Tri doterajšie strany síce zanikajú, ale naďalej budú pôsobiť ako frakcie v novej strane. Podelili si aj vedúce stranícke funkcie – predsedom novej strany sa stal doterajší šéf SMK Krisztián Forró, Republikovú radu strany povedie doterajší šéf Mosta-Híd László Sólymos a podpredsedom bude Szabolcs Mózes zo Spolupatričnosti.

Po tom, ako Strana maďarskej komunity (ešte pod svojím starším názvom Strana maďarskej koalície, SMK) neuspela v parlamentných voľbách v roku 2010 a nepodarilo sa jej dostať do parlamentu, nastali pre ňu ťažké časy a stala sa vlastne outsiderom slovenskej politiky. Jej konkurent, strana Most-Híd založená Bélom Bugárom, ktorý z SMK odišiel, bola o niečo úspešnejšia a tak sa táto strana podieľala na krátkodobo trvajúcej pravicovej vláde Ivety Radičovej (2010-2012) a neskôr na tretej vláde Roberta Fica a vláde Petra Pellegriniho po boku strán Smer, SNS a spočiatku aj popri strane Sieť Radoslava Procházku (2016-2020).

Hoci bola SMK po roku 2010 už outsiderom, v regiónoch obývaných maďarskou menšinou o nej stále bolo počuť a na výsledkoch v komunálnych či regionálnych voľbách bolo vidieť, že jej pozície u maďarských voličov sú stále nezanedbateľné. Ale v celoštátnom meradle musela jej úlohu obhajkyne maďarských etnických záujmov zastúpiť Bugárova strana Most-Híd.

Bugár vybojoval maďarské názvy

Bugárovi sa v roku 2016 dokonca podaril dovtedy nevídaný kúsok, keď so svojou stranou vstúpil do celoštátnej vládnej koalície so Slovenskou národnou stranou (SNS). To už, pravda, nebol pri kormidle v SNS Ján Slota známy niektorými údernými výrokmi na adresu Maďarov (asi najznámejším sa stal ten o nasadnutí do tankov smerom na Budapešť), ale umiernenejší Andrej Danko.

Vo volebnom období 2016-2020 sa Mostu-Híd podarilo presadiť trebárs maďarské názvy na železničných staniciach v mestách a obciach s výrazným zastúpením maďarskej menšiny.

Kým Most-Híd sa profiloval ako skôr liberálne ladená strana spolupráce, v rámci ktorej dostali priestor aj Slováci (napríklad Lucia Žitňanská, ktorá sa v tretej Ficovej vláde stala ministerkou spravodlivosti), SMK bola vždy pomerne nacionalisticky vyhranená. V roku 2002 napríklad vzbudil vášne jej popredný predstaviteľ Miklós Duray, keď na straníckom stretnutí v Budapešti povzbudil vtedajšieho maďarského premiéra Orbána slovami: „Felvidék je s vami, felvidék ťa podporuje, Viktor!“

Exkluzívna účasť Gyimesiho na rokovaní

Keďže predsedom Aliancie má byť doterajší predseda SMK Krisztián Forró, vyzerá to tak, že maďarský nacionalizmus sa pomaly do slovenskej celoštátnej politiky vracia. Ba dokonca – povedzme si pravdu – on tam už vlastne je.

Konkrétne prostredníctvom osoby poslanca Národnej rady za OĽaNO Györgya Gyimesiho. Tohto svojho poslanca dokonca Igor Matovič (ako minister financií) poctil exkluzívnou účasťou na rokovaní s maďarskou delegáciou o ruskej vakcíne Sputnik, kým slovenských diplomatov vtedy zo stretnutia úplne vynechal.

Gyimesi mal od svojho zvolenia do Národnej rady už viacero radikálnych výrokov, ktorým sa jednoznačne prihlásil k tvrdo nacionalistickému kurzu politiky Maďarov na Slovensku. Jeho vyjadrenia museli krotiť aj koaliční predstavitelia ako minister zahraničných vecí Ivan Korčok či štátny tajomník ministerstva zahraničia Martin Klus.

Maďarská politika na Slovensku si tak našla svoju cestičku aj v situácii, keď sa po voľbách v roku 2020 nedostala do parlamentu žiadna z maďarských strán.

Maďarská ideológia zdôrazňuje krivdy

Nový subjekt Aliancia má fungovať na princípe platforiem, pričom týmito platformami budú vlastne doterajšie tri politické strany. Keďže jednou z platforiem bude SMK, určite môžeme v prípade zvolenia Aliancie do Národnej rady SR očakávať aj zosilnenie nacionalistického a šovinistického prvku v slovenskej politike.

O tom, že Maďari, či už tí v Maďarsku alebo aj tí na Slovensku, sú poznačení maďarskou národnou ideológiou zdôrazňujúcou „krivdy“ voči svojmu národu v priebehu 20. storočia, predovšetkým pokiaľ ide o rozdelenie maďarského národa hranicami v dôsledku Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920, si nemusíme príliš veľa hovoriť. Takéto zmýšľanie a ideológia viedla do istej miery všetky maďarské vlády po Trianone. Týka sa to pochopiteľne aj súčasnej vlády vedenej Viktorom Orbánom.

Orbán síce aktuálne nie je populárny v probruselských západoeurópskych kruhoch, ale doma si stále udržiava so svojou stranou Fidesz značnú podporu. Mnohí európski a dokonca aj americkí vlastenci vidia aktuálne v maďarskom premiérovi jedného z vodcov „kontrarevolúcie“, ktorá by mohla zmeniť deštruktívne ľavicovo-liberálne myšlienkové nastavenie a najmä prax súčasnej Európy a Európskej únie.

Viktor Orbán sa skutočne pre svoj štát a svoj národ snaží vybojovať čo najviac. To síce hnevá predstaviteľov Bruselu, ale zároveň povzbudzuje jeho sympatizantov v Maďarsku, ako aj v okolitých krajinách obývaných Maďarmi. Morálne povzbudení Orbánovým zápasom za čo najlepšie postavenie nielen Maďarska, ale aj Maďarov v Európe, sa môžu cítiť aj Maďari na Slovensku, predovšetkým tí ich politickí predstavitelia, ktorí boli doposiaľ členmi SMK.

Orbánova politika v súčasnosti získava značnú popularitu aj medzi konzervatívnymi Slovákmi, ale určite nie, pokiaľ ide o jej nacionalistické požiadavky.

Slovensko potrebuje sebavedomú vládu

Matovičova a Hegerova vláda pochopiteľne nemôžu byť súčasnej maďarskej vláde ani dobrým protihráčom a ani dobrým partnerom, pokiaľ ide o aktivity v rámci Vyšehradskej štvorky. Takou by mohla byť len sebavedomá vláda skutočne prihliadajúca na slovenské záujmy, čoho tá súčasná, vyznačujúca sa bezmedzným prisluhovaním prozápadným elitám, jednoducho nie je schopná.

Snáď je pre Slovensko šťastím v nešťastí, že slovenskí Maďari aktuálne nemajú výraznú politickú reprezentáciu v slovenskom parlamente. Nová strana Aliancia však vyzerá byť odhodlaná dostatočne razantne presadzovať maďarské etnické požiadavky, v čom ju podporujú aj výsledky prieskumov verejnej mienky, ktoré strane dávajú nádej na vstup do Národnej rady.

Na záver treba snáď len skonštatovať, že k tomu, čoho boli schopní menšinoví maďarskí politici, by sa mali odhodlať aj tzv. konzervatívne a národné sily na Slovensku. Slovenskí Maďari už pochopili, že roztrieštenosť ich záujmom vôbec nepomáha a neprospieva. Mali by si to konečne uvedomiť aj politici presadzujúci slovenské záujmy. Pokiaľ to s týmito záujmami myslia naozaj úprimne.

Ladislav Kováčik