Progresívec Šimečka v rozhovore odpovedal na otázku, či by podľa neho EÚ mala otvárať liberálne otázky v súvislosti s interupciami či právami LGBTI osôb. Únia podľa kandidáta na poslanca europarlamentu nielenže nemá v tejto oblasti kompetencie, ale údajne ani nevie v týchto otázkach vyvinúť politický tlak a potlačiť členské štáty jedným či druhým smerom.
“Najlepším príkladom je Slovensko, kde nie sú uzákonené registrované partnerstvá a žiadny Brusel ani Európsky parlament nás nemôže prinútiť ich prijať, pretože na to je potrebný súhlas Národnej rady.”
Dodal, že nerozumie obavám o vtláčaní liberálnej agendy zo strany EÚ. “Pretože to únia jednoducho nerobí.”
“Nemá na to vôľu ani kompetencie. Prijímanie deklarácií Parlamentom, kde sedia tak konzervatívni ako aj liberálni poslanci, neznamená vnucovanie kultúrno-etickej agendy.”
Druhá vec je podľa neho, že Únia musí dbať na dodržiavanie svojich základných hodnôt, ktoré sú vyjadrené v článku 2 Lisabonskej zmluvy. Šimečka zdôrazňuje najmä dodržiavanie zásad právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv. “Tu musí byť Európska únia nekompromisná. To ale nenaznačuje, že by nám niekto nanucoval kultúrnu revolúciu.”
Michal Šimečka nedávno v diskusii portálu Aktuality.sk otvorene priznal, že Slovensko podľa neho potrebuje migrantov.
Povedal, že na Slovensku rôzne “populistické a demagogické” strany stále hovoria o kvótach a utečencoch, pričom na Slovensku bolo podľa jeho slov udelených minulý rok 5 azylov pre utečencov.
“Naopak prišlo tuším 20 000 migrantov legálne pracovať na Slovensko. Predovšetkým ľudia z Ukrajiny, Srbska, či Vietnamu.
“My si teda myslíme v súlade s vládou, že do istej miery túto migráciu, dneska ekonomickú, legálnu migráciu aj Slovensko potrebuje.” (viac v článku).
V najnovšom interview zvolil miernejšiu rétoriku a uviedol, že je potrebné byť solidárny so štátmi, ktoré sú migráciou najviac zaťažené.
“Solidarita sa po migračnej kríze stala takmer hanlivým slovom. Pritom je to kľúčová idea, ktorá nás drží pokope. To znamená, že nielen spoločne využívame výhody voľného trhu, ale v prípade, keď sa strane niečo zlé, budeme spolu znášať aj následky. Dnes, keď sa povie solidarita, každý si to spojí so slovom kvóty. Musíme sa k solidarite vrátiť, pretože pre fungovanie Únie je to nevyhnutnosť aj vyjadrenie európanstva.”
Poznamenal, že solidarita by sa mala prejaviť aj v migrácii. “Je nespravodlivé, aby najväčšie bremeno niesli štáty, ktorých jediná chyba je, že sú na hraniciach. Istá forma solidarity sa tu musí prejaviť, môžeme sa rozprávať, akú by mala mať formu. Solidarita v tomto prípade nemusí znamenať kvóty, ktoré sú už dnes mŕtve, ale musí byť zjavná a zreteľná.”
“Solidarita sa týka aj zahraničnej politiky. Pre Strednú Európu je ruská zahraničná politika väčšou hrozbou ako pre Portugalsko, ale Portugalsko musí byť solidárne a malo by podporiť kroky a nástroje, ktoré túto hrozbu pomáhajú zmierňovať, okrem iného aj sankcie. A platí to aj opačne. Slovenska sa bytostne nedotýka situácia na Blízkom východe, ale musíme pochopiť, že pre iných je to ohrozenie. Solidarita je základ, aby Únia mohla vystupovať spoločne.”
















