Slovensko by mohlo byť laboratóriom pre skúmanie populizmu, vyhlásil pred stredoškolákmi Mesežnikov

Bratislava 19. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:SITA-Michal Burza)

Slovensko by mohlo byť laboratóriom pre skúmanie populizmu. V rámci virtuálnych prednášok o demokracii to povedal politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov v rozhovore s riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Petrom Goliašom. INEKO prednáša na stredných školách o význame demokracie. V čase pandémie sa rozhodli svoje prednášky presunúť do online priestoru

Jedným z prvkov, ktorý podľa odborníkov ohrozuje demokraciu, je populizmus. Ten zakrýva skutočné problémy. Podľa Goliaša populisti získavajú často veľkú silu a je ťažké ich vymeniť zodpovednými politikmi. Ak sú dlhodobo pri moci, je rizikom, že sa neriešia reálne problémy, krajina upadá a časť verejnosti sa môže dostať do apatie. Následne prestávajú veriť politikom a začínajú hľadať východisko v extrémnych riešeniach.

Podľa politológa na Slovensku posledných 30 rokov vládli väčšinu času práve populisti, ktorí sa vymedzovali voči programovým stranám.

„Sú to strany, ktoré sa snažili o vytvorenie dominantných pozícií, o získavanie podpory celej spoločnosti,“ vysvetlil Mesežnikov a menoval strany ako Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), Slovenskú národnú stranu či Smer – sociálna demokracia.

„Slovensko je takým laboratóriom na skúmanie pôsobenia populistov pri získavaní verejnosti, podpory voličov a potom pri realizácií svojich opatrení už ako vládnych strán,“ dodal.

Úspech populizmus spočíva v tom, že získava širokú podporu verejnosti. Preto je dôležité, aby ho ľudia vedeli rozpoznať. Medzi základné znaky populizmu podľa Mesežnikova patrí kritika doterajších elít, obviňovanie všetkých ostatných z korupcie, prezentácia vlastného „nepoškvrneného“ profilu, príťažlivé sľuby, nadbiehanie náladám verejnosti a navrhovanie jednoduchých riešení na zložité problémy.

Goliaš dopĺňa, že populizmus je orientovaný výlučne na súčasnosť, na okamžitú „výhodu“ a o budúcnosť sa veľmi nestará.

Odborníci uviedli aj konkrétne príklady populizmu z histórie i nedávnej doby. Spomenuli napríklad vyjadrenie bývalého premiéra a predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, že Rusko počas jeho návštevy prisľúbilo Slovensku pomoc pri naštartovaní niektorých ekonomických procesov, ktoré prinesú 100-tisíc pracovných miest. Realitou Mečiarovej vlády bola nezamestnanosť na úrovni takmer 20 percent a krajina tesne pred bankrotom.

Ďalším príkladom populistického sľubu je diaľnica do Košíc do roku 2010, ktorý bol jedným z kľúčových sľubov prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD)..

Zastropovanie dôchodkového veku či zavedenie 13. dôchodku, ktoré presadili politici tesne pred tohtoročnými voľbami, sú príkladom, aké dôsledky môže mať populizmus. Ako totiž povedal Goliaš, pre stanovenie stropu na dôchodkový vek bude Slovensko v roku 2030 v deficite 80 miliárd eur. 13. dôchodok zase tento rok pripraví štátnu kasu o 500 miliónov eur, pričom aj bez toho a pred koronakrízou odborníci odhadovali deficit verejných financií 2,2 miliardy eur.