Slovenské “osobnosti” poslali otvorený list do Bruselu: “Nepodľahnite zavádzajúcim argumentom Fica”

Bratislava/Brusel 11. decembra 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Kampaň opozície, médií a mimovládok za účelom podpory Úradu špeciálnej prokuratúry ÚŠP pokračuje. Desiatky “osobností” sa podpísali pod otvorený list Európskej komisii, v ktorom nesúhlasia so zámerom vlády SR zrušiť Lipšicovu špeciálnu prokuratúru

Premiér Robert Fico (Smer-SSD) minulý týždeň informoval, že vláda prijala zásadné rozhodnutia v oblasti právneho štátu na Slovensku vrátane zrušenia ÚŠP a reformy Trestného poriadku. Slovenská vládna delegácia zmeny dopredu konzultovala s vedením Európskej komisie vrátene šéfky EK Ursuly von der Leyenovej.

Skupina slovenských umelcov, vedcov, novinárov, diplomatov a expolitikov však napriek tomu apeluje na eurokomisiu, aby v súvislosti s rozhodnutiami Ficovej vlády zasiahla. Prinášame vám otvorený list týchto aktivistov v plnom znení:

Vážená predsedníčka Európskej komisie pani Ursula von der Leyen, vážený európsky komisár pre spravodlivosť pán Didier Reynders,

my, signatári tejto výzvy, sa obraciame na Vás v našom vlastnom mene, ako aj v mene mnohých ďalších demokraticky zmýšľajúcich občanov a občianok Slovenskej republiky.

Po parlamentných voľbách v septembri 2023 pri plnom rešpektovaní suverenity ľudu a volebných výsledkov vznikla na Slovensku nová vláda na čele s Robertom Ficom. Vzápätí po svojom nástupe uskutočnila početné personálne zmeny vo viacerých inštitúciách verejnej moci, ktoré vykazujú znaky porušenia platných zákonov. Predložila tiež návrhy na zmeny v samotnom systéme inštitúcií. Viaceré z týchto návrhov vyvolávajú oprávnené znepokojenie z negatívneho dopadu na demokratický režim a stav právneho štátu. Obzvlášť to platí pre návrh vlády na zrušenie Špeciálnej prokuratúry.

Práve Špeciálna prokuratúra spolu so Špecializovaným trestným súdom ako dve procesne nezávislé justičné inštitúcie významným dielom prispeli k obnoveniu mechanizmov právneho štátu po roku 2020, k vyšetreniu a potrestaniu viacerých trestných činov, vrátane vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martíny Kušnírovej, ako aj k vyšetreniu iných nájomných vrážd, prípadov korupcie vysokopostavených úradníkov a politikov, prípadov zneužívania mocenského postavenia i ďalších aktivít organizovanej kriminality.

Skutočným motívom, ktorý viedol novu vládu k predloženiu tohto návrhu, je podľa nášho presvedčenia založeného na poznaní situácie a faktov snaha vlády zastaviť vyšetrovanie trestných činov korupčného charakteru spáchaných v rokoch 2012–2020. Aktérmi týchto prípadov sú totiž osoby blízke politickým stranám terajšej vládnej koalície, pričom viaceré z nich po voľbách 2023 zaujali pozície v orgánoch verejnej moci ako predstavitelia novej vládnej koalície. Pritom sa nedá vylúčiť, že v dôsledku zrušenia Špeciálnej prokuratúry budú oslobodené aj už právoplatne odsúdené osoby blízke terajšej vláde.

Navyše, vláda sa rozhodla uskutočniť tento závažný krok bez potrebnej odbornej diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez štandardného pripomienkovania. Ignorovala tým stanoviská a vyhlásenia Európskej komisie o tom, že právny štát ako jedna zo základných hodnôt Európskej únie zahŕňa transparentný, zodpovedný, demokratický a pluralistický postup prijímania zákonov.

Premiér Robert Fico zavádza slovenskú verejnosť aj partnerov v Európskej únii, keď tvrdí, že likvidácia Špeciálnej prokuratúry je obyčajnou reorganizáciou, po ktorej budú prokurátori, ktorí v nej doteraz pôsobili, preradení do útvarov Generálnej prokuratúry a všetky vyšetrovania pobežia ďalej. Po prvé, neexistuje záruka, že prokurátori zrušenej Špeciálnej prokuratúry budú nerušene pokračovať vo svojej kariére v rámci Generálnej prokuratúry (nie je vylúčené, že mnohí z nich sa na novom pôsobisku dostanú pod silný tlak so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami). Po druhé, práve Generálna prokuratúra opakovane sporným spôsobom (použitím paragrafu 363 Trestného poriadku) znemožňuje trestné stíhanie osôb podozrivých zo spáchania závažných zločinov. Jednou z týchto osôb sa napokon stal v roku 2022 nielen terajší minister obrany Robert Kaliňák, ale aj terajší premiér Robert Fico, ktorý bol obvinený zo spáchania troch trestných činov. Vládnym úsilím o zrušenie Špeciálnej prokuratúry sa Robert Fico a jeho politickí spojenci z novej vládnej koalície snažia vyhnúť čo i len možnosti vyvodenia osobnej zodpovednosti za účasť na podozrivých aktivitách odporujúcich zákonu.

Robert Fico, poučený skúsenosťami politikov zo susedných krajín a obávajúci sa možnosti oslabenia až zastavenia finančných transferov z EÚ, sa pokúša získať podporu EÚ pre svoje problematické kroky rozrušujúce právny štát na Slovensku, resp. dosiahnuť aspoň neutrálny postoj EÚ.

Oceňujeme, že Európska komisia už zareagovala a v zaslanom dokumente požiadala vládu SR, aby umožnila odbornú diskusiu a vyžiadala si stanovisko od Benátskej komisie. Musíme však konštatovať, že vláda túto požiadavku ignoruje. Po voľbách a nástupe novej vlády nijaká odborná diskusia o Špeciálnej prokuratúre neprebehla a na schvaľovacom procese vláda nemieni nič meniť. Návrh zákona, ktorý má zrušiť Špeciálnu prokuratúru, už na svojom zasadnutí schválila a chce ho presadiť v parlamente prostredníctvom tzv. skráteného legislatívneho konania.

Vážená pani von der Leyen, vážený pán Reynders,

vyzývame Vás, aby ste nepodľahli zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica v prospech návrhov, ktoré majú za cieľ znefunkčniť mechanizmy právneho štátu spôsobom, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi právneho štátu. Realizácia týchto návrhov povedie k nastoleniu politickej kontroly nad vyšetrovacími orgánmi. Považujeme Európsku úniu za hlavného spojenca občanov a občianok SR pri obrane slobody, demokracie, ľudských práv a právneho štátu a veríme, že sa to nikdy nezmení.

Grigorij Mesežnikov, politológ, prezident Inštitútu pre verejné otázky

Martin Bútora, sociológ, diplomat, spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu, čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky

Zora Bútorová, sociologička, vysokoškolská pegagogička, Inštitút pre verejné otázky

Egon Gál, filozof, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA)

Prof. Adam Bžoch, literárny vedec, kultúrny historik, vysokoškolský pedagóg a prekladateľ, Ústav svetovej literatúry SAV, Katedra dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty, Trnavská univerzita

Richard Stanke, herec, člen Činohry Slovenského národného divadla

Magda Vášáryová, bývalá štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR, zakladateľka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA)

Prof. MUDr. Jozef Hašto, PhD., psychiater, vysokoškolský učiteľ, bývalý primár Psychiatrickej kliniky v Trenčíne

Prof. Juraj Stern, rektor Paneurópskej vysokej školy, bývalý rektor Ekonomickej univerzity a prezident Slovenskej rektorskej konferencie

Soňa Szomolányi, emeritná profesorka politológie, Univerzita Komenského

Jozef Bátora, univerzitný profesor politológie, Univerzita Komenského

Peter Zajac, spoluzakladateľ Verejnosti proti násiliu, prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, emeritný profesor Humboldtovej univerzity v Berlíne a emeritný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry SAV, bývalý poslanec NR SR

Dušan Trančík, režisér, člen Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a Európskej filmovej akadémie

MUDr. Růžena Trančíková, lekárka, členka Slovenskej lekárskej spoločnosti

Ján Štrasser, básnik, esejista a prekladateľ

Andrej Bán, reportér

MUDr. Peter Tatár, aktér Novembra 89, bývalý poslanec za Verejnosť proti násiliu, lekár, občiansky aktivista

Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD., premiérka vlády SR 2010 – 2012, dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy

Mgr. Dagmar Kusá, PhD., politologička, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA), podpredsedníčka Helsinského výboru pre ľudské práva na Slovensku

Prof. Jana Plichtová, PhD., psychologička

František Šebej, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR a bývalý predseda Zahraničného výboru Národnej rady SR

Juraj Flamik, aktér Novembra 89, občiansky aktivista

Milan Šútovec, literárny vedec a historik, bývalý predseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR

Doc. Michal Vašečka, PhD., sociológ, programový riaditeľ Bratislava Policy Institute, člen Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii za Slovensko, predseda Redakčnej rady Denník N

Valeria Schulczová, riaditeľka Divadla Pavla Országha Hviezdoslava, Bratislava

Samuel Abrahám, PhD., politológ, rektor, Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (BISLA),

Lucia Žitňanská, vysokoškolská pedagogička, bývalá trojnásobná ministerka spravodlivosti SR

Pavol Demeš, bývalý minister medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, zahraničnopolitický analytik

Peter Neuwirth, aktér Novembra 89 v Košiciach, občiansky aktivista

Prof. Emília Beblavá, vysokoškolská pedagogička, Fakulta sociálnych a ekonomický vied Univerzity Komenského, výskumníčka, aktivistka v oblasti transparentnosti a boja proti korupcii

Doc. Miroslav Beblavý, ekonóm, vedec, spisovateľ, bývalý poslanec Národnej rady SR

Fedor Blaščák, riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti

Mikuláš Huba, ochranár, bývalý poslanec Národnej rady SR, občiansky aktivista

Andrej Findor, vysokoškolský pedagóg, Fakulta sociálnych a ekonomický vied Univerzity Komenského

Michal Hvorecký, spisovateľ, prekladateľ, publicista

Rastislav Káčer, diplomat, zahranično-politický analytik, bývalý minister zahraničných vecí

Prof. Alexander Duleba, vysokoškolský pedagóg, analytik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku

Gábor Zászlos, manažér, bývalý podpredseda vlády SR

Viera Dubačová, divadelná režisérka, občianska aktivistka, bývalá poslankyňa Národnej rady SR

Ivan Kamenec, historik, Historický ústav SAV

László Szigeti, vydavateľ, esejista

Jana Juráňová, spisovateľka, prekladateľka, spoluzakladateľka feministického projektu ASPEKT

Csilla Droppová, občianska aktivistka

Miroslav Pollák, matematik, občiansky aktivista, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity

Ľubica Trubíniová, ochranárka a občianska aktivistka

Juraj Buzalka, antropológ, Ústav sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského

Katarína Zavacká, právnička, historička práva, Ústav štátu a práva SAV

Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu

Robert Roth, člen Činohry Slovenského národného divadla

Peter Breier, psychiater, spoluzakladateľ Ligy za duševné zdravie

Ing. Viktor Nižňanský, PhD., urbanistický ekonóm, bývalý splnomocnenec vlády pre decentralizáciu štátu

Laura Dittel, výkonná riaditeľka, Karpatská nadácia

Doc. Mgr. art Zuzana Krónerová, herečka

Marián Hatala, básnik, prozaik, prekladateľ

Juraj Mesík, nezávislý analytik globálnych trendov

Lucia Štasselová, aktivistka, poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava

Ľuba Lesná, novinárka, spisovateľka

Boris Farkaš, herec Divadla Astorka v Bratislave

Kaťa Farkašová, filmárka, aktivistka za ľudské práva žien

Péter Hunčík, psychiater, spisovateľ, občiansky aktivista

Zuzana Wienk, občianska aktivistka, riaditeľka občianskeho združenia Bystriny

Mária Patakyová, bývalá verejná ochrankyňa práv

Katarína Šimončičová, ochranárka, bývalá poslankyňa mestského zastupiteľstva, Bratislava

Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu

Lucia Szabová, klimatická aktivistka, koordinátorka Klimatickej koalície, spoluzakladateľka občianskeho združenia Znepokojené matky

Richard Krivda, kameraman

Ján Hacaj, vinár, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia ČSFR

Laco Oravec, občiansky aktivista, Nová Cvernovka

Rudolf Sikora, výtvarník

Tina Sikorová Čorná, publicistka

Šarlota Pufflerová, PhD., psychologička, výkonná riaditeľka OZ Občan, demokracia a zodpovednosť