Môj profil 
Predplatné
Navyše boli medzi témami rozhovorov hostky z Viedne s chorvátskou prezidentkou Kolindou Grabarovou-Kitarovičovou, premiérom Andrejom Plenkovičom a ministerkou zahraničných vecí hostiteľskej krajiny Marijou Pejčinovičovou-Buričovou zásadné otázky týkajúce sa regiónu juhovýchodnej Európy.
Informoval o tom rakúsky verejnoprávny rozhlas ORF s odvolaním sa na samotnú Kneisslovú.
Vzhľadom na fakt, že Chorvátsko sa ujme predsedníctva v Únii v prvom polroku 2020, hovorilo sa aj o aspektoch, ktoré s tým súvisia.
Veľmi detailne sa však diskutovalo o situácii v regióne vrátane názoru chorvátskej strany na vývoj v Bosne a Hercegovine pred jesennými voľbami v tejto postjuhoslovanskej republike.
V geografickej súvislosti sa obe strany nevyhli ani problematike migrácie a úlohe Chorvátska ako tranzitnej krajiny.
Kneisslová netajila, že je zásadne naklonená myšlienke vstupu Chorvátska do Schengenu, vyzdvihla dobrú ochranu vonkajších hraníc Únie na chorvátsko-bosnianskej hraničnej čiare, avšak pripomenula, že pri súčasnej disfunkčnosti schengenského systému by jeho rozširovanie mnoho neprinieslo.
