Legislatívne bezzubé štáty nedokážu ochrániť slobodné voľby pred cudzím vplyvom

Kauza Zinc Network, ktorá odhalila tajné financovanie influencerov, mimovládnych organizácií a mediálnych projektov zo strany britskej vlády s cieľom ovplyvniť verejnú mienku v prospech vybraných politických síl, odkryla oveľa hlbší a vážny problém: štáty strednej a východnej Európy sú legislatívne bezbranné voči vplyvovým operáciám cudzej moci. Ich ústretovosť voči „priateľskému“ vplyvu z Londýna, Bruselu či Washingtonu je nielen nebezpečná, ale aj systematicky zneužívaná.

Neviditeľný vplyv, viditeľný zisk

Vplyvové operácie nevyzerajú ako tanky na hranici. Vyzerajú ako YouTube videá, granty na „boj proti dezinformáciám“, influencerské kampane a konferencie o obrane demokracie. V praxi ide o sofistikovaný mechanizmus, ako nasmerovať verejnú mienku v prospech vybraných ideologických a politických prúdov. Financovanie je maskované ako edukačná činnosť, obsah je vopred schvaľovaný britskými úradmi a influenceri viazaní mlčanlivosťou.

Medzi podporenými projektmi sa objavili Infosecurity.sk, MEMO98, Disinformation & Democracy či Gerulata Technologies, ktorá pôsobila pri case study o Vrběticiach v spolupráci s European Values Centre. Infosecurity bola opakovane financovaná britskou vládou, mala prepojenia na štátne štruktúry a aktívne nálepkovala opozíciu ako „dezinformátorov“.

Dnes Infosecurity.sk tvrdí, že Ukrajinec zodpovedný za falošné bombové poplachy na školách bol financovaný z Ruska – pričom žiadny dôkaz o tokoch peňazí z Moskvy nikdy nezverejnila. Tento prípad ukazuje, ako aktéri financovaní zo zahraničia môžu sami tvoriť naratívy, ktoré slúžia ich politickým cieľom, a pritom nečelia žiadnej verejnej kontrole.

Selektívne videnie vplyvu: Východ zlý, Západ správny

Keby sa preukázalo, že ruská vláda platila slovenských influencerov, aby ovplyvňovali starších voličov v prospech proruských síl, vypukla by hystéria. Parlament by zriadil vyšetrovaciu komisiu, EÚ by žiadala sankcie a mimovládky by mobilizovali ulice. Ale keď to isté robí britská vláda v prospech strán ako PS a manipuluje mladých voličov, aby volili „správne“, označuje sa to za pomoc demokracii. Tento dvojitý meter je podstatou problému.

Veľmi dobrým príkladom takéhoto selektívneho vnímania reality je reakcia šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného, ktorý na svojom verejnom profile vyhlásil, že „Fico si vymyslel britské zasahovanie“ a že „Británia podporuje demokraciu s najlepším úmyslom“. Vzhľadom na históriu britského imperializmu, koloniálnych vojen, pučov či manipulácie vo svete však takéto tvrdenia pôsobia skôr ako propaganda než ako obrana demokracie.

Legislatívna slepota ako výhoda: Prečo sa nikto nesťažuje?

Zinc Network pôsobila aj v Česku, Poľsku, Litve, Estónsku či na Balkáne. A predsa: iba Slovensko sa stalo krajinou, kde sa kauza dostala do politickej aj mediálnej debaty. Inde vládne ticho. Nie preto, že by nebolo o čom hovoriť, ale preto, že mnohým vládnym stranám takýto vplyv vyhovuje. Poskytuje im mediálnu ochranu, personálnu podporu, ideologickú oporu. Preto nie je v ich záujme regulovať zahraničné financovanie.

Kým na Slovensku kauza vyvolala politickú a verejnú diskusiu, český priestor je zatiaľ známy len miernym echo efektom slovenského diania, napriek tomu, že majú pred parlamentnými voľbami. Žiadna česká platforma nezišla hlbšie do inštitúcií, financovania alebo legislatívnych dôsledkov britskej vplyvovej operácie.

Český mediálny mainstream kauzu britskej vplyvovej operácie odignoroval. Jedine týždenník EchoPrime vydal komentár Martina Weissa „Informační znečištění z Británie“.

Mlčia aj opozičné strany, hoci by téma manipulácie volebných nálad zo zahraničia mohla patriť k ich agende. Andrej Babiš a Tomio Okamura zatiaľ mlčia – otázkou je, dokedy.

Za zmienku stojí ojedinelá výzva Spoločnosti pre obranu slobody prejavu (SOSP), ktorá prostredníctvom svojej oficiálnej stránky dňa 28. júla 2025 verejne vyzvala české úrady, aby sa postavili k zisteniam investigatívy Declassified UK čelom. SOSP konkrétne požaduje, aby Ministerstvo zahraničných vecí ČR alebo Poslanecká snemovňa predvolali britského veľvyslanca a požiadali ho o vysvetlenie, či boli podobné vplyvové operácie realizované aj na území Českej republiky, a ak áno, v prospech ktorých subjektov.

Slovensko, Česká republika, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko – všetky tieto krajiny boli priamo či nepriamo zasiahnuté vplyvom britskej operácie cez Zinc Network. A všetky majú spoločnú črtu: chýba im akákoľvek efektívna legislatíva, ktorá by regulovala a kontrolovala zahraničné zasahovanie do verejnej mienky a volebných procesov.

Krajiny ako USA, Izrael, Maďarsko, či Rusko zaviedli právne mechanizmy, ktoré zabezpečujú aspoň minimálnu transparentnosť vplyvových operácií. Naproti tomu väčšina krajín EÚ je voči takýmto aktivitám bezbranná, najmä ak ide o tzv. priateľské moci.

Na Slovensku zároveň legislatívne vákuum vyhovuje aj časti domácich aktérov. Patria sem najmä niektoré mimovládne organizácie napojené na zahraničné granty (napr. Infosecurity.sk, MEMO98), niektoré médiá využívajúce zahraničnú podporu (napr. projekty s podporou Open Society Foundations alebo veľvyslanectiev).

Nesťažujú si politické strany, ktoré majú ideologickú alebo personálnu blízkosť k týmto štruktúram: Progresívne Slovensko, Demokrati.

Vplyvové operácie, ktoré týmto subjektom zabezpečujú výhodu v mediálnom priestore či digitálnych kampaniach, by boli zákonnou úpravou ohrozené. Práve preto každý pokus o nápravu označujú za „útok na občiansku spoločnosť“ alebo „náhubkový zákon“. Proti prijatiu skutočného zákona FARA brojili aj SaS, KDH, dokonca aj Hlas-SD. Tento stav nie je slabosťou systému – je jeho vedome udržiavanou dierou.

Zarážajúce pritom je, že ani Európska únia neprejavila ochotu chrániť členské štáty pred takýmto zasahovaním. Hoci Spojené kráľovstvo už nie je členom EÚ, Brusel sa neozval. Únia tvrdí, že chráni demokraciu pred ruským vplyvom. Keď ide o zasahovanie zo Západu, ostáva ticho. Zrušenie prezidentských volieb v Rumunsku označila za vnútornú záležitosť Rumunska. Akoby jej vyhovovalo, že štáty strednej a východnej Európy ostávajú bezbranné a ideologicky formovateľné podľa potrieb mocnejších partnerov.

Bezzubé zákony ako nástroj slabosti

Vládna koalícia prijala v roku 2025 zákon o transparentnosti mimovládok. Ten bol však zásahom strany Hlas vyklieštený. Hlas mu vďaka svojmu sklonu k progresivizmu poriadne vylámal zuby. Postupne z pôvodného návrhu SNS vypadlo označenie „zahraničný agent“, lobing, neobsahuje sankcie, netvorí centrálny register a netýka sa eseročiek ani digitálnych kampaní.

Štát (vládna koalícia) tým vysiela signál, že ho zaujíma len forma, nie obsah. A že jeho suverenita je otvorená tým, ktorí majú dostatok peňazí, spojencov a naratívu „obrany demokracie“.

cudziemu vplyvu, nech prichádza z ktoréhokoľvek smeru.

Nestačí vyplakávať. Treba zákon

Slovenská vláda dnes drží v rukách dôkazy aj verejnú podporu na to, aby urobila poriadok. Nestačia tlačovky, mediálne výstupy ani parlamentné výbory. Ak má Slovensko chrániť svoje voľby, verejnú mienku a suverenitu, musí prijať vlastný zákon po vzore amerického FARA.

Takýto zákon by mal obsahovať:

– záväznú registráciu všetkých subjektov so zahraničným vplyvom,

– možnosť spätného auditu financovania aspoň od roku 2020,

– úplnú verejnú transparentnosť pri politických, mediálnych a „vzdelávacích“ aktivitách financovaných zvonka,

– škálu postihov pri porušení pravidiel – od pokút po zákaz činnosti,

– a predovšetkým: rovnaký meter pre všetkých, bez ohľadu na to, či peniaze tečú z Východu alebo Západu.

Ak to vláda neurobí teraz, keď má momentum, zahraničný vplyv sa stane novou normou. Slovenská suverenita nebude ohrozovaná. Bude preč.