisov, sú povinní podať návrh na zápis do Ústredného registra zahraničných agentov. Ak zahraničný agent nepodá návrh na zápis do Ústredného registra zahraničných agentov alebo ak MV SR návrh na zápis do tohto registra odmietne, tak sa tento zahraničný agent zo zákona zrušuje a štatutárny orgán zahraničného agenta je povinný vykonať jeho likvidáciu. Zaujímavé sú aj samotné sankcie – pokuty za nesplnenie si povinností vyplývajúcich z návrhu zmeny zákona. Ak zahraničný agent neuloží ročnú účtovnú závierku overenú audítorom vo verejnej časti registra účtovných závierok alebo nesplní povinnosť overenia ročnej účtovnej závierky podľa osobitného predpisu, ministerstvo uloží tomuto zahraničnému agentovi za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 3 319 eur do 16 500 eur. Ak zahraničný agent na území SR na informačných, propagačných, edukačných alebo komerčných materiáloch nepoužíva pri svojom názve dodatok „zahraničný agent“, ministerstvo uloží tomuto zahraničnému agentovi za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 16 500 eur do 100 000 eur.

Politická strana Kotleba – ĽSNS si berie v tomto prípade predloženia návrhu na zmenu zákona za vzor legislatívu Spojených štátov amerických, kde už skoro 80 rokov platí Foreign Agents Registration Act, známi pod skratkou FARA, Legislatívu Ruskej federácie, kde bol prijatý Federálny zákon o neziskových organizáciách, aj legislatívu štátu Izrael.

Pozrime sa bližšie na FARu, zákon, ktorý bol prijatý v USA už v roku 1938. Správu FARA má na starosti Ministerstvo spravodlivosti USA, nie MV SR, ako je to navrhované v novele zákona. Účelom FARA je zabezpečiť, aby vláda USA a americkí občania boli informovaní o zdroji informácií (propagande) a identite osôb, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku, vnútornú politiku a právo iného štátu. Ako tento zákon funguje? FARA vyžaduje od každého agenta zahraničnej riadiacej osoby zaregistrovať sa na Ministerstve spravodlivosti USA a vyplniť tlačivo, ktoré uvádza agentovu dohodu so zahraničnou riadiacou osobou, agentov príjem a výdavky v mene a na účet zahraničnej riadiacej osoby. Tieto tlačivá predstavujú verejný dokument a musia byť predložené Ministerstvu spravodlivosti USA každých 6 mesiacov. Zákon aj nariaďuje, že akýkoľvek informačný materiál (propaganda) musí byť opatrený viditeľným označením, že informácia je distribuovaná agentom konajúcim za zahraničnej riadiacej osoby. Agent musí predložiť kópie takejto informácie Ministerstvu spravodlivosti USA. Agenti musia archivovať všetky materiály, svoje aktivity a dať ich na požiadanie Ministerstvu spravodlivosti USA za účelom vykonania kontroly. Aký je postih agentov, ktorí porušia zákon FARA? Za porušenie zákona FARA je pokuta do 10.000 USD, alebo uväznenie na nie viac ako 5 rokov. Pre niektoré porušenia zákona FARA je pokuta do 5.000 USD, alebo uväznenie do 6 mesiacov, alebo oboje. Čo je pozoruhodné je skutočnosť, ak zákon FARA poruší cudzinec, ktorý sa zdržuje na území USA bez povolenia, bude deportovaný.

K 10.03.2016 bol celkový stav zaregistrovaných zahraničných agentov (aktívnych aj pasívnych) 5909. Aktívnych bolo k rovnakému termínu celkom 382, krátkodobo registrovaných 1862 a zahranične riadiacich osôb 503. (Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti USA).

Teraz si pozrime štát Izrael, ktorý prijal obdobný zákon v júli tohto roku. Tento zákon má názov „Non Profit Organizations Law“, alebo „NGO Law“. Podľa izraelského denníka Haaretz, ktorý je aj zdrojom pre túto informáciu, NGO Law bolo predmetom búrlivých diskusií v Knessete (izraelský parlament). Zákon prešiel pomerom hlasov 57 ku 48. Predkladateľom zákona bol ministerka spravodlivosti Izraela Ayelet Shaked za plnej podpory premiéra Benjamina Netanyahu. Čo je hlavným obsahom tohto zákona? Izraelskí zákonodarci si zobrali príklad zo zákonu FARA, no po 6 hodinovej debate v Knessete pôvodný návrh NGO Law zmiernili. Ustanovili, že akákoľvek MNO, ktorá dostáva viac ako polovicu financovania zo zahraničných zdrojov, musí toto financovanie publikovať a byť zaregistrovaná u registračnej agentúry vytvorenej pre tento účel. MNO, ktorá poruší tento zákon bude pokutovaná sumou 7 500 USD (29 200 Shekelov). Ďalej bolo uzákonené, to je to zmiernenie pôvodného návrhu, že zákon sa nebude aplikovať retroaktívne, ale až od 01.01.2017, a všetci lobisti, resp. predstavitelia MNO nemusia nosiť viditeľné označenie s ich menami, keď sú prítomní pri rokovaní Knessetu. Na záver rokovania Ayelet Shaked v Knessete uviedla – voľný preklad: „Predstavte si situáciu v ktorej by Izrael podporoval britské organizácie a povzbudzoval ich podporiť výstup VB z EÚ. VB má svoju národnú hrdosť. Nikdy by nedovolila Izraelu miešať so do jej vnútorných záležitostí“.

Tak z týchto hore uvedených zákonov a hlavne zo slov izraelskej ministerky spravodlivosti Ayelet Shaked by sme si mali brať príklad. Pri aplikovaní triezveho rozumu, čo je u veľkej väčšiny poslancov NR SR iba zbožné prianie, by návrh politickej strany Kotleba – ĽSNS v tomto roku mal prejsť hlasovaním v NR SR bez problémov. Či tomu tak bude, uvidíme. Rovnako v hlasovaní ukáže, kto vlastne stojí na strane Slovenska, a pre koho sú prednejšie záujmy zahraničia pred záujmami občanov Slovenska. Vyzývam čitateľov HS, aby sa starostlivo zaujímali o priebehu hlasovania, hlavne, ako bude hlasovať koalícia, opozícia a nezaradení poslanci. Podľa výsledku uvidíme, ako na tom vlastne sme. O koalícii a jej hlasovaní hovorím hlavne z toho dôvodu, že to, čo sa stalo v marci 2018, teda konkrétny útok MNO na slovenskú štátnosť a ústavnosť, by mali reflektovať a hlasovať za prijatie tohto návrhu zákona. Nie je podstatné, kto tento návrh podá, podstatné je to, aby sme tu konečne obnovili štátnosť, ústavnosť a právny štát. Pretože o to by malo ísť VŠETKÝM, ktorým leží na srdci budúcnosť Slovenska. Našu štátnosť, ústavnosť a právny štát nemôžu určovať mimovládne organizácie platené zo zahraničia, resp. ulica, ale volení zástupcovia do Národnej rady Slovenskej republiky.

Mgr. Radovan Hrádek – advokát