Nemecký kancelár Olaf Scholz čelí rastúcemu napätiu vo svojej koalícii kvôli svojmu odhodlaniu presadiť kontroverznú čínsku investíciu do hamburského prístavného terminálu – napriek obavám o bezpečnosť, v neposlednom rade zo strany USA.

To, ako ďaleko sa dá zájsť vo vzťahoch s Čínou, otvára veľké politické trhliny nielen v Európe, ale aj vo vzťahoch Európy so Spojenými štátmi. Washington varoval pred prístavnou dohodou v rámci širších výziev, aby Európa príliš neviazala svoje hospodárstvo – a technologické know-how – na Čínu. Scholz sa však vo všeobecnosti považuje za človeka, ktorý zastáva voči Číne miernejší postoj, aby ochránil nemecké obchodné záujmy.

Plány čínskeho štátneho lodiarskeho gigantu COSCO na kúpu 24,9-percentného menšinového podielu v hamburskom termináli Tollerort – ktoré sociálnodemokratický kancelár presadil na jeseň minulého roka napriek námietkam koaličných partnerov z radov Zelených a liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) – sa dostali do nových pochybností začiatkom tohto mesiaca po tom, ako vyšlo najavo, že nemecké bezpečnostné orgány vyhlásili toto zariadenie za “kritickú infraštruktúru”.

Podľa dvoch predstaviteľov SPD, ktorí súhlasili hovoriť s POLITICO pod podmienkou anonymity, aby mohli voľne diskutovať o vnútrostraníckej dynamike, Scholz a jeho spojenci zo Sociálnodemokratickej strany (SPD), ako napríklad hamburský starosta Peter Tschentscher, chcú dohodu s Čínou presadiť.

Scholzovo opätovné presadzovanie dohody o hamburskom prístave, ktoré prichádza pred plánovaným nemecko-čínskym samitom 20. júna v Berlíne, podráždilo jeho koaličných partnerov, ktorí využívajú nové bezpečnostné hodnotenie na to, aby trvali na výraznom znížení podielu spoločnosti COSCO v termináli alebo dokonca na úplnom zákaze akvizície.

“Klasifikácia terminálu ako kritickej infraštruktúry nemeckým federálnym bezpečnostným úradom zmenila situáciu,” povedal poslanec za Zelených Felix Banaszak. “Cieľom celej nemeckej vlády musí byť zabrániť účasti spoločnosti COSCO v plnom rozsahu alebo ju čo najviac obmedziť. Očakávam to výslovne aj od kancelárky.”

Zástupca Zelených Andreas Audretsch požadoval “prehodnotenie faktov”.

“Vstup čínskej štátnej spoločnosti do hamburského prístavu je súčasťou cielenej investičnej stratégie, ktorou chce Čína dostať pod svoj vplyv infraštruktúru v celej Európe. Nemecko si v takejto situácii nemôže dovoliť byť naivné,” dodal.

Zákonodarca FDP Lukas Köhler podobne poznamenal, že “o argumentoch a zdôvodneniach, ktoré sa uvádzajú v prospech dohody, sa musí znovu diskutovať”.

Scholz pôvodne plánoval povoliť spoločnosti COSCO kúpu 35 % podielu v termináli, ale čelil vzbure šiestich vládnych rezortov – ministerstva hospodárstva, zahraničných vecí, vnútra, obrany, financií a dopravy – ktoré sa postavili proti akvizícii.

Kancelár tento odpor prekonal tým, že znížil podiel spoločnosti COSCO tesne pod hranicu 25 %, ktorej prekročenie by týmto ministerstvám umožnilo zablokovať transakciu. Koncom októbra kabinet neochotne súhlasil s nadobudnutím 24,9 % podielu spoločnosti COSCO.

Preskúmanie investícií mení pravidlá hry

Klasifikácia terminálu a jeho prevádzkovej spoločnosti ako “kritickej infraštruktúry” však zmenila situáciu, keďže sa tým znížila hranica pre preskúmanie investície a potenciálne veto zo strany ministerstiev na 10 %. Podľa troch osôb informovaných o rokovaniach to motivovalo ministra pre zelené hospodárstvo Roberta Habecka, aby sa zasadil o nové preskúmanie, ktoré by mohlo viesť k ďalšiemu zníženiu povoleného akvizičného podielu spoločnosti COSCO.

Ak by ministerstvá v rámci takéhoto nového preskúmania investícií zopakovali svoj nesúhlas s transakciou, spoločnosť COSCO by mohla byť nútená znížiť svoju investíciu do terminálu Tollerort na 9,9 %.

Habeck v stredu novinárom povedal: “Teraz skúmame, aký vplyv nové bezpečnostné posúdenie môže mať alebo bude mať na rozhodnutie o schválení.”

Hovorca vlády uviedol, že “rozhodnutie kabinetu z októbra 2022 poskytuje rámec” pre dohodu so spoločnosťou COSCO.

“Ministerstvo hospodárstva, ktoré je zodpovedné za postupy investičného auditu, teraz skúma podrobnosti účasti, o ktorú strany žiadajú,” uviedol hovorca. Postup prebieha a na výsledok sa ešte čaká, dodal hovorca.

Zahraničnopolitický zákonodarca SPD Adis Ahmetovič obhajoval dohodu, ktorú Scholz uzavrel minulý rok v súvislosti s čínskou investíciou: “Podľa môjho názoru 24,9-percentný menšinový podiel … nepredstavuje žiadnu hrozbu pre našu kritickú infraštruktúru ani pre verejný poriadok a bezpečnosť.”

Starosta Hamburgu Tschentscher minulý rok varoval, že akýkoľvek zákaz akvizície COSCO by znamenal “jednostranné znevýhodnenie Hamburgu, ktoré narúša hospodársku súťaž, v porovnaní s Rotterdamom a Antverpami, kde COSCO už vlastní podiely v termináloch”.

Investície spoločnosti COSCO do týchto prístavov sa však uskutočnili pred rokmi, “keď sme mali do činenia s úplne inou Čínou,” povedal Jacob Gunter, výskumník Číny z berlínskeho think tanku MERICS.

Povedal, že Peking sa odvtedy stal agresívnejším, napríklad hrozbami voči Taiwanu, a varoval, že rastúci čínsky vplyv v európskych prístavoch predstavuje riziko “problematických závislostí” a “potenciálneho ekonomického nátlaku”.

Gunter vyzval EÚ, aby pracovala na spoločnej stratégii, “aby sa predišlo pretekom, v ktorých môže COSCO chodiť od štátu k štátu a hrať svoje prístavy proti sebe”.