Draxler najprv upozornil na tzv. význam a prínos reformy: “Pred týždňom minister školstva podpísal nový štátny vzdelávací program. Prakticky nikto si to ani nevšimol. Takto skončila veľká školská reforma, okolo ktorej bolo roky toľko rečí. Akurát, čím viac sa výsledok blížil, tým bolo tých silných rečí menej. Naschvál som tomu dal niekoľko dní, aby sa lepšie ukázala nejaká mediálna odozva. Ale naozaj nič. Autori sa schovali. A k dokumentu vyšli len suché, stručné články. Veľký rozdiel oproti situácii pred rokmi, keď mňa médiá bombardovali ešte aj za to, že som – Neohlásil – nejakú veľkú reformu. V zásade sa pritom teraz skutočne nestalo veľa. Samotná zmena štátneho kurikula, teda tabuliek, čo sa má učiť, a kedy, sa totiž dá urobiť, ak s tým nechcete mať veľa práce, dosť jednoducho.”

O samotných zmenách vyhlásil: “V podstate si pozriete, čo sa z predmetov približne kedy učí v iných krajinách, spravíte si z toho nejaký priemer, ktorý rozhodíte do tabuliek. S trochou drzosti sa toto dá spraviť dokonca aj s dejepisom (malá výnimka sú čisto slovenské dejiny) a dokonca aj so slovenčinou (okopírujete to napríklad od štátov s podobnými jazykmi). Je to zjednodušené, ale je to zhruba tak. Samotná kostra kurikulárnej politiky je naozaj to najjednoduchšie.”

Zároveň dodal: “Zložitejšie je práve to všetko ostatné. Dokumenty, ktoré samotné kurikulum rozvedú. Systém kontroly kvality. Príprava učiteľov a ďalšie ich vzdelávanie. A potom ešte také drobnosti ako platový systém, kariérny systém, financovanie škôl, kurikulárna voľnosť škôl, druhy finančného vzťahu škôl k štátu, konkrétna podoba učebníc, atď. Pretože školstvo naozaj nie je nejaká tabuľka, kde sa hovorí, kedy približne čo učiť, ani pár frází o tom, že treba učiť viac bádateľsky a podobne.”

Draxler k skutočným problémom povedal, že” dobre vystavať celý obsah toho, ako o nejakej látke komunikovať so študentom, to je naozaj umenie. Ak si niekto myslí, že k literatúre stačí povedať – nechajme študentov o diele viac diskutovať – tak taký človek jednoducho do kurikulárnej politiky nepatrí. Ak si niekto myslí, že príprava učiteľov sa zlepší len tým, že sa zaplatia nejaké centrá, kde budú tí učitelia fakticky len diskutovať, s nejakými školiteľmi, alebo sa im tam budú prednášať naivné poučky o konštruktivizme, tak je jasné, kde celá reforma skončí. Pritom táto téma je rovnako polarizovaná ako niektoré ďalšie. Časť spoločnosti paušálne domáce školstvo odsudzuje, iná časť pre zmenu opakuje rôzne dlhodobé mýty a hocijaký kritický tón berie ako útok na svoju identitu. Aj preto som vždy tvrdil a tvrdím: školstvo je téma, ktorá musí byť odpolitizovaná.”

Na záver uviedol: “Bohužiaľ, minulý vývoj bol presne opačný. Čo najviac kriku a čím menej niekto o téme vedel, tým agresívnejšie opakoval pár klišé. Čo najviac emócií. Veľké novinové titulky. A kde sme skončili? Za tri roky jedna mini reforma kurikula a nula diskusií o všetkom ostatnom ako napríklad plat. Slovensko potrebuje špičkových materiálových vedcov. Nápaditých architektov. Dobre komunikujúcich popularizátorov vedy. Spisovateľov a scenáristov. Manažérov, teraz nemyslím schopných korporátnych byrokratov, ale ľudí reálne schopných riadiť zložitosti. Ľudí schopných vysvetliť fungovanie starých civilizácií tak, že začnete oveľa lepšie chápať aj dnešný svet. Ľudí s odvahou a ambíciami. Národ s estetickým cítením. Logické myslenie. Príčetných voličov. Príčetných politikov. Slušných a zdvorilých ľudí. Jednoducho, potrebujeme v ďalších generáciách napraviť, čo tu máme dnes. A to bez funkčnejšieho školstva nepôjde.”

O akú reformu ide?

Od septembra bude prvých 40 základných škôl vzdelávať prvákov podľa nového kurikula. Všetky základné školy začnú povinne učiť podľa ŠVP od školského roka 2026/2027, počnúc prvým ročníkom prvého cyklu.

Ešte bývalý minister školstva Ján Horecký schválil nový ŠVP, ktorý predstavuje konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, profil absolventa či rámcové učebné plány. Samotné výkonové a obsahové štandardy presnejšie definujú, čo majú žiaci vedieť na konci jednotlivých vzdelávacích cyklov, teda tretieho, piateho a deviateho ročníka základnej školy. Rozdelenie vzdelávania na prvom a druhom stupni ostáva nezmenené, rovnako aj deväť ročníkov. Od požiadaviek, ktoré sú definované v štandardoch, sa bude odvíjať obsah nových učebníc, celonárodné testovanie a školské vzdelávacie programy, podľa ktorých sa budú žiaci v školách učiť.

V priebehu augusta bude dodatkom k novému ŠVP schválený takzvaný minimálny učebný výstup. Ten podľa rezortu školstva predstavuje základnú úroveň toho, čo má vedieť žiak na konci vzdelávacieho cyklu. Dokument bude prístupný na verejnú konzultáciu od 31. mája do 14. júna.

Nové učivo a spôsob učenia prídu do škôl postupne, priebežne sa bude vyhodnocovať i postupné zavádzanie zmien. Na základe spätnej väzby budú od učiteľov zo zavádzajúcich škôl vznikať metodické materiály, ktoré budú podporou pre ďalšie základné školy. Riaditeľ odboru kurikula a inovácií rezortu školstva Martin Kríž poznamenal, že potrebujú sledovať, do akej miery nový dokument smeruje pedagógov k tomu, aby namiesto odovzdávania hotových vedomostí učili žiakov tieto vedomosti získavať a na základe nich samostatne myslieť a zodpovedne konať.

Prečítajte si tiež:

MŠVVaŠ začalo správne konanie voči trom firmám predávajúcim záverečné práce

Ministerstvo školstva výrazne zníži príspevok na učebnice. Kto na to doplatí?