Môj profil 
Predplatné
Bratislava 28. októbra 2014 (TASR/HSP)
Šípošová je zakladateľka a čestná predsedníčka občianskeho združenia Pomoc obetiam a takmer 20 rokov sa venuje problematike násilnej trestnej činnosti z pohľadu obetí trestných činov
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) sa dnes zaoberali Správou o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2013. V rozprave vystúpila aj poslankyňa Janka Šípošová (OĽaNO), ktorá uviedla, že si váži snahu prokuratúry pomenovať problémy a kritické miesta. Šípošová – zakladateľka a čestná predsedníčka občianskeho združenia Pomoc obetiam sa takmer 20 rokov venuje problematike násilnej trestnej činnosti z trochu inej strany – z pohľadu obetí trestných činov. “Hlavnou chybou je, že väčšinou nevnímame správne postavenie a potreby poškodených. Štát trestá páchateľov za to, že porušili zákon, nie preto, že ublížili iným ľuďom,” upozornila na nesprávnu filozofiu prístupu k obetiam poslankyňa za OĽaNO a dodala, že policajti, prokurátori ani sudcovia často vôbec nevedia, ako k obetiam pristupovať, chýba im empatia a niekedy aj profesionalita.
Vo svojej správe venovala Generálna prokuratúra veľkú časť problematike domáceho násilia. “Pán Generálny prokurátor hovoril skoro výlučne o týraných ženách. To je síce veľká skupina obetí domáceho násilia, určite však nie jediná. Aj muži a chlapci sú obeťami domáceho násilia a nezanedbateľná skupina týraných osôb sú seniori – bez ohľadu na pohlavie,” uviedla Šípošová a dodala: “Čo sa mi zdá úplne pomýlené je, ako vôbec s problematikou domáceho násilia nakladáme. Táto oblasť sa stala nástrojom propagandy a predmetom ideologického boja, pričom naozajstná a priama pomoc obetiam a osobám ohrozeným násilím je to posledné, o čo ide”.
Podľa poslankyne sa v posledných rokoch len dohadujeme, či je násilie na ženách rodovo podmienené a čo to vlastne znamená, dokonca striktne oddeľujeme takzvané rodovo podmienené a domáce násilie. Na skutočnú pomoc obetiam a elimináciu násilia sa nemyslí, ba skôr naopak – poniektorí berú z verejných zdrojov nemalé sumy na často nezmyselné a samoúčelné projekty. Šípošová však poukazuje na to, že riešenie máme na dosah: “Máme po ruke nielen návod, ale priamo smernicu európskeho parlamentu a rady, 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Má trojročnú implementačnú lehotu, ktorá sa skončí už o rok.”
Minister spravodlivosti v týchto dňoch vytvára pracovnú skupinu, ktorá má pripraviť transpozíciu do 30.6.2015. Spoluzodpovednými rezortmi sú ministerstvo vnútra a generálne prokuratúra, no zároveň (paralelne) MPSVaR pripravuje dokumenty, ktoré často nie sú v súlade s modernými trendmi a legislatívou EÚ. “Opierajú sa o dokumenty, ktoré sú síce medzinárodné, ale občas akoby trochu zamrznuté v čase a najmä sú hlavne deklaratórne a ideologicky zafarbené, inak povedané „úplne vedľa”, hovorí Šípošová. Jediným riešením preto podľa nej je prijatie samostatnej normy – zákona o obetiach, tak ako to urobili už pred dvomi rokmi v ČR (a inde). Tá by mala riešiť: práva obetí a služby pre obete (vrátane ich financovania a garantovania ich kvality štátom), vzdelávanie profesionálov (policajtov, sudcov, prokurátorov a pracovníkov špecializovaných služieb pre obete a spravodlivý systém odškodňovania obetí.
mž
.jpg)
.JPG)
