Na prehliadke v Pchjongjangu boli predvedené dva typy doteraz nevídaných obrovských balistických rakiet v transportných a štartovacích kontajneroch. Pritom odpaľovacie zariadenie raketového komplexu prvého typu silne pripomína známe čínske medzikontinentálne balistické rakety na tuhé palivo DF-31. Odpaľovacie zariadenia druhého typu sú veľmi podobné ruským mobilným medzikontinentálnym balistickým raketám RT-2 Topol.
Aktuálne sú známe dva typy severokórejských balistických rakiet na tuhé palivo stredného doletu – námorné Pukkykson 1 a pozemné Pukkykson 2. Teraz prebiehajú úspešné testy týchto rakiet, fakticky je Severná Kórea na rovnakej úrovni, ako bola Čína na začiatku 80. rokov, kedy prebiehali letecké testy balistických rakiet ponoriek Czjujlan 1 a Julang 1 a na ich základe vytvorených mobilných balistických rakiet stredného doletu DF-21.
Dokončenie celého cyklu testovanie vtedy Číňanom zabralo 5-6 rokov. Kórejci začali letové skúšky Pukkykson 1 v roku 2015 a je teda možné, že ich nasadenie nastane ku koncu dekády. Očakáva sa, že tieto rakety budú mať dolet do 2 000 km, čo je porovnateľné s Czjujlan 1, Julang 1 a DF-21A. Vytvorenie dvojstupňových rakiet na tuhé palivo stredného doletu bude veľkým úspechom, KĽDR získa garantovanú možnosť útočiť na celé územie Južnej Kórey a Japonska, ale stále sa nemôže “dostať” do USA.
Tieto úspechy sú základom pre ďalší pohyb vpred. Ale prechod k vytvoreniu medzikontinentálnych rakiet aj na tuhé palivá vyžaduje od KĽDR výrazný skok v rozvoji výrobnej základne a testovacej infraštruktúry. Severokórejčania sa budú musieť naučiť vyrábať raketové motory na tuhé palivo veľkého diametru. Budú musieť experimentovať s novými typmi palív, výrobou raketových korpusov a dôležitým obmedzením tu bude schopnosť nakúpiť potrebné vybavenie alebo vytvoriť svoje (ale zrejme tiež s využitím zahraničných komponentov).
Pre testovanie medzikontinentálnych balistických rakiet ich budú musieť vypúšťať nad územie Japonska v smere južnej časti Tichého oceánu. Ako ukazujú čínske skúsenosti v testovaní rakety DF-5 na začiatku 80. rokov, pre testovanie bude potrebné vytvoriť celú flotilu špeciálnych lodí, ktoré budú vybavené zložitými meracími prístrojmi a pravdepodobne budú musieť byť vytvorené aj nové bojové lode pre ich sprievod a ochranu. Pokus o vykonanie testov sa môže zraziť s aktívnym odporom USA a ich spojencov, vrátane pokusov zostreľovať rakety v počiatočnej trajektórii letu (či prostriedky protiraketovej obrany USA a Japonska na území Japonských ostrovov k tomu budú pripravené), alebo pokusov rušenie meracie výbavy umiestnené na severokórejských lodiach.
Samotné letové skúšky medzikontinentálnych balistických rakiet budú tiež trvať 5-6 rokov. Čína dislokovala svoje prvé medzikontinentálne balistické rakety na tuhé palivo DF-31 15-20 rokov po vyzbrojení raketami Czjujlan 2 a DF-21. Prečo KĽDR už teraz upozornila na systémy zbraní, ktoré pri najoptimistickejších scenároch môže dislokovať v druhej polovici 30. rokov? Možno je to z kórejského pohľadu demonštrácie rozhodnosti a súčasne pozvanie na stretnutie, ktoré Pchjongjang, nehľadiac na izoláciu, plánuje z pozície sily.
Možno sú práve tieto rakety tým, čo je KĽDR pripravená obetovať výmenou za zníženie sankčného tlaku. Bezpečnosť Severnej Kórey je v súčasnosti úplne garantovaná jej schopnosťou zaútočiť s veľkými škodami na kľúčovývh amerických spojencov – Japonsko a Južnú Kóreu. KĽDR sa nevzdá jadrových zbraní a rakiet stredného doletu, ale možno bude súhlasiť s neuplatňovaním nových testov a vývoja rakiet s medzikontinentálnym doletom (od 5 500 km) výmenou za ekonomické a politické ústupky, takto možno podľa Pchjongjangu vyzerá ideálne rozmieňanie.