Schutz nielen, že toto spochybňuje – on sa rovno vracia k rétorike médií na adresu premiéra a jeho straníkov pred atentátom, keď označuje koalíciu za démonov zla.

Pozastavím sa najprv nad významom jedného slova, ktoré tento ošľahaný novinár používa nesprávne. Píše, že snaha o zmenu režimu (čože?!) je „existenciálna potreba“ súčasnej vlády. Lebo vraj potrebujú zabezpečiť svoju beztrestnosť a rentu.

Tak moment – pán chcel napísať „existenčná“ potreba, teda potreba k prežitiu? Slovo „existenciálny“ je filozofický prívlastok, a hoci sa v niečom podobá, znamená niečo omnoho komplikovanejšie, než jeho bratranec „existenčný“.

Človek by predpokladal, že pán Schutz, ostrieľaný novinár, bude mať v takýchto serióznych pojmoch jasno – významové nuansy vám môžu ujsť v spontánnom prúde reči v televíznom štúdiu, ale keď to dávate na papier, a máte ako novinár určité renomé, nemali by vám takéto semantické zámeny byť ľahostajné (je inak zvláštne, že si to nevšimol ani žiaden korektor/redaktor v SME).

Schutz ďalej útočí na koalíciu, že „Hrozby migrantov, „Bruselu“, LGBTI+, medveďov, Ukrajiny, USA, médií, mimovládok atď. sa musia permanentne striedať, obnovovať a „upgradovať“. – inak by sa vraj vláda rozpadla, nemala by totiž čo ponúknuť svojim voličom. Tí majú podľa Schutza dobre reagovať na tento typ „prvoplánových“ hrozieb.

Lenže menované „hrozby“, vážený pán kolega, nie sú hrozby, ale reálne tendencie a svetové trendy.

Chcete azda popierať, že politicky angažované mimovládky sú platené zdrojmi z USA (keď to priznáva nielen Soros, ale dokonca sám Šimečka junior vo svojom návode na farebné revolúcie)?

Chcete popierať, že liberáli chcú presadiť na Slovensku manželské zväzky homosexuálov?

Chcete poprieť, že médiá mali svoj podiel na povalení Ficovej vlády po strašnej vražde Jána a Martiny?

Predstavujete čitateľom nelegálnu migráciu ako niečo, čo je v poriadku? Naozaj by štát dokázal integrovať vlny cudzích ľudí bez znalosti našej kultúry a zákonov? Pán Schutz, veď toto je popieranie základnej reality!

Tieto „hrozby“ nemusí „upgradovať“ vláda – upgradujú ich celkom iné sily a mocnosti, vláda iba reaguje.

Predstavitelia tímu SMER – HLAS – SNS sú totiž tí, ktorí nestratili kontakt s bežným občanom. Nezáleží teraz na tom, či sú medzi nimi oligarchovia alebo nie (mimochodom, ako by mohol niekto nezávisle, bez cudzích vplyvov, riadiť štát, keby nemal určité vlastné imanie? Ako by dokázal odolávať tlakom zvonka, ale aj zvnútra? Zamyslite sa trochu…).

Aj za monarchií bolo z hľadiska väčšiny vždy podstatné to, aby sa vladár dokázal priblížiť svojmu ľudu. Preto hovorili niektorým panovníkom „spravodlivý vládca“ a iným zasa „tyran“.

Sú, pravda, aj politici, ktorým je priemerný občan ľahostajný. Stačí sa pozrieť, aké hodnoty propaguje PS:Dekriminalizácia drog? Aj legalizácia bude? 5 gramov bieleho do každej lavice? Manželské trojuholníky? Viete, na ktoré výroky odkazujem…

Autor si v komentári vypomáha citátom kolegu novinára, M. M. Šimečku (ktorého sa, mimochodom, pri jednom z ich posedení, opýtala Monika Tódová, či by nechcel kandidovať na prezidenta… Dajme tomu, že išlo žart.): „Spoločenský zmier ponúka koalícia výmenou za demontáž liberálnej demokracie.“

S poľutovaním musíme konštatovať, že obom pánom zrejme chýba vzdelanie v oblasti politickej filozofie. Alebo by aspoň mali uviesť svoje vlastné definície, aby sme si rozumeli.

Schutz sa zdanlivo nazdáva, že opakom liberálnej demokracie je akási „iliberálna“ demokracia, či autokracia, kde výmena vlád prostredníctvom volieb nie je viac možná.

A k tomu prišiel ako? Čo to je za zvláštne dohady? Na Slovensku predsa z ústavy vyplývajúc nemôžeme mať zabetónovanú žiadnu ideológiu – teda ani liberalizmus! Na Slovensku máme parlamentnú demokraciu a tam je bodka. Žiadna autokracia. Ľud si volí svojich zástupcov, bodka!

Druhá vec je, že volení zástupcovia zastupujú hodnoty rozličných ideológií: súčasná opozícia je prevažne liberálna, kým koalícia je konzervatívna. Kým Ódor veselo schvaľoval státisíce na propagáciu dúhovej agendy skrz rôzne mimovládky, Šimkovičová to zatrhne.

To je, na jednom príklade, rozdiel liberalizmus – konzervativizmus.

Akým právom si Schutz a jemu podobní uzurpujú na Slovensko v zovretí liberalizmu aj s jeho extrémizmami typu 72 rodov? Spýtajte sa Slovákov: nie, my nechceme toalety pre „genderovo fluidných“, my máme zato, že človek je muž alebo žena, alebo by to mal prediskutovať s odborníkom.

Toto tu je patriotický, sociálno-demokratický konzervativizmus, páni – žiadna „demontáž“ liberálnej demokracie; len taká verzia demokracie, aká je bližšia naturelu tohto národa (hoci menšiu časť už stihla zmagoriť západná propaganda cez svoje korporáty, popkultúru, médiá, atď.).

Viete, keď hovoríme napríklad o podpore menšín, z Ústavy vyplýva, že hovoríme o národnostných menšinách. Nie o sexuálnych – veď s touto logikou by sa mohli ozvať aj hluchonemí, duševne chorí, jednonohí atď. Menšiny sú kategorizované podľa komplexnosti: národnostnú menšinu viaže spoločná história, kultúra, jazyk…

A nie exkluzívne to, čo koho sexuálne priťahuje.

Ak by sme, mimochodom, žili naozaj v takej úžasne liberálnej demokracii, potom by mohol občan slobodne vyjadriť osobný názor, že preferovať análny styk muža s mužom pred štandardným sexuálnym spojením je podľa neho choré – lenže za taký výrok už by ste dnes mohli mať v tejto „liberálnej“ demokracii problémy…

Preto sa od neho, prirodzene, dištancujeme!

A ešte by ste skúsili v bratislavskej kaviarni verejne spomenúť, že ako veriaceho človeka vás urážajú karikatúry náboženskou tematikou, to by ste len videli! Hneď by sa zniesli „obhajcovia slobody prejavu“ a hodovali by na vás ako supy. Je sloboda, môžeme všetko! Vrátane urážania tých princípov, ktoré tvoria kompas vášho života!

A ak sa vás to hlboko dotýka, je to VÁŠ problém.

Ale dobre, späť k pánovi Schutzovi. Ako uzavrieť reakciu na zmätený článok zmäteného človeka? Keď pán Schutz napíše, že sa obáva represálií zo strany vlády voči médiám, pričom minister Eštok na tlačovke jasne vyhlási, že k žiadnemu vypínaniu médií nedôjde?

„Súčasťou demokracie je aj sloboda slova,“ hovorí Eštok. Apeluje však – veľmi správne – zároveň na to, aby nebola táto sloboda zneužívaná na šírenie klamstiev a lží.

A minister Kaliňák dodáva, že nejestvuje „správny“ názor, je len „iný“ názor.

Čo teda dodať k novinárovi Schutzovi a jeho komentáru? Azda len toľko, že keď použije frázu „fakty sú nezvratné“, zase sme pritom, že denník SME nediskutuje, denník SME má pravdu vždy!

Ibaže by nie.

Prečítajte si tiež:

• Beňová: Vyvážať nenávisť z demonštrácií do europarlamentu je neprijateľné
• Minister vnútra a šéf PZ informovali výbor o situácii po útoku na premiéra