Senátor Doubrava: Je českou povinnosťou nájsť cestu späť k Rusku

Praha 23. apríla 2018 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Mikhail Klimentyev)

Senátor Jaroslav Doubrava vyjadril na Jaltskom medzinárodnom ekonomickom fóre presvedčenie, že Rusko a Česká republika majú povinnosť nájsť k sebe cestu späť. Sputnik s ním hovoril o súčasnej ekonomickej situácii, sankciách i základoch pre nový dialóg.

Pán Doubrava, vystupoval ste na nejakom paneli ako expert?

Reklama

Nie, prišiel som sa len zúčastniť. Preto, že túto krajinu mám nesmierne rád už od svojich detských čias, a v rámci svojej senátnej práce považujem za povinnosť pomáhať, kde sa dá. Dúfam, že nájdem nejaký podnet, kde by som mohol pomôcť, ako našim podnikateľom, tak i tejto nádhernej krajine.

 

Reklama

Vašim cieľom tu teda nebolo nič konkrétne.

Mojim cieľom bolo stretnúť sa s ľuďmi, porozhliadnuť sa a pohovoriť.

Fórum sa zaoberalo širokým spektrom tém. Bola nejaká konkrétna časť, na ktorú ste sa konkrétne zameriavali?

Medzinárodné vzťahy medzi Českom a Ruskom a ekonomická spolupráca. Ja si myslím, že už je najvyšší čas, aby sme prestali s takýmto tým strašením Ruskom. Rusko nie je tá krajina, ktorá by chcela niekde rozpútavať nejaký vážny konflikt, ktorý je vlastný Amerike. Keď si vezmete ten zoznam krajín, ktoré Američania rozvrátili po skončení 2. svetovej vojny, tak je to hrozný počet. A bez ohľadu na to, ako Rusko obklopujú americké základne, tak agresorom zostáva stále Rusko. Myslím, že je najvyšší čas, aby toto skončilo.

Myslím si ešte, že Američania to rozdúchavajú úmyselne, viď sankcie a podobné, pretože tie oslabujú Európu, čo je ich cieľom. Oni sa nerozpakujú tu (v Rusku) investovať, podobne ako i Nemecko sa nerozpakuje tu investovať, ale nás krotia a nás obmedzujú nejakými priblblými sankciami, a to si myslím, že je najvyšší čas, aby skončilo.

Sankcie teda nepovažujete za férové?

Sú vyslovene diskriminačné voči Európe, pretože Amerika vie, že od tej doby, čo už nemôže ázijské krajiny vysávať tak, ako ich vysávala, tak majú problémy s ekonomikou, bez ohľadu na to, že sa to snaží rôznymi spôsobmi zakryť. A teraz sa tu objaví fenomén Európskej únie, z ktorej nie som nadšený, ale hospodársky funguje, a to tej Amerike vadí a z toho dôvodu i rozdúchala i tú šialenú migráciu do Európy. Vedia totiž, že Európa nemôže také množstvo migrantov vydržať.

Je nejaký konkrétny plán či recept, ktorý ste so sebou priviezli, ktorý by sa dal použiť pre prekonanie stávajúcej situácie?

Ja tu predovšetkým nie som z poverenia senátu, ja so tu ako Doubrava. Plán — v prvom rade sa musí hovoriť a diskutovať, počas toho sa k tomu plánu dostaneme. Som príliš malým na to, aby som mohol vytvárať nejaké plány. Myslím si ale, že ona averzia k sankciám dnes naberá na sile a že to v dohľadnej dobe prestane.

Je v silách Českej republiky, aby sprostredkovala dialóg, ktorým by bolo možné pomôcť i nám i Rusku vo veci sankcií, prekonanie nevraživosti či onoho politického a mediálneho osočovania?

Pokiaľ sa pán Babiš vyhne takýmto excesom, ako bola jeho prvá reakcia na útoky v Sýrii a nájde odvahu k tomu, aby si to konečne začal uvedomovať a začal tak vystupovať, tak si myslím, že môžeme zohrať dôležitú rolu v zbližovaní názorov. Pozrite sa, s kým iným by sme mali mať blízke vzťahy? A keď spomeniem slovanstvo, tak už len tie tisíce mŕtvych sovietskych vojakov, ktorí zomreli za naše oslobodenie, musí dávať povinnosť k tomu, aby sme k sebe tu cestu späť našli. Ja viem, je tu ten nešťastný 68. rok. Pozrite sa ale na to, ako nám za vojny Nemci vyvraždili 400 tisíc ľudí, a dnes sa s nimi dokonca i ministri objímajú. Ten 68. rok, tam je pravda, že prišli o život ľudia, ale nemyslím si, že to bolo úmyselné. Myslím si, že pri presune takého množstva techniky išlo o nešťastné náhody a určite to nebolo nič úmyselné. Takže si myslím, že toto by sme už mali zmazať tak,ako sa to zmazalo s tými Nemcami a začať znovu, na trochu inom základe než v súčasnej dobe.