Potom, ako advokátska komora môj podnet, ako nedôvodný odložila, nakoľko „V takýchto prípadoch je miera tolerancie verejných výrokov advokátov, ktorí sú aj politicky činní, zo strany Revíznej komisie SAK ako aj ostatných orgánov SAK výrazne vyššia, ako v prípade výrokov advokátov priamo pri výkone advokátskeho povolania.“   sa táto advokátka dňa  10.12.2023, táto advokátka a poslankyňa v nedeľnej politickej debate v RTVS na adresu neprítomného dekana právnickej fakulty doc. JUDr. Eduarda Burdu, PhD. vyjadrila, že je oportunistom a hanbou akademickej obce. Evidentne pre jeho názory na účinkovanie prokurátorov špeciálnej prokuratúry a jeho názor na plánované zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry. Tak ako sa domnievam, že obsah a spôsob vyjadrenia pani advokátky  na adresu sudcov pri vyhlasovaní rozsudku závažne znižovali dôstojnosť advokátskeho stavu, platí to aj o tomto výroku na adresu dekana právnickej fakulty, ako aj o jej mnohých ďalších verejných prejavoch a celkovom účinkovaní vo verejnom živote aj na poste ministerky spravodlivosti.

V prvom rade je potrebné poukázať na to, že aj advokáti s pozastaveným výkonom advokácie podliehajú disciplinárnej právomoci Slovenskej advokátskej komory. § 9 odsek 2 písmeno c)  zákona o advokácii znie „ Pozastavením výkonu advokácie nie je dotknutá zodpovednosť advokáta za škodu vrátane zodpovednosti za disciplinárne previnenie, ku ktorému došlo v čase pozastavenia výkonu advokácie.“

Čo sa týka pravidiel advokátskej etiky spojených s realizáciou slobody prejavu advokáta aj mimo výkonu advokátskeho povolania,  za relevantné považujem tieto ustanovenia zákona o advokácii a advokátskeho poriadku :

Podľa § 18 odsek 3 zákona o advokácii  „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“ Podľa § 29a odsek 1 zákona o advokácii „ Advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.“

Podľa § 2 odsek 2 Advokátskeho poriadku „Advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať pri výkone povolania aj v čase mimo výkonu povolania na vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu.“ Podľa § 25 odsek 7 Advokátskeho poriadku „ Advokát presadzuje záujmy komory a oprávnené záujmy jej členov vo verejnom a občianskom živote.“

Podľa § 38 Advokátskeho poriadku „Advokát vystupuje voči súdom a iným orgánom verejnej moci tak, aby nenarušil svoju nezávislosť ako aj nezávislosť súdu a iného orgánu verejnej moci. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania.“

Právny názor, aký zaujala revízna komisia Slovenskej advokátskej komory k realizácii slobody prejavu advokátky s pozastaveným výkonom advokácie, ktorá v čase, kedy kritizovala rozsudok súdu bola poslankyňou národnej rady, teda osobou verejne činnou vo vysokej politike, mi pripomína obrátené videnie sveta a považujem ho za vecne nesprávny.

V prvom rade nemožno akceptovať, aby sa na disciplinárnu zodpovednosť advokátov aplikoval dvojaký meter, a aby mali advokáti zastávajúci významné verejné funkcie privilegované postavenie, ktoré ich oprávňuje počínať si vo verejnom priestore nedôstojne, znižujúc vážnosť advokátskeho povolania.

Naopak na advokátov, ktorí vykonávajú významné verejné funkcie, ako ústavní činitelia, by mali byť kladené ešte prísnejšie nároky, pretože to, či ich verejné účinkovanie znižuje dôstojnosť a vážnosť advokátskeho stavu by sa malo posudzovať nielen tým, či dodržiavajú advokátsku etiku, ale či neporušujú pri výkone svojej verejnej funkcie zákony a etický kódex štátnych zamestnancov, ak sú v takýchto funkciách. Ich účinkovanie, vyjadrovanie a spôsoby majú oveľa väčší vplyv na verejnú mienku a teda aj na vnímanie advokátskeho povolania zo strany verejnosti.

Preto nemožno akceptovať názor, že výroky politikov advokátov vo verejnom priestore by sa mali posudzovať benevolentnejšie.

Dá sa súhlasiť s tým, že ak je advokát poslancom, nesmie byť postihovaný za svoje výroky v národnej rade, z čoho by sa dalo odvodiť, že by za jeho účinkovanie v národnej rade, hoc aj znižujúce dôstojnosť advokátskeho stavu, nemala byť voči nemu zo strany komory vyvodzovaná disciplinárna zodpovednosť. Ale tu by sa benevolencia mala končiť.

Všetky ostatné verejne prezentované výroky advokáta, ktorými „robí politiku“ alebo  sa prihovára verejnosti, nesmú znižovať dôstojnosť a vážnosť advokátskeho stavu. Opačný názor podľa mňa nemá oporu ani v požiadavkách kladených na verejné účinkovanie politikov. Je to politik, ktorý musí zniesť väčšiu mieru verejnej kontroly, a teda aj kritiku, ktorá je formulovaná aj expresívnejšími výrazovými prostriedkami. K nárokom na politika a ústavného činiteľa, okrem toho, že je povinný dodržiavať zákony,  musí patriť aj to, aby vlastnú kritiku účinkovania iných ústavných činiteľov, štátnych orgánov, sudcov, akademickej obce, dokázal vyjadriť vecným a kultivovaným spôsobom. A to platí zvlášť pre politikov, ktorí sú súčasne advokátmi s pozastaveným výkonom  advokácie.

Je potrebné pripomenúť, že v prípade výkonu funkcie ministra, člena výkonnej moci, nielenže sa na neho vzťahujú  etické štandardy štátneho zamestnanca, ale ako hlava v jednotlivom rezorte štátnej správy má byť v ich zachovávaní príkladom a nie osobou, ktorá je z pôsobnosti zákona vyňatá a stojí nad zákonom.

Ak si advokát, ktorý vstupuje do vysokej politiky myslí, že pre svoje politické úspechy sa potrebuje správať a vyjadrovať spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s etickými nárokmi kladenými na vyjadrovanie advokáta, má možnosť sa na čas výkonu svojej funkcie z advokátskej komory vyčiarknuť a nebude podliehať disciplinárnej právomoci advokátskej komory.

Je neakceptovateľné, aby bola vyvodzovaná disciplinárna zodpovednosť voči advokátom, nepolitikom, za ich nevhodné výroky napríklad v pojednávacej miestnosti, ktoré nemajú ani zďaleka taký dosah a taký vplyv na zníženie advokátskeho stavu v očiach verejnosti, ako výrok advokátky poslankyne alebo ministerky spravodlivosti, a aby sa voči  advokátom vo vysokej politike pristupovalo s väčšou mierou zhovievavosti.

Takýto selektívny prístup k výkonu disciplinárnej právomoci znižuje dôveryhodnosť advokátskej komory v očiach verejnosti, ale aj v očiach advokátov a spochybňuje jej nezávislosť a apolitickosť.

VEC

Podnet na začatie disciplinárneho konania ex officio voči advokátke Mgr. Márii Kolíkovej

Slovenská advokátska komora !

     Podľa § 1 odsek 1 zákona číslo 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ( ďalej v texte len „zákon o advokácii“)“

      „ Advokácia pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len “klient”) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“

     Podľa § 18 odsek 3 zákona o advokácii

     „Advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.“

    Medzi pravidlá profesijnej etiky, ktoré je advokát pri výkone svojho povolania povinný dodržiavať patrí aj Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory prijatý Konferenciou advokátov dňa 11.6.2021, ktorý v § 2 odseku 2 uvádza, že „Advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať pri výkone povolania a v čase mimo výkonu povolania na vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu.“

   A v piatej časti s podnadpisom „Vzťah advokáta k súdom a iným orgánom verejnej moci“, v § 38 uvádza:

     „ Advokát vystupuje voči súdom a iným orgánom verejnej moci tak, aby nenarušil svoju nezávislosť ako aj nezávislosť súdu  a iného orgánu verejnej moci. Správa sa k nim slušne a korektne. Obsahom svojich písomných, ústnych a iných prejavov a svojím vystupovaním vrátane celkovej úpravy zovňajšku prispieva k dôstojnosti a vážnosti úkonov, na ktorých sa zúčastňuje, ako aj k vážnosti advokátskeho povolania.“

    Podľa § 56 odsek 1 zákona o advokácii „Disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.“

    Podľa § 3 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory prijatého Konferenciou advokátov dňa 11.6.2021 „ Revízna komisia je povinná vykonať šetrenie o každom skutku, o ktorom sa dozvie a ktorý môže byť disciplinárnym previnením advokáta.“

    Advokátka Mgr. Mária Kolíková a súčasne aj poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a bývalá Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, vyvolala svojím komentovaním Rozsudku Špecializovaného trestného súdu vyneseného dňa 19.5.2023 v mediálne ostro sledovanej kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušníkovej na sociálnej sieti FB dňa 19.5.2023, odozvu v mediálnom priestore, z ktorej vyplýva, že ako advokátka sa dôsledne neriadila pravidlami profesijnej etiky, a ako občan zapájajúci sa do verejnej diskusie na sociálnych sieťach sa neriadila dobrými mravmi a spoločensky akceptovanou morálkou, ktorá vo všeobecnosti považuje za neprijateľné šírenie nepravdivých a hrubo zavádzajúcich informácií.

    Závažnosť jej konania je znásobená tým, že okrem toho, že sa jedná o advokátku, je ústavným činiteľom, poslankyňou národnej rady, bývalou ministerkou spravodlivosti, preto to, čo povie a uverejní na sociálnych sieťach, na vlastnej FB stránke, má nielen vyššiu sledovanosť, ale závažnejší dopad na verejnú diskusiu ako aj na tých, o ktorých uvádza skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky.

   Rozsudok bol vyhlásený predsedníčkou senátu JUDr. Ruženou Sabovou dňa 19.5.2023 niekedy okolo 18.30 hodiny, jeho čítanie trvalo približne tri hodiny.

   Mgr. Mária Kolíková, zverejnila o 17.43 na FB video, v ktorom reaguje na rozsudok súdu nasledovne :

     „Nerozumiem, prečo Špecializovaný trestný súd oslobodil Mariana Kočnera z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vypočula som si dvakrát toto rozhodnutie a neporozumela som mu. Úplne chápem, že rodičia Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej boli rozhorčení po tomto rozhodnutí. Myslím si, že ako bývalá ministerka spravodlivosti a advokátka by som mu mohla, mala rozumieť ?  Preto nemám ani žiadne očakávanie, že mu môže rozumieť širšia verejnosť. Nemám pochybnosť, že sudcovia rozhodli v najlepšom vedomí a svedomí. Ale to nestačí. Musia urobiť viac. Myslím si, že by mali dať priestor aj novinárom, aby sa pýtali a aby im odpovedali, dostatočne zrozumiteľne, aby aj oni a cez nich my ostatní sme uverili, prečo tak súd rozhodol a že toto je spravodlivé. A je nepodstatné, že tento prípad ešte pôde pred Najvyšší súd. Je dôležité, aby v každom štádiu konania sme rozumeli, prečo tak súd rozhodol a teraz tomu tak nebolo.“

    Toto svoje vystúpenie doplnila statusom na svojej stránke FB v znení :

    „NESTAČÍ ROZHODNÚŤ, TREBA VYSVETLIŤ

Nerozumiem, prečo Špecializovaný trestný súd oslobodil Mariana Kočnera z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vypočula som si dvakrát rozsudok a jeho odôvodnenie.

Neporozumela som mu ani ako bývalá ministerka spravodlivosti a advokátka. Preto nemám očakávanie, že by mu mohla rozumieť širšia verejnosť a úplne chápem rozhorčenie rodičov Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Osobitne v takomto prípade je úplnou nevyhnutnosťou, aby súd urobil maximum pre vysvetlenie dôvodov svojho rozhodnutia. Mal dať tiež priestor novinárom pýtať sa a odpovedať im na ich otázky. Nie je vôbec podstatné, že ide o živú vec a môže ísť ešte na Najvyšší súd SR. Je dôležité, aby sme rozumeli v každom štádiu konania, prečo a ako súd rozhodol.

Nepochybujem o tom, že sudcovia rozhodli v najlepšom vedomí a svedomí. To však nestačí. Aby sme uverili, že súdy rozhodujú spravodlivo, musia urobiť viac preto, aby sme rozumeli ich rozhodnutiam.“

Keďže o 17.43 hodine ešte hlavné  pojednávanie, na ktorom bol vyhlasovaný rozsudok nebolo ukončené, je tvrdenie Mgr. Márie Kolíkovej o tom, že si rozhodnutie vypočula 2x nepravdivé.

Ako advokátka musí vedieť, že každé hlavné pojednávanie sa začína jeho otvorením a končí sa vtedy, keď súd oznámi prítomným, že bolo skončené. Tiež musí vedieť, že v prípade vyhlasovania rozsudku, predseda senátu tento vyhlasuje pred prítomnými na hlavnom pojednávaní v mene Slovenskej republiky tak, že najprv zreteľne prednesie výrok rozsudku a následne jeho stručné odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Vo svojom videu sa prihovára verejnosti a uvádza, že ako advokátka a bývalá ministerka spravodlivosti by rozsudku mala rozumieť, ale mu nerozumie a preto neočakáva, že mu môže rozumieť širšia verejnosť.

Ako advokátka a ministerka spravodlivosti však musí vedieť, že časť rozsudku, ktorá pomáha sporovým stranám (nie verejnosti) rozsudku porozumieť je jeho odôvodnenie. Pri verejných vyhláseniach rozsudku sa súd riadi ustanovením § 171 odsek 2 Trestného poriadku „ Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak, ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku.“

Spochybňovať rozhodnutie sudcov a označovať ho za nezrozumiteľné a vopred vyslovovať presvedčenie, že mu nemôže porozumieť ani verejnosť v čase, keď jej ani len celá podstatná časť odôvodnenia rozsudku vyhlasovaného verejne nie je známa, je hrubým porušením povinnosti advokáta, ale aj poslanca národnej rady a útokom na nezávislosť súdnej moci a spochybňovanie jeho autority v oblasti, v ktorej má výlučnú právomoc.

Vo svojom vystúpení cielene manipuluje emóciami verejnosti, tvrdiac, že chápe, že rodičia poškodených boli rozhorčení. Ale v čase, kedy už mala Mgr. Mária Kolíková nahraté svoje video, si ani rodičia poškodených ešte nemohli vypočuť celé odôvodnenie rozsudku.

Ani to, že je niekto advokát, ako ani to, že je niekto bývalý minister spravodlivosti, mu nedáva dostatočnú kvalifikáciu na to, aby mohol vecne a konštruktívne hodnotiť rozhodnutie súdu. K tomu je potrebná dokonalá znalosť celého spisu, a nie znalosť toho, čo sa o prípade dostalo na verejnosť. Ďalej znalosť podrobného odôvodnenia rozsudku, ktoré sa objavuje až v jeho písomnom vyhotovení.

Prečo by mali rodičia poškodených pociťovať rozhorčenie voči členom senátu za výrok, ktorým bol oslobodený jeden z obžalovaných ? Viedli azda samostatné vyšetrovanie, alebo vedeli o veci viac, než súd, aby mali jednoznačne záujem na potrestaní práve konkrétnej osoby a nie skutočného páchateľa, ktorého usvedčuje dostatok dôkazov ?

Mgr. Mária Kolíková útočí na sudcov a tvrdí, že okrem toho, čo im ukladá § 171 odsek 2 Trestného poriadku mali urobiť viac a mali dať priestor novinárom. A toto tvrdí v priebehu hlavného pojednávania, ktoré nie je tlačovou besedou, a teda súd na ňom priestor novinárom dať nemôže. A keďže svoje video a status zverejnila ešte pred skončením pojednávania, je jej tvrdenie o tom, že sudcovia pochybili, keď nedali priestor novinárom otvoreným ohováraním. Je nepravdivé.

Na tento komentár k rozsudku zareagovali aj médiá, kedy v novinách Trend vyšiel článok pod názvom

„Rozsudok ešte nedoznel, a už bolo dané, že je nedôveryhodný“, v ktorom autor poukazuje na expresnú kritickú reakciu Denníka N o 17.28 hodine a Márie Kolíkovej o 17.43 hodine, ako aj na to, že ešte v priebehu vyhlasovania rozsudku sa ozvala aj mimovládna organizácia VIA IURIS, ktorá však bola schopná sa zdržať hodnotenia rozsudku a apelovala len na jeho riadne odôvodnenie.

V prípade advokátky Mgr. Márie Kolíkovej sa nejedná o prvý mediálne známy prípad, kedy svojimi verejnými prejavmi (a v médiách dostával ako ministerka spravodlivosti obrovský priestor) vyvolala pohoršenie verejnosti. Za všetky možno uviesť jej snahu o vtipné komentovanie smrti generála Lučanského v zábavnej relácii Pumpa vysielanej na RTVS dňa 16.01. 2021.

Za toto účinkovanie ministerky a advokátky Mgr. Márie Kolíkovej sa musela RTVS ospravedlniť slovenskej verejnosti, z ktorom ospravedlnení zo dňa 19.1.2021 o. i. bolo  uvedené „ Našou snahou je v rámci dialógov ústredných postáv predstaviť všetky názorové fronty a tému odprezentovať vyvážene, konečný názor na prezentované problémy nechávame na diváka. Rovnako sme pristupovali aj k téme tragického úmrtia Milana Lučanského v rámci ostatnej epizódy. Mrzí nás, že spracovanie tejto témy vnímajú niektorí diváci ako urážku jeho pamiatky alebo výsmech tragického úmrtia, čo v žiadnom prípade nebolo našim zámerom. Ospravedlňujeme sa divákom, ktorých sa spracovanie tejto témy v rámci relácie dotklo.“

Ďalej možno uviesť, že advokátka Mgr. Mária Kolíková čelí žalobe zo strany sudkyne JUDr. Dany Jelínekovej za  jej verejné vyhlásenie začiatkom novembra 2021 v rádiu Expres, že “súdnej mape sa bránia aj skorumpovaní sudcovia”.

K tomu dala JUDr. Dana Jelíneková verejné vyhlásenie  „Navyše, pokiaľ je takýmto realizovateľom útoku na autoritu a nestrannosť súdnej moci ministerka spravodlivosti ako mediálne známa osoba symbolicky stelesňujúca justícia v očiach verejnosti, nielenže sa jedná o neprípustný zásah výkonnej moci do moci súdnej a zníženie dôveryhodnosti justície v očiach verejnosti, ale aj o neprípustnú demonštráciu moci s odradzujúcim účinkom pre ostatných sudcov zapojiť sa v budúcnosti do verejnej diskusie o fungovaní súdneho systému, čo je na ujmu demokracie. Kriminalizácia názorových oponentov je typickým znakom totalitných režimov. Nemožno ju ospravedlniť ani plnením si politických ambícií a cieľov.“ ukončila svoje vyhlásenie naštvaná sudkyňa.“

Mgr. Mária Kolíková, počas svojho pôsobenia ako ministerka spravodlivosti, sa vedome snažila ohroziť aj záujmy advokácie a advokátov, pričom podľa § 25 odsek 7 Advokátskeho poriadku „Advokát presadzuje záujmy komory a oprávnené záujmy jej členov vo verejnom a občianskom živote.“

V rozpore so  závermi rokovania so zástupcami advokátskej komory, v rozpore s programovým vyhlásením vlády sa pokúsila odňať disciplinárnu právomoc advokátskej komore, čím by oslabila nielen právomoci, ktoré advokátska komora ako samosprávna stavovská organizácia má, ale  ohrozila by aj nezávislosť advokácie ako takej. Na verejnosti pritom tvrdila, že disciplinárne konania vedené komorou nefungujú, hoci ako ministerka sama nevyužila svoju kompetenciu priamo podať návrh na disciplinárne konanie.

Ohrozenie nezávislosti advokácie je priamo aj ohrozením ústavného a základného ľudského práva na súdnu ochranu, o čo sa advokátka Mgr. Mária Kolíková pokúsila aj presadením zrušenia „povinného členstva“ advokátov v Slovenskej advokátskej komore a jeho nahradením združovaním advokátov na „dobrovoľnej báze“.

Svoj podnet na posúdenie svojho legislatívneho zámeru odoslaný Benátskej komisii, navyše odôvodnila výhradami voči práci kolegu advokáta Mgr. Paru, a to výlučne kvôli jeho práci ako obhajcu, ktorý zhodou okolností obhajuje obvineného, ktorého oslobodzujúci rozsudok sa Mgr. Márii Kolíkovej nezdá dostatočne odôvodnený.

Hoci z § 3 Disciplinárneho poriadku advokátskej komory vyplýva, že disciplinárne konanie sa spravuje zásadou oficiality, napriek vyššie spomenutým, ale aj iným verejnosti známym prípadom verejného účinkovania Mgr. Márie Kolíkovej, advokátska komora voči nej nevyvodila zodpovednosť za porušovanie advokátskej etiky, kedy pri svojom verejnom účinkovaní nedbá na vážnosť a dôstojnosť advokátskeho stavu, nevystupuje voči súdom a iným orgánom verejnej moci tak, aby nenarušila ich nezávislosť, neznevažovala ich prácu v očiach verejnosti.

Svojím video príhovorom počas verejného vyhlasovania  dňa 19.5.2023 a postom na FB vedome šírila nepravdivé a  polopravdivé informácie, manipulovala verejnou mienkou s cieľom vyvolať jej nespokojnosť s prácou sudcov.

Týmto svojím podnetom žiadam, aby Slovenská advokátska komora začala v rámci svojich právomocí disciplinárne konanie voči Mgr. Márii Kolíkovej za hrubé porušovanie zásad advokátskej etiky a znižovanie dôstojnosti advokácie na verejnosti, znevažujúce verejné vystúpenia voči sudcom a konanie v rozpore so záujmami advokácie.

Odpoveď predsedníčky Revíznej komisie SAK pod značkou : 211/1026/2023 zo dňa 14.11.2023

VEC: sťažnosť na Mgr. Máriu Kolíkovú, advokátku s pozastaveným výkonom advokácie, Radvanská 21, 81101 Bratislava

Oznámenie o odložení veci

Dňa 30.6.2023 bola Slovenskej advokátskej komore (SAK) doručená Vaša sťažnosť na advokátku Mgr. Máriu Kolíkovú, Radvanská 21,811 01 Bratislava ( ďalej len „advokátka“).

V sťažnosti sa domáhate prešetrenia konania dotknutej advokátky v súvislosti s jej komentovaním rozhodnutia senátu Špecializovaného trestného súdu zo dňa 19.05.2023 vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nakoľko sa, podľa Vášho názoru, komentovaním predmetného rozsudku (v časti oslobodenia obvineného M. K.) bez toho, aby poznala odôvodnenie rozhodnutia, neriadila pravidlami profesijnej etiky a jej konanie závažným spôsobom ohrozilo dôstojnosť advokátskeho stavu. V sťažnosti ste uviedli, že dotknutá advokátka spochybňovaním uvedeného súdneho rozhodnutia ešte pred tým, ako mohla poznať jeho odôvodnenie, nepostupovala v súlade s advokátskymi predpismi a toto jej konanie bolo nedôstojné. Rovnako ste žiadali prešetriť postup dotknutej advokátky v súvislosti s jej účinkovaním v televíznom seriáli Pumpa, kde jej výroky v súvislosti so smrťou Milana Lučanského považujete za nedôstojné.

Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory (RK SAK) po preštudovaní sťažnosti dospela k záveru, že sťažnosť na advokátku Mgr. Máriu Kolíkovú, Radvanská 21, 811 01 Bratislava je v celom rozsahu nedôvodná a preskúmavanú vec v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory odložila a to z nasledujúcich dôvodov :

RK SAK vykonala vo veci šetrenie preskúmaním Vašej sťažnosti, pričom o vyjadrenie požiadala aj dotknutú advokátku, ktorá zaslala vyjadrenie dňa 16.8.2023, pričom vo vyjadrení uviedla, že predmetný senát Špecializovaného trestného súdu vyhlasoval rozsudok od 15.17 hod., pričom bolo toto vyhlásenie zverejňované v rôznych médiách, najmä ( v Denníku N vo formáte minúta po minúte), pričom v čase, kedy uverejnila predmetný status, už bolo zverejnená podstatná časť odôvodnenia rozsudku (najmä boli uverejnené dôvody oslobodenia obžalovaného M. K.). Advokátka zdôraznila, že v komentári ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a bývalá ministerka spravodlivosti, pričom podľa je názoru žiadnym spôsobom neznížila dôstojnosť advokátskeho stavu a ani neútočila na príslušný senát, ktorý vo veci rozhodoval. Poprela, že by útočila na nezávislosť súdu, alebo že by spochybňovala jeho autoritu. Účelom jej komentárov mal byť najmä apel na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom poukázala aj na skutočnosť, že predmetný rozsudok nebol členmi senátu prijatý jednomyseľne. Advokátka sa podrobne vyjadrila aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v sťažnosti, pričom predložila ja príslušnú dokumentáciu, najmä internetové zdroje, z ktorých pri uvedených statusoch čerpala.

Preskúmaním písomných dôkazov, ktoré sú obsahom sťažnostného spisu, má RK SAK za preukázané, že advokátka neporušila svoje povinnosti advokáta takým spôsobom, ktorý by odôvodňoval podanie návrhu na začatie disciplinárneho stíhania. Je síce nepochybné, že každý advokát musí aj mimo výkonu advokácie postupovať tak, že neznižuje dôstojnosť advokátskeho stavu, ale v prípade dotknutej advokátky je rovnako dôležité uviesť, že v danom prípade nevystupovala ako aktívna advokátka (zastupujúca stranu v konaní), ale ako politička pri výkone svojej politickej činnosti ( pričom v dotknutom čase mala pozastavený výkon advokácie). Konanie advokátky nedosahovalo takú intenzitu, aby naplnilo skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, najmä na už spomenutú skutočnosť, že advokátka uverejnila predmetné statusy ako politicky činná osoba, t. j. v súvislosti s výkonom jej politickej činnosti. V takýchto prípadoch je miera tolerancie verejných výrokov advokátov, ktorí sú aj politicky činní, zo strany Revíznej komisie SAK ako aj ostatných orgánov SAK výrazne vyššia, ako v prípade výrokov advokátov priamo pri výkone advokátskeho povolania.

Na základe vyššie uvedených dôvodov Revízna komisia SAK rozhodla o odložení Vašej sťažnosti voči dotknutej advokátke.

Týmto Vám oznamujem v súlade s § 4 odsek 6 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory vyššie uvedené rozhodnutie Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory spolu s jeho stručným odôvodnením.

   S pozdravom                                                            Mgr. Zuzana Ondrejková

                                                                               predsedníčka Revíznej komisie SAK

Článok pôvodne vyšiel na portáli Právne listy.