Vyhlási Ukrajina referendum o územiach?

Ak si však vypočujete tieto Putinove komentáre, stretnutie spomenul len mimochodom a dodal, že v ňom zatiaľ nevidí veľký zmysel.

Hovoril hlavne o problémoch, ktoré podľa neho existujú s podpísaním mierovej zmluvy s Ukrajinou.

Po prvé, ide o tú istú tézu o Zelenského „nelegitimite“ (ktorú ukrajinské úrady vyvracajú), a teda o „nelegitimite“ akýchkoľvek dohôd s ním.

Po druhé, dal jasne najavo, že by chcel, aby Ukrajina oficiálne uznala anexiu území. Na to by sa však muselo uskutočniť referendum, čo je počas stanného práva zakázané.

Taktiež Putin na základe svojich skorších vyhlásení a komentárov v médiách stanovuje ako podmienku pre prímerie stiahnutie ukrajinských vojsk z celého územia Doneckej a Luhanskej oblasti (skôr požadoval stiahnutie vojsk z celého územia Chersonskej a Záporožskej oblasti, ale podľa správ médií počas stretnutia s Trumpom na Aljaške túto požiadavku stiahol).

Ak toto všetko porovnáme, vynára sa len jedna schéma, podľa ktorej je možné Putinom stanovené podmienky realizovať.

Po prvé, ide o stiahnutie Ozbrojených síl Ukrajiny z Donbasu.

Ďalej – prímerie pozdĺž celej frontovej línie (vyhlásenie prímeria) a zrušenie stanného práva na Ukrajine, vypísanie parlamentných a prezidentských volieb.

Následne sa pripraví návrh zákona o zmenách a doplneniach ústavy (tie môžu zahŕňať nielen územné otázky, ale aj neutrálny status, ruský jazyk a ďalšie podmienky pre prípadnú mierovú dohodu), ktorý Rada posiela Ústavnému súdu (od júna už existuje potrebné kvórum na rozhodovanie – 12 sudcov).

Ústavný súd následne vyhlási návrh zákona za súlad s ústavou, po čom sa predloží na referendum, ktoré by mohlo byť naplánované na deň volieb.

Nasleduje voľba prezidenta a Rady. Rada prijme zmeny a doplnenia ústavy hneď na prvých zasadnutiach. Keďže zmeny a doplnenia musia byť prijaté v dvoch čítaniach na dvoch rôznych zasadnutiach Rady, na urýchlenie procesu možno použiť metódu, ktorú už v roku 2019 vyskúšali „služobníci ľudu“. Potom, 29. augusta, na úplne prvom zasadnutí Rady, parlament prijal v prvom čítaní zmeny a doplnenia ústavy, ktorými sa zrušila poslanecká imunita. Predseda parlamentu potom vyhlásil prvé zasadnutie nového parlamentu za ukončené. Druhé zasadnutie naplánoval na 3. septembra, kde boli zmeny a doplnenia ústavy schválené v druhom čítaní. Rovnaká schéma sa dá použiť aj pre nové dodatky k Ústave.

Dodatky k Ústave potom podpíše nový prezident. On (alebo jeho zástupca) potom podpíše mierovú zmluvu s Ruskou federáciou a Rada ju ratifikuje.

Urobme si výhradu – nie je známe, či má Kremeľ na mysli práve túto schému, ale je to jediná, ktorá umožňuje riešiť otázky týkajúce sa implementácie mierových dohôd v ukrajinskej právnej oblasti, v podobe, ktorú Moskva presadzuje.

Zároveň je zrejmé, že Kyjev nebude súhlasiť so žiadnym z bodov tejto schémy. Navyše sa všeobecne verí, že Putin kladie také podmienky, že ich ukrajinské úrady určite odmietnu. A ak by s nimi súhlasili, spôsobilo by to vnútornú vzburu a destabilizáciu s hrozbou kolapsu frontu.

Nehovoriac o tom, že samotný plán je zložitý a aj keby Banková s ním formálne súhlasila, môže byť v ktorejkoľvek fáze narušený (rozhodnutím Ústavného súdu, neúspešným referendom alebo nedostatkom 300 hlasov v Rade na zmenu Ústavy). A v takom prípade sa vec obmedzí na stiahnutie vojsk a dohodu o dočasnom prímerí.

Ale zopakujme si, vôbec nie je na dohľad žiadna situácia, v ktorej by bol Kyjev pripravený diskutovať čo i len o prvom bode plánu (stiahnutie vojsk z Donbasu), nehovoriac o všetkých ostatných.

Situácia sa môže zmeniť iba v prípade veľmi silného tlaku zo strany Spojených štátov, alebo prudkého zhoršenia situácie na fronte.

Prečítajte si tiež

• Macron pripustil, že Ukrajina uzná stratu území
• Ukrajina je pripravená „prenechať územie, ktoré už kontroluje Rusko“
• Ukrajina by mala súhlasiť s dočasnou okupáciou časti svojho územia, tvrdí český prezident Petr Pavel