Dozvuky rokovaní v Anchorage: Prečo Rusko hrozí údermi na európske mestá?

Pred pár dňami ruské ministerstvo obrany a za ním aj zástupca šéfa Bezpečnostnej rady Medvedev pohrozili Európanom údermi na závody vyrábajúce bezpilotné lietadlá, ktoré sa dodávajú na Ukrajinu. A tajomník Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu obvinil pobaltské krajiny z otvorenia svojho vzdušného priestoru pre údery ukrajinských dronov na Rusko a vyhlásil „právo Ruska na sebaobranu“.

Západné médiá v súvislosti s tým už publikujú prognózy , že Putin môže zaútočiť na Európu takmer v najbližšej dobe.

Čo sa deje?

Najprv si vysvetlíme, prečo Moskva teraz začala robiť takéto hrozivé vyhlásenia.

V Kremli, súdiac podľa toho, čo tam hovoria, vnímajú situáciu ohľadom vojny na Ukrajine a rokovacieho procesu približne takto:
V auguste minulého roka sa Trump a Putin na stretnutí v Anchorage dohodli na všeobecnom rámci dohôd o ukončení vojny na Ukrajine, ktorý zahŕňal stiahnutie ukrajinských vojsk z Donbasu a rad ďalších bodov.

Trump podľa verzie Moskvy tieto podmienky podporil a zaviazal sa presvedčiť Kyjev, aby na ne pristúpil, avšak v Európe vznikol problém, keďže sa postavila proti Anchorage plánu a sľúbila Zelenskému veľkú podporu (finančnú, vojenskú atď.), čo podnietilo ukrajinského prezidenta odmietnuť požiadavky na ústupky.

Preto je teraz úlohou Ruska dosiahnuť, aby Európa prestala byť prekážkou pri realizácii „ducha Anchorage“. Naopak – aby sa pridala k tlaku na Kyjev a stanovila ako podmienku pre pokračovanie financovania stiahnutie vojsk z Donbasu a ďalšie kroky na ukončenie vojny v súlade s dohodami dosiahnutými na Aljaške. V podmienkach krížového tlaku zo strany USA aj EÚ budú ukrajinské orgány s veľkou pravdepodobnosťou nútené pristúpiť na požadované podmienky.

Z hľadiska vyššie opísanej logiky Moskvy je jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť zmenu postoja Európy, dať jej najavo, že v opačnom prípade je jej priamy vojenský konflikt s Ruskom veľmi pravdepodobný, ak nie nevyhnutný.

Odtiaľ pochádza aj nová séria vyhrážok zo strany Ruskej federácie.

Moskva pohrozila Európe „prudkou eskaláciou“

Takéto vyhrážky však zaznievali už skôr. Európa na ne však nereagovala. Na jednej strane ich považovala za blaf. Na druhej strane sa domnievala, že aspoň pokiaľ prebieha vojna na Ukrajine, Rusko fyzicky nemá sily začať ešte aj bojové operácie proti Európanom. A k použitiu jadrových zbraní sa Kremeľ neodhodlá, keďže existuje jadrový dáždnik Spojených štátov, ktoré majú pred Ruskou federáciou prioritu v oblasti atómových bômb. Odtiaľ, mimochodom, vznikla teória, že Európe vyhovuje predlžovanie vojny na Ukrajine.

A doslova v posledných mesiacoch došlo k mnohým udalostiam, ktoré ešte viac spochybnili jej životaschopnosť (EÚ).

Najdôležitejším z nich je prehlbujúce sa rozdelenie medzi USA a európskymi členmi NATO, ktoré vyvoláva veľké pochybnosti – či Američania zasiahnu, ak vypukne vojna medzi Ruskom a Európou.

A bez Američanov v konfrontácii s Ruskou federáciou je pomer jadrového potenciálu mnohonásobne v neprospech Európanov.

V takejto situácii majú Európania v reakcii na hrozby z Moskvy dve možnosti.

Prvá – ignorovať ich a vnímať ich ako blaf.

Druhá – zmeniť koncepciu vo vzťahu k vojne na Ukrajine a pripojiť sa k dohodám z Anchorage.

Viac než polovica Európanov sa obáva možného konfliktu s Ruskom

Zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že Európa ide prvou cestou. Ak sa však hrozby Ruskej federácie náhle ukážu ako skutočné a údery naozaj nasledujú, Európania sa ocitnú v mimoriadne ťažkej situácii. Budú musieť buď ignorovať tieto hrozby, čím preukážu svoju slabosť, alebo podniknúť odvetné údery s rizikom vypuknutia jadrovej vojny bez záruky podpory zo strany USA.

Preto nie je pre Európu voľba medzi pokračovaním doterajšej stratégie voči Ukrajine alebo jej úpravou v „duchu Anchorage“ až taká jednoduchá.

Ale aj pre Rusko sú hrozby na tejto ceste nepochybne mimoriadne veľké.

Moskva môže vstúpiť do priameho konfliktu s Európou len za predpokladu, že je pripravená kedykoľvek prejsť do jadrovej fázy, pretože vo vojne s konvenčnými zbraňami Rusko prehráva s európskymi krajinami (najmä za podmienok pokračovania vojny na Ukrajine).

Jadrová vojna však predstavuje nielen riziko úplného zničenia EÚ a Ukrajiny, ale aj obrovské škody pre Rusko samotné. Navyše postoj Spojených štátov nie je celkom jasný. Napriek súčasnej rétorike Trumpa nie je isté, že neposkytnú podporu svojim spojencom. A v tom prípade to bude vojna na vzájomné zničenie.

Preto sú riziká priameho konfliktu medzi Ruskom a Európou pre všetkých mimoriadne vysoké.

Znížiť ich môže len čo najskoršie ukončenie vojny na Ukrajine a odmietnutie teórií, podľa ktorých je jej predlžovanie pre niekoho údajne výhodné.

Prečítajte si tiež

• Trump je presvedčený, že Putin chce ukončiť vojnu a odmieta zvýšiť tlak na Rusko
• „To sa mi páči!“ Trump už má predstavu dokedy sa dohodne s Putinom – Hlavné správy