Monopol na pravdu? Nie, vďaka: Prečítali sme list od Mier Ukrajine

List ako manifest

OZ Mier Ukrajine v reakcii na plán premiéra stretnúť sa po návrate z osláv konca druhej svetovej vojny v Pekingu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským na Ukrajine rozoslalo list s názvom „Robert Fico nie je Slovensko, Slovensko je Európa!“.

Na prvý pohľad emotívny apel, v skutočnosti manifest s prednastaveným záverom. Vytvára dojem, že len bezvýhradná lojalita k Bruselu a Kyjevu je ‘správna Európa’, kým všetko ostatné je hrozba. V skutočnosti je to manifest plný manipulácií, poloprávd a nereálnych tvrdení. Text sa snaží vsugerovať, že len ten, kto bezvýhradne stojí na strane Bruselu a Kyjeva, je „pravý Európan“. Všetci ostatní, vrátane premiéra, sú vykreslení ako hrozba.

Keď sa heslá tvária ako fakty

Pozrime sa na kľúčové tvrdenia listu, ktoré „prekvapivo“ nie sú predmetom skúmania Púchovského Hoaxov a podvodov:

„Rusko nebojuje len s Ukrajinou, ale s celou Európou.“ Toto je … Realita má parametre proxy-konfliktu: kolektívny Západ dlhodobo zvyšuje náklady Rusku cez Ukrajinu. RAND Corporation už v roku 2019 odporúčala americkej administratíve kroky, ktoré „stresujú“ ruskú ekonomiku a armádu – vrátane poskytovania smrtiacej pomoci Ukrajine (benefit: vysoký, riziká: vysoké). (Viď fakt-box RAND 2019.)

„Ďakujeme Ukrajine, že svojím hrdinským bojom chráni slobodu celej Európy, vrátane Slovenska.“ Je to emotívny slogan… Ukrajina nebráni slobodu Slovenska v zmysle bezprostrednej vojenskej hrozby: Rusko nikdy nedeklarovalo záujem o vojenské obsadenie Slovenska. Pre Slovensko sú preukázateľne väčším rizikom sekundárne dopady (energia, inflácia, bezpečnostné napätie) než ruské tanky. Rusko v érach Fica, či Mečiara sa naopak vždy snažilo o dobré vzťahy so Slovenskom, založené na hospodárskej výhodnosti a kultúrnej blízkosti.

„Budeme Vás podporovať až do víťazstva.“ Znie to heroicky, ale … „víťazstvo Ukrajiny“ by znamenalo vojenskú porážku Ruska – pri jadrovom odstrašení nereálny cieľ bez extrémnej eskalácie. Zodpovedná politika pracuje s deeskalačnými a kompromisnými scenármi.

„Ukrajina má právo na slobodu a jej hranice sú tie, ktoré boli uznané v roku 1991.“ Medzinárodné právo stanovuje rámec, ale fakty v teréne sú iné: Krym je de facto pod kontrolou Ruskej federácie od roku 2014 a na Donbase prebiehal konflikt riešený najmä vojensky, nakoľko proruská, východná časť Ukrajiny nesúhlasila s násilnou zmenou moci v Kyjeve. Ignorovať realitu a odvolávať sa výlučne na rok 1991 znamená ponúkať ilúzie.

„Fico získal moc vďaka ruskej propagande a dnes koná proti záujmom slobodného sveta.“ Dôkaz, že voľby „vyrobila“ Ficovi ruská propaganda, neexistuje. Voliči reagovali na zbrane pre Ukrajinu, sociálne témy a chaos predošlých vlád. Opačné tvrdenia urážajú voličov.

List sa vyhýba faktom a používa morálne nálepky („Európa“, „sloboda“, „víťazstvo“) na vytlačenie oponentov z debaty. Nejde o občiansku kontrolu moci, ale o politický aktivizmus prezentovaný ako „hlas občanov“.

Tlaku chýba výtlak

~22-tisíc podpisov vyzerá masívne len na sociálnych sieťach. V mierke štátu je to <0,5 % voličov – typická mobilizácia vlastného jadra, nie mandát väčšiny. Online petície sú navyše samovýber, často s možnosťou anonymného podpisu; nejde o reprezentatívny prieskum, ale o aktivistickú mobilizáciu vlastnej siete. Ak by šlo o skutočný „hlas národa“, videli by sme rádovo vyššie čísla – prah pre referendum je 350 000 podpisov, čiže úplne iná liga. Záver je jednoduchý: nie väčšina, ale dobre organizované hlučné jadro sa opakovane dokáže rýchlo zmobilizovať a vytvoriť mediálny dojem masy.

Nadväzujúce iniciatívy: náhoda? Sotva

List však nie je osamotený. Časovo aj obsahovo naň nadväzujú ďalšie kroky:

OZ Streda: prišlo koncom augusta s návrhom referenda proti ruskej ambasáde. Rétorika opäť extrémna – Rusko je „absolútne zlo“ a Slovensko musí okamžite prerušiť všetky diplomatické vzťahy. Viac sme priniesli (tu a tu).

Infosecurity (Victor Breiner): spustilo v týchto dňoch kampaň Silní bez Ruska. Jej nositeľom je Victor Breiner, bývalý poradca ministra obrany Jaroslava Naďa. Už z tohto personálneho prepojenia je zrejmé, že nejde o neutrálny projekt. Kampaň je namierená proti všetkému a všetkým, čo Infosecurity označí za „proruskú propagandu“.

V zbierke sa priamo hovorí o boji proti ruským peniazom, dezinformáciám a hrozbám. No tu sa dostávame k zásadnému problému: Infosecurity si vyberá, ktoré vplyvové operácie sú pre nich zaujímavé. O britskej operácii Zinc Network, ktorá preukázateľne zasahovala do slovenského informačného priestoru, mlčia. Keď ide o Rusko, ide o existenčnú hrozbu. Keď ide o spojencov z Londýna či Washingtonu, ticho. Takto sa však seriózna analytická práca nerobí – toto je čistá propaganda, navyše v konflikte záujmov. Tejto kampani sme sa venovali (tu).

Hlboká orba: pripravovaná iniciatíva Demokratov okolo Jaroslava Naďa, ktorá má „vyčistiť“ verejný priestor. V praxi to znamená umlčať médiá a názory, ktoré nezodpovedajú bruselskému naratívu. Zvlášť nabrúsení sú Demokrati voči Hlavným správam, ktoré bez dôkazov obviňujú z podpory Vladimírom Putinom. Argumentáciu redakcie úplne ignorujú.

Čo bude nasledovať, keď ani tieto výkriky do tmy na slovenskú kriticky mysliacu väčšinu nezaberú?

Ak by šlo o spontánne akcie, boli by roztrieštené a rôznorodé. No tu vidíme presný opak – rovnaký slovník, rovnaké ciele, rovnaké načasovanie.

Skutočnosť, že ide o navzájom prepojené iniciatívy a aktérov potvrdzuje aj tento screenshot s Facebooku OZ Mier Ukrajine:

Prečo teraz?

Róbert Fico sa stal symbolom inej politiky. Politiky suverenity, odmietania diktátu a slepého nasledovania Bruselu. A to je pre tieto kruhy neakceptovateľné. Preto spustili koordinovanú ofenzívu – listy, petície, zbierky, referendá – aby vytvorili ilúziu, že „národ“ stojí na ich strane.

Dokonca tí istí aktéri dnes skúšajú prerobiť vlastenectvo na marketingový produkt. Výsledok? Rovnaké fiasko, aké sme videli pri prezidentskej kampani – bez autenticity to u voličov nefunguje. Týmto silám o Slovensko nikdy nešlo, lebo Slovenský národ v srdci nemajú.

Koordinovaná menšina proti väčšine

List OZ Mier Ukrajine je len ďalším prejavom ideologickej vojny, ktorú vedie malá, ale dobre organizovaná skupina. Táto menšina sa snaží presadiť svoju víziu Slovenska aj proti vôli väčšiny. A robí to cez mimovládky, „nezávislé“ médiá zbierky a emotívne heslá, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Symbolické je, kto sa pod list podpisuje: známe mimovládne značky (VIA IURIS, Nadácia ESET). O to dôležitejšie je trvať na pluralite a suverenite.

Slovensko si musí zachovať pluralitu a suverenitu. Nie je možné dovoliť, aby sa propaganda v podobe listov a petícií vydávala za „hlas občanov“. V skutočnosti ide len o hlas malej skupiny aktivistov, ktorá sa nevie zmieriť s tým, že voliči rozhodli inak.