Šimečka straší: Ak budete voliť nacionalistov, bude to koniec EÚ. A nevyhnutným dôsledkom bude vojna medzi európskymi národmi

Bratislava 15. mája 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Minulý týždeň vyšiel v Denníku N opäť jeden z pozoruhodných článkov Martina M. Šimečku, otca Michala Šimečku, ktorý kandiduje do európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko. Pod titulkom „Pliagou Európy bol vždy nacionalizmus a je ňou aj dnes“ púšťa hrôzu o tom, aké katastrofy nás čakajú, ak vo voľbách uspejú vlastenci

„Dejiny minulého storočia by nám mali byť dobrou lekciou, prečo treba Európsku úniu zachrániť pred nacionalistami,“ píše Šimečka. Ale čo konkrétne tým myslí? Má na mysli národnooslobodzovací boj krajín zo všetkých kútov sveta, ktoré si dovolili navzdory veľmociam vytvoriť vlastné štáty a zbaviť sa koloniálnej moci? Alebo má azda na mysli boj národov vo svetových vojnách, ktoré radšej obetovali milióny životov, aby sa zachránili pred neželaným „zglobalizovaním“?

Nie, zdá sa, že on myslí presný opak: že práve zavedenie globálneho panstva pevne kontrolovaného z mocenského centra by mohlo (načas?) zakonzervovať všetky konflikty medzi etnikami. Rozplýva sa nad tým, aké úžasné je byť v Únii, lebo tu nie sú hranice, netreba pas ani víza. Nuž, ktovie či by sa z neho nestal rusofil, keby sa dozvedel, že ako občan Ruskej federácie by mohol bez pasu a bez víz chodiť po viac ako devätine celej zemskej súše…

Národne orientovaní politici vraj EÚ rozbijú z nevedomosti

Šimečka varuje, že ak v Únii zvíťazia nacionalisti, musí sa rozpadnúť. Hovorí, že „už dnes v niektorých krajinách vládnu, ako napríklad v Maďarsku, Poľsku či v Taliansku, ale ešte nemajú dosť síl na rozbitie EÚ.“ Slovko „už“ akoby naznačovalo určitý Šimečkov pesimizmus ohľadne budúcnosti. Hovorí, že hlavným cieľom nacionalistov nie je rozbiť EÚ, podľa neho chcú najmä vyhrať voľby a získať moc, lenže tvrdí: „Dejinami overeným faktom je, že ak budú vo väčšine, EÚ nemôže prežiť. Európska únia a nacionalizmus sú ako oheň a voda.“

Zaujímavé – teda nacionalisti vlastne ani nechcú Úniu rozbiť, oni ju podľa Šimečku rozbijú len tak mimochodom, a dokonca nechtiac: „EÚ sa môže rozpadnúť napriek tomu, že 70 percent jej obyvateľov je s ňou podľa prieskumov spokojných,“ tvrdí. A vzápätí hovorí: „Problém spočíva v tom, že voliči napriek tomu často dávajú z rôznych dôvodov svoj hlas vo voľbách nacionalistom. Robia to z nevedomosti.“

Šimečkovi, zdá sa, vôbec nenapadla taká možnosť, že by Únia mohla vyzerať aj inak ako dnešná eurobyrokratická džamahírija, napríklad ako konfederácia zvrchovaných národných štátov. Kladie pred čitateľa dilemu: buď tuhý euroštát alebo nič.

Brusel je dobro, národne orientovaní politici sú zlí a klamú

Podľa pána Šimečku, ak voliči kritizujú byrokratov z Bruselu, tak to je veľký omyl: „Skutočnosť je taká, že európski úradníci (vrátane slovenských) patria k tým najschopnejším a sú to často oni, kto chráni obyvateľov EÚ pred zlými rozhodnutiami národných vlád. Ozajstnými škodcami sú skorumpovaní politici v národných štátoch, ktorí ľuďom klamú do očí.“

Všimnime si tú logiku: Brusel, to je to dobro, kým „skorumpovaní politici v národných štátoch“ škodia a ľudí klamú. Bez EÚ by sme boli v pazúroch tých, ktorí klamú a škodia, ale EÚ je podľa Šimečku záchrana, záruka neškodenia a hovorenia pravdy.

„Ak sa Európska únia rozpadne, historici budú raz hľadať príčiny a prídu nepochybne na to, že na počiatku katastrofy bola lož. Nacionalisti, populisti či fašisti používajú lož ako nástroj na ovládnutie myslí svojich voličov,“ hovorí Šimečka. Ibaže voliči to podľa neho nevedia, mnohí z nich veria nacionalistom a idú tak proti svojim vlastným záujmom – z nevedomosti alebo preto, lebo uverili lžiam.

Ak sa EÚ rozpadne, nevyhnutne bude vojna, straší Šimečka

Skrátka a dobre, Šimečka tvrdí, že ak bude priveľa tých, ktorí dajú svoj hlas vlasteneckým politikom, bude to koniec Európskej únie. A súčasne hovorí: „Kým existuje Európska únia, máme istotu, že na našom kontinente vojna nebude. Toto poznanie však súvisí s inou istotou: ak sa Európska únia rozpadne, nevyhnutným dôsledkom bude skôr či neskôr vojna medzi európskymi národmi.“

Odhliadnuc od toho, že to vyzerá takmer ako šírenie poplašnej správy, pozrime sa bližšie na logiku tohto uvažovania. Hovorí v podstate toto: ľudia v jednotlivých krajinách sami nemajú dosť rozumu, aby sa normálne dohodli a vyriešili si svoje problémy medzi sebou. Preto tu máme centrálnu moc, ktorá proste direktívne povie ako to bude, a basta. Čo to len človeku pripomína…

„Dnešné miznutie hraníc je dôsledkom členstva štátov v EÚ, ktoré je najúčinnejšou ochranou proti vypuknutiu vojny. Európania sa poučili z 20. storočia, v ktorom vojny a hranice úzko súviseli,“ vysvetľuje Šimečka. Naznačuje tým zaujímavú príčinnosť: žiadne hranice – žiadne vojny. A naozaj: hranica je jedným zo znakov štátu. Kde nie sú hranice, nie sú štáty, a kde nie sú štáty, tam nemôžu byť medzi štátmi vojny. Aké jednoduché. Nuž, a vlastne načo nám je schengenská hranica? Či tá je iná ako ostatné? A prečo by mala byť?

Kto môže za konflikty v Británii? No predsa brexit!

„Prieskumy naozaj ukazujú, že nacionalisti môžu v Európskom parlamente získať toľko kresiel, že budú mať dosť síl na rozbitie EÚ. Čo sa stane potom, vidíme už dnes na príklade Veľkej Británie, kde nacionalisti oklamali časť voličov, ktorí hlasovali za vystúpenie z EÚ. Britská spoločnosť je rozdelená na dva znepriatelené tábory a rysujú sa línie konfliktov. Jedným z nich môže byť obnovenie násilia v Severnom Írsku, ktoré trápilo Britániu celé minulé storočie,“ píše Šimečka.

Vopred nás teda varuje pred konfliktami v Británii po jej oddelení od EÚ a vopred hovorí, že tie podľa neho budú spôsobené práve vlasteneckými politikmi. Teda ani slovo o tom, že by azda príčiny mohli byť aj iné, napríklad ako dôsledok výraznej zmeny etnického a kultúrneho zloženia krajiny, alebo dlhodobo nevyriešených nespravodlivostí britského imperiálneho panstva. Nie, nič také – za všetko môžu vlasteneckí politici. A prečo? Lebo, ako sme sa už dozvedeli, politici v nezávislých národných štátoch sú skorumpovaní, klamú a škodia – práve na rozdiel od tých bruselských.

V závere článku potom, ako sa dalo očakávať, Šimečka kladie pred voličov predvolebné ultimátum: buď sa môže opakovať „starý príbeh o tom, že ľudia sa niekedy nevedomky rozhodujú proti svojim vlastným záujmom“, alebo druhá možnosť podľa neho môže byť, že sa Európania rozhodnú správne.

Ako zhrnúť tento predvolebný guláš pána Šimečku? Je síce riadne presolený, ale zato ananás a pukance v ňom sú presne také chrumkavé, ako majú byť. Ľudia, v eurovoľbách voľte tak ako sa patrí, napríklad Progresívne Slovensko, lebo inak sa nám EÚ úplne rozpadne a začne sa vojna a iné hrôzy – tak by mohla zhruba znieť podstata jeho zúfalého predvolebného posolstva. Čo poviete, súhlasíte s ním?

Ivan Lehotský