Minister Gajdoš vo svojom tlačovom vyhlásení (Viac o ňom píšeme TU) uviedol, že Slovensko prijme všetky legislatívne a účinné personálne opatrenia vedúce k zamedzeniu aktivít zoskupenia Slovenskí branci a jemu podobných skupín.

Gajdoš pripustil aj prepustenie profesionálnych vojakov podieľajúcich sa na aktivitách takýchto skupín. Tie podľa ministra vykonávajú „aktivity, ktoré môžu byť zneužité na nedemokratické účely, či už v prospech jednotlivca alebo úzkej skupiny ľudí, ktorí nekonajú v súlade so zahranično-politickou orientáciou SR, ale v rozpore s bezpečnostnými záujmami našej vlasti.“

Gajdoš tvrdí, že profesionáli zapojení do týchto skupín môžu „zneužívať vedomosti a spôsobilosti, ktoré nabrali počas výcviku v OS SR“, a že „vytváranie zoskupení s vojenskými prvkami, ktoré predstavujú paralelu k regulárnym štátnym bezpečnostným zložkám, akými sú aj OS SR, predstavuje v podmienkach demokratickej spoločnosti významné bezpečnostné riziko“, a preto „realizácia vojenského výcviku musí byť v právnom štáte, ako je SR, plne riadená a koordinovaná kompetentnými štátnymi orgánmi a nie súkromnými osobami či subjektmi s podozrivou minulosťou a kontaktmi“.

Kto sú vlastne Slovenskí branci? Na svojej webovej stránke www.slovenski-branci.sk o sebe píšu: „Sme domobrana. V časoch miernych pomáhame, v časoch tažkých bránime. Slovenskí branci sú apolitická, nezisková organizácia, ktorá si kladie za úlohu rozvíjať u mladých ľudí lásku k vlasti, prírode a nášmu kultúrnemu dedičstvu prostredníctvom rôznych dobrovoľných a dobročinných akcií ako sú napríklad eko akcie, pomoc ľuďom pri prírodných katastrofách, branné cvičenia pre deti, a pod. Tiež sa snažíme naučiť a pripraviť mladých ľudí na to, ako riešiť rôzne krízové situácie, ako ochrániť seba, svoju rodinu či blízkych a svoju vlasť. Toto sa snažíme docieliť prostredníctvom branných výcvikov, ktoré pravideľne organizujeme. Na ktorých sa učíme v skratke: prežitie v prírode, prvá pomoc, zdravoveda, vojenská taktika (konvenčný i partizánsky štýl boja), narábanie so zbraňami, boj z blízka, topografia, RCHBO ochrana (radiačná, chemická, biologická ochrana) a mnoho iného.“

Podľa tohto textu teda ide o samé ušľachtilé aktivity, ktoré ničím neohrozujú demokratické zriadenie v tomto štáte, ako hovorí minister Gajdoš. O stanovisko k ministrovým vyhláseniam sme preto požiadali predsedu organizácie Slovenskí branci Petra Švrčeka. Jeho vyjadrenie prinášame v plnom znení:

„Podnet na prešetrenie generálnou prokuratúrou vítam, nakoľko som si istý, že generálna prokuratúra nezistí žiadnu nelegálnu či trestnú činnosť zo strany Slovenských brancov, a teda očakávam plné očistenie nášho mena.

Na druhú stranu, vyhlásenia typu, že úsilím pána ministra Gajdoša dokonca bude pozatvárať ľudí, ktorí cvičia aktivity podobné tým našim, samozrejme tým nepochybne myslel nás, a vyhodiť z armády ľudí, ktorí pomáhajú budovať na Slovensku domobranu – a teda zväčšujú obranyschopnosť územia Slovenskej republiky a jej obyvateľov, čím de facto plnia svoju prísahu nad rámec toho, čo musia robiť – takéto vyhlásenia považujem za nelegálnu činnosť a za veľmi vážny a nebezpečný precedens. Podľa tohto prístupu ľubovoľná organizácia a ľubovoľné osoby, ktoré nevyvíjajú žiadnu nelegálnu činnosť, môžu byť len na základe svojho názoru, presvedčenia či nebodaj iných vlastností, ktoré sa nebudú páčiť či už súčasným alebo budúcim predstaviteľom štátu, likvidovaní.

To, o čom rozpráva pán Gajdoš, je systematická likvidácia. Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorým sa vyhráža vyhodením, sú živitelia rodín, ktoré majú svoje hypotéky a povinnosti. Týchto ľudí sa rozhodli páni zhora zlikvidovať a to už sú politické procesy nezlučiteľné s demokratickým zriadením našej republiky. To si o tom myslím.

A pikantné na tom je, že sú za tým predstavitelia strany, ktorá má dokonca v programe uvedenú podporu a vytváranie športovo-branných organizácií aj v rukách civilného sektora a podporu obranyschopnosti republiky. A pritom jedinú a najväčšiu branno-športovú organizáciu na Slovensku, ktorú v tejto chvíli predstavujú Slovenskí branci, a ktorá bola ochotná vo všetkých veciach spolupracovať, komunikovať, ktorá nemá žiadnu trestnú, nelegálnu činnosť a nemá ani žiadnu preukázateľnú náväznosť na Ľudovú stranu Naše Slovensko, tak túto domobranu chcú teraz systematicky likvidovať. Čiže okrem iného idú aj proti vlastnému programu…

Treba aj povedať a neustále pripomínať, že argument, ktorým sa títo páni neustále oháňajú, že nejakým spôsobom chceme nahrádzať a suplovať armádu a ozbrojené sily Slovenskej republiky, je totálne smiešny a scestný. Toto nikdy nebol náš cieľ, veď to ani nie je možné: dvesto chlapov nemôže predsa nijako nahrádzať ozbrojené zložky republiky, ktoré sa počítajú rádovo v desaťtisícoch. Je to nerealistická, utopická predstava a podsúvanie verejnosti niečoho takéhoto absurdného je naozaj smiešne.“

Toľko Peter Švrček, predseda organizácie Slovenskí branci.

Ako je to v iných demokratických krajinách? Existujú aj tam organizácie s vojenskou štruktúrou, organizáciou a poslaním? Keď sa pozrieme do zahraničia, zistíme, že v mnohých štátoch existujú nielen vlasteneckí domobranci ozbrojení vzduchovkami, ako u nás, ale dokonca profesionálne a špičkovo vycvičené a vyzbrojené súkromné armády, ktoré sa zúčastňujú takmer všetkých vojenských konfliktov vo svete.

Autor Pavol Kosnáč v obšírnom (a mimochodom, veľmi zaujímavom) článku Moderné dejiny žoldnierskeho remesla (celý článok nájdete TU) na špecializovanom vojenskom portáli armadninoviny.cz píše, že v rôznych krajinách všade po svete existujú od nepamäti neštátne vojenské zložky, žoldnierov spomínajú už staroegyptské záznamy z bitky pri Kadéši.

„Doba žoldnierov sa po epizóde mierneho útlmu počas obdobia národných štátov, keď bolo legitímne použitie sily rezervované pre národné ozbrojené zložky, vracia,“ píše Kosnáč. „Private Military and Security Companies (PMSC) rastú ako huby po daždi. Počet žoldnierov, ktorí ešte pred 30 rokmi tvorili asi percento nasadeného personálu v konfliktoch po celom svete dnes stúpa nad 10 percent. V niektorých intervaloch počas konfliktu v Iraku dokonca tvorili dve tretiny síl, ktoré malo k dispozícii spojenecké velenie.“

„Väčšina žoldnierov sa regrutuje z radov bývalých príslušníkov bojových zložiek,“ uvádza ďalej Kosnáč. „Pokiaľ človek má ambíciu stať sa žoldnierom a nemá skúsenosti z ozbrojených zložiek, môže sa mu to podariť. Jeho podmienky sú ale veľmi sťažené a výcviky v súkromných výcvikových agentúrach nie sú zrovna lacné. Kto na to má, alebo si je ochotný požičať, môže začať trénovať. Aj na Slovensku je niekoľko výcvikových agentúr, hoci tie sa zameriavajú skôr na výcvik osobných strážcov než žoldnierov (jedná sa o dve značne odlišné množiny zručností). Ale ponúka sa aj balíček ,kontraktor‘.“

Kosnáč ďalej uvádza, že dnes už najčastejším zamestnávateľom PMSC nie sú korporácie, ale vlády viac ako 50 krajín sveta, v posledných rokoch predovšetkým Spojené štáty americké.

Tak si položme otázku: čo sú proti týmto smrteľne nebezpečným súkromným militaristickým šialencom naši slovenskí vlasteneckí domobranci ozbrojení vzduchovkami? Prečo zrazu tak vadia ministrovi nominovanému stranou, ktorá má dokonca v názve uvedené, že je slovenská a navyše ešte aj národná? Prečo vo svete, kde sa právomoci štátov čoraz viac zmenšujú a odovzdávajú rôznym mimovládnym organizáciám, súkromným školám, súkromným poisťovniam a iným súkromným inštitúciám, vrátane súkromných armád, môže niekomu vadiť dvesto mladých mužov bez skutočných zbraní, ktorí chcú len pomáhať a trénovať, a takto zväčšovať obranyschopnosť krajiny a obyvateľstva?

Alebo azda toto je ten pravý dôvod – že niekomu vadí, ak bude obyvateľstvo obranyschopné? Niekomu, kto sa bojí, že jedného dňa by diaľkové ovládanie krajiny cez kompradorov a iných korupčníkov a janičiarov mohlo zlyhať a ľudia by mohli nebodaj vziať vládu svojej krajiny do vlastných rúk?

Ivan Lehotský