“SP: – Zo zahraničných spoločností, ktoré zostávajú v Rusku, je 19 % nemeckých spoločností…

– Veľa sa toho pre nich nezmenilo. Ale kým predtým sa uplatňovali priame kontakty, teraz sa ich správanie trocha zmenilo – nie všetko sa robí priamo, ale to je normálne.

“SP: – Americká Coca-Cola sa k nám úspešne dodáva zo susedného Kazachstanu. A tí, ktorí sú príliš leniví na to, aby ju hľadali, si môžu ľahko kúpiť limonádu Dobrý Cola, ktorá, ako sa ukázalo, tiež patrí Američanom. Ruská pobočka tejto spoločnosti, Coca-Cola HBC, sa premenovala na Multon Partners. Zároveň ruskí výrobcovia začali využijúc “odchod” svetového giganta plniť do fliaš najrôznejšie vlastné “koly”.

– Situácia sa určite prejaví aj v iných krajinách. Tak to bolo vždy. Uvediem príklad z dávnej sovietskej minulosti. Keď som pracoval ako konzul na Kube, a aby ste rozumeli, konzul nie je len člen diplomatického zboru, predali sme Kube 13,5 milióna ton ropy. Kubánci spotrebovali len tri a pol milióna ton pre vlastnú potrebu. Na Kubu bolo uvalené embargo, rovnako aj na Sovietsky zväz. Kedysi sa tak nazývali “hospodárske sankcie”. To však nezabránilo Kanade, Mexiku, ďalším latinskoamerickým krajinám a podnikateľom z tých istých USA, aby veľmi radi opätovne nakupovali našu ropu z Kuby. V tom čase sa to nazývalo reexport, teraz sa to nazýva paralelný dovoz. Termíny sa menia, ale podstata zostáva.

Naše tankery plávali cez Atlantik pravidelne a bez problémov. Kedysi sme na Kube prijímali viac ako dvetisíc ruských lodí na suchý náklad a na prepravu ropy. Viem to, pretože každý kapitán zvykol konzulovi potvrdiť tzv. “úlohu lode”.

“SP: – A teraz je to ešte jednoduchšie. Veď vtedy Sovietsky zväz bojoval proti špekuláciám a teraz je to len obchod.

– Ak Ivan Ivanovič nepredá paradajky Ivanovi Nikiforovičovi, urobí to Ivan Petrovič. Svet je veľký a netvorí ho len Európa a USA. Na planéte žijú miliardy ľudí. Nie je také dôležité s čím Amerika so svojou ledva 250-ročnou históriou príde. Kedysi sa tam schádzala rôznorodá chátra a teraz nám ich potomkovia diktujú, ako máme žiť.
Rozdrvené

Ďalšia vec je, že nám aj veľmi škodia, a ich politická “závisť” vedie k zlým dôsledkom. Ale škodia aj sami sebe. Európania si na seba “uplietli bič”. Nemali problémy, ale ich láska a oddanosť USA spôsobili, že teraz im chýba jedno, alebo druhé, prípadne tretie. K výmene premiéra v Británii, ministra obrany v Nemecku nedošlo len tak pre nič za nič. Boli skartovaní. Už nikto nenosí v hlave, kto momentálne vládne v Estónsku, Lotyšsku, Litve a ďalším našim susedom.

A kto je Olaf Scholz? Bývalý starosta Hamburgu. A viete, kto je na zozname daňových poplatníkov v tomto meste? Sedemtisíc prostitútok pracujúcich pre štátnu spoločnosť. Sú to štátni zamestnanci a hlavní platcovia daní pre hamburskú radnicu. Sídlia na ulici Reeperbahn a snažia sa čo najviac podporiť rozpočet radnice. A tento muž nás učí, ako žiť, je to dokonca trochu trápne…

Okrem Nemecka opustilo Rusko len niečo viac ako osem percent firiem z EÚ, 12 percent z USA a sedem percent z Japonska. Zostáva 18 % miestnych dcérskych spoločností amerických firiem a 15 % spoločností z Japonska.

Niektoré nadnárodné spoločnosti, ako napríklad Apple a Zara, odišli rýchlo. Ďalší výrobcovia, ako napríklad výrobcovia detskej výživy a prezervatívov, oznámili, že plánujú odísť z trhu. To isté platí pre British American Tobacco, výrobcu cigariet Dunhill a Pall Mall – trávia našich fajčiarov. Spoločnosť Danone, najväčší ruský výrobca mliečnych výrobkov, má pochybnosti. Iné giganty vyrábajúce spotrebný tovar, ktoré majú továrne v Rusku, tvrdia, že ruským spotrebiteľom dodávajú len “základné potreby”, ako napríklad čokoládu Milka.

Celkovo je odchod spoločností z nepriateľských štátov z Ruska pomerne obmedzený. Zistenia švajčiarskych vedcov vyvracajú strašidelnú povesť, že všetci “svetlí elfovia odplávali na západ”. Väčšina z nich odoláva tlaku vlád, médií a najrôznejších mimovládnych organizácií, aby opustili Rusko. Veľkou otázkou je, či západné firmy vôbec chcú opustiť “krajinu orkov”. Áno, ich vlády považujú našu krajinu za geopolitického súpera. Ale čo na tom záleží podnikom? Chcú naďalej pracovať a investovať v Rusku.

Právnik, aktivista za ľudské práva Sejran Davtjan navrhuje, aby sme neboli leniví, urobili si prieskum a zadali slovo Gucci niekde na Avite. A uvidíte stovky tisíc inzerátov s ponukami:

– Uvidíte plno tých, ktorí ponúkajú dovoz zahraničných značiek oblečenia zo zahraničia. Vznikli nové dodávateľské reťazce na prepravu iPhonov a iných západných prístrojov cez bývalý Sovietsky zväz.

Príroda neznáša prázdnotu a čínske značky sa ponáhľajú zaplniť túto medzeru. Spoločnosť Xiaomi sa stala najpredávanejším výrobcom smartfónov v Rusku a predbehla spoločnosť Samsung. Tri z piatich najobľúbenejších značiek sú čínske.

“SP: – Majitelia franšíz si vzali príklad z McDonald’s, z ktorého sa v Rusku stala spoločnosť Vkusno i Tochka, a snažia sa čo najrafinovanejšie predávať výrobky s podobnými obalmi a logami, ale s trochu odlišnými názvami.

– Ľudia robia, čo môžu. Jeden podnikavý Rus založil v Dubaji spoločnosť na dovoz zlata. Ruskí partneri kupujú zlomkové zlato, posielajú mu ho a on ho predáva klenotníkom v Spojených arabských emirátoch. Výsledkom je 40 % zisk. Za získané peniaze nakúpi súčiastky na autá alebo niečo iné a odvezie ich do Ruska.

“SP: – Nie je dobré, že ojazdené vozidlá Toyota a BMW stoja viac ako nové. Náhradné diely sú čoraz drahšie.

– Rusko sa prirovnáva k Južnej Afrike v 60. a 90. rokoch, keď sa tam začali sankcie – údajne kvôli apartheidu. Prekážky obchodu a kapitálových tokov potláčajú hospodársku súťaž a znižujú efektívnosť. Ruská ekonomika sa vlani znížila o 2,7 % a podľa západných odhadov sa v roku 2023 zníži o ďalších 2,5 %. Dúfajme však, že sa poučíme z chýb iných.

Iní prirovnávajú súčasnú situáciu Ruska k izolácii v sovietskej ére. Alebo v 90. rokoch, keď rozpad ZSSR prinútil spotrebiteľov aj podnikateľov hľadať spôsoby, ako to prekonať.

“SP: – Mobilizačné hospodárstvo musí fungovať. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že existuje len jedno východisko – poskytnúť podnikaniu maximálnu slobodu.

– Paralelný dovoz bol povolený; značkový tovar sa môže dovážať bez súhlasu majiteľa ochrannej známky. Ich hodnota sa pohybuje v desiatkach miliárd dolárov. Po zavedení sankcií bolo možné nahradiť niektoré tovary v obchodoch paralelným dovozom. Ale nie všetky.

V lekárňach je ich nedostatok. Niektoré antibiotiká je ťažké kúpiť. Hoci je to spôsobené aj tým, že sa stali dostupnými na lekársky predpis. Zmizli dovážané lieky na liečbu cukrovky, rakoviny, HIV a na oplodnenie in vitro. Niektoré vegetariánske výrobky, ako napríklad agáve a bataty, údajne zmizli z obchodov…

Európska únia hneď na začiatku zakázala vývoz luxusného tovaru v hodnote nad 300 eur do Ruska. V obchodoch v Dubaji a Turecku sa okamžite prudko zvýšil predaj. Veď odtiaľ lietajú lietadlá do Ruska. Odhaduje sa, že Rusi nakúpili luxusný tovar za sedem miliárd eur, a to doma aj na cestách v zahraničí. To predstavuje až 3 % celosvetového trhu s luxusným tovarom. Je to veľa alebo málo? Vzhľadom na to, že my Rusi tvoríme len 2 % svetovej populácie, nie je to až tak málo.